Translate

štvrtok 2. januára 2020

Bane na Hornej Nitre a ekológia - pokračovanie

V uplynulom desaťročí je módnou záležitosťou doktrína očierňovania a ohadzovania mediálnou špinou všetkého čo súvisí s dobývaním, spracovaním a využívaním uhlia.

Najrôznejší ekonadšenci, väčšinou sa regrutujúcich z rád magistrov a bakalárov, ktorí ekológiu a environmentalistiku , nieto ešte technické vedy nikdy neštudovali, sa radi obúvajú do vecí, ktorým vôbec nerozumejú v plnej šírke problematiky, ale za to idú do toho s niekedy až nepríčetnou vervou.

No a masmédiá, milujúce konflikty, krv, pot, slzy a silné emócie sa na tejto vlne s radosťou a potešením zvezú, lebo je o čom písať a hovoriť.

Pred pár dňami sme užasli, keď na TA3 s vážnou tvárou a obavami v hlase hlásateľka v prehľade najdôležitejších udalostí roku 2019 hovorila, že v roku 2019 zhoreli na severnom póle obrovské územia lesov.
Čo k tomu dodať?
Len toľko, že sme nevedeli že na ľadoch plávajúcich na Severnom ľadovom oceáne rastú rozľahlé lesy! Zrejme nejaké nové druhy, vyšľachtené sovietskymi súdruhmi lesníkmi...

Pome teda radšej domov.
Aktivisti strašne radi vykrikujú, že dobývanie uhlia na Hornej Nitre - tristo metrov pod povrchom zemským - silne poškodzuje životné prostredie.
Keď sa ale spýtate alebo požiadate, nech popíšu konkrétnejšie, že ako teda tie podzemné bane poškodzujú životné prostredie, začnú splietať naučené argumenty, že spaľovaním uhlia umierajú stovky až tisíce ľudí na slovensku a desiatky tisícov ľudí v Európe. To sú argumenty expertov s kalkulačkou na sčítavanie potencionálnych mŕtvol, o ktorých príčinách a anamnéze vedúcej k úmrtiu nevedia nič. Kto má choré pľúca, ten umrel na znečistenie vzduchu. Príčiny znečistenia vzduchu si môžete zvoliť podľa ľubovôle, ako sa hodí - dieselové autá, spaľovanie uhlia, spaľovanie odpadov, spaľovanie biomasy.  Ľen domácemu vykurovaniu ako zdroju znečistenia vzduchu sa naši ekonadšenci zatiaľ vyhýbajú ako čert krížu, hoci SHMÚ aj Ministerstvo životného prostredia hovoria už roky, že je na Slovensku najväčším znečisťovateľom. Lenže to je háklivá téma, ísť babkám a dedkom na dediny ísť vysvetľovať, že nesmú kúriť drevom a majú pre záchranu planéty sedieť doma v zime. A preto radšej nedovzdelaní nadšenci v oblečení vyrobenom z ropy radšej blábolia niečo o tom, že uhlie patrí pod zem alebo do múzea. 

Počuli ste niekedy z úst aktivistov, že by sa priznali, že niekoho v minulosti obvinili z genocídy životného prostredia neoprávnene?
Zachytili ste niekde, že by sa ktorýkoľvek aktivista ospravedlnil, že jeho obvinenia neboli správne, hoci len pre to, že mali povedzme nedostatočné informácie?
Bola niekde uverejnená nejaká omluva, že niekoho ohádzali špinou len pre to, aby sa dostali do masmédii a že ich obvinenia boli nepodložené?
Priznal niekto z radov všetkých zelených aktivistických organizácii niekedy, že baníctvo má mnohé priame aj nepriame pozitívne vplyvy na životné prostredie?
Povedal niekto z ukričaných aktivistov že pre spravodlivosť treba uviesť aj to, že bane vytvorili alebo dokonca aj v súčasnosti vytvárajú nové útočiská pre zákonom prísne chránené živočíchy a rastliny? 
Ak áno, dajte nám nejaké linky do komentárov k tomuto blogu, radi si ich prečítame a poopravíme si názor.

Myslíme si ale, že nijaké takéto vyjadrenia nikdy nikde nenájdete, pokiaľ neboli priamo nariadené súdnou cestou.
Lebo tak to na Slovensku chodí. Ohadzovať hocikoho špinou možno, vylievať na hocikoho kýble splaškov možno, ale priznať prípadne nejakú chybu, to je už mission impossible!

Jednoduchí ľudkovia a tragédi, radi rozprávajú o životnom prostredí na Hornej Nitre ako o úplne zničenom podzemnými baňami, čo je z pohľadu ekológie totálna hlúposť.
Je to výsledok ich čiernobieleho videnia sveta, kde nie je žiadne miesto pre tisíce odtieňov medzi bielou a čiernou. nevedia že existujú stovky odtieňov sivej farby, niečo medzi totálnym dobrom a totálnym zlom.

Spomeňme preto ďalšie ekologické opatrenia vykonávané baňami na Hornej Nitre, o ktorých verejnosť nemá ani potuchy.

Z pohľadu ekologických predpisov našej republiky musí každá ťažobná organizácia, ktorá nejakým spôsobom naruší nejaké chránené biotopy (asi jedinú "výnimku" ako sa zdá, majú domáci ťažiari dreva) urobiť náhradné práce na iných vhodných územiach tak, aby sa tam ekológia vylepšila, čo do druhovej pestrosti a teda biodiverzity.
Baníci teda zo zákona nemôžu a ani nesmú byť "biodiverzantmi" ale naopak, platná legislatíva nariaďuje v takom prípade vykonať opatrenia na inom území na zlepšenie životného prostredia .

Vedeli ste napríklad, že súčasťou povolenia na prekládku rieky, železnice, a línových stavieb pri otvárke 11. ťažobného úseku Bane Nováky, kde sa teraz dobýva uhlie pre energetiku, je aj takzvané Náhradné revitalizačné opatrenie v Národnej Prírodnej Rezervácii Vyšehrad na Hornej Nitre?

Presunom niekoľkých stožiarov veľmi vysokého napätia 220 kV na okraj takzvaných Opatovských vŕškov pri príprave vtedy nového 11. dobývacieho priestoru došlo na rozlohe 1,6 hektára k zásahom do biotopu národného významu klasifikovaného ako Ls. 2.1 teda dubovo hrabových lesov karpatských, ležiacich v katastri obce Opatovce nad Nitrou.  To v preklade do obyčajného jazyka slovenského znamená, že okraj hory popod vysoké napätie sa musí na dĺžke niekoľkých stovák metrov pravidelne rezať, aby rastúce stromy nezasiahli vedenie, a stromy napríklad pri zaťažení dávkou mokrého snehu nemohli padnúť na káble na  pár stožiaroch.

Podľa zákona č. 543/2002 zbierky zákonov bolo preto baniam určené náhradné revitalizačné opatrenie - práce na reintrodukciu (znovuosídlenie) Národnej Prírodnej Rezervácie Vyšehrad kriticky ohrozeným motýľom  Jasoňom Červenookým (Parnassius Apollo) , na ktorý bol pripravený patričný projekt , spracovaný študovanými a praktickými ekológmi pred viac ako 12 rokmi.

Ekológovia pracujúci v odbore sa väčšinou zaoberajú reálnymi problémami životného prostredia a spôsobmi ich riešenia, na rozdiel od amatérov - ekologických pseudoaktivistov, ktorí väčšinou len vykrikujú naučené zaklínadlá, ale problematike jednak nerozumejú, a ani neponúkajú žiadne skutočné riešenia, nieto ešte nejaké projekty. 

Náhradné revitalizačné opatrenie pre bane na území štátnej prírodnej rezervácie Vyšehrad spočíva podľa projektu v tom, že na ploche 1 hektára rezervácie v bralnatom teréne museli záhradnícke nožnice a ručné pílky na náklady banskej organizácie Hornonitrianskych Baní nahradiť bývalú činnosť kôz a ovcí.

Po stáročia bola vrcholová časť kóty NPR  Vyšehrad, ktorá je aj významnou archeologickou lokalitou, dávno predtým, ako bola vyhlásená za Národnú prírodnú rezerváciuspásaná kozami a ovcami  miestnych obyvateľov. Kozy ako milovníčky skalnatého terénu sa starali o ohrýzanie výmladkov náletových drevín na skalách, ovce spásali a hnojili lúčnaté časti, a tak sa zároveň starali o to, aby sa na vápencových bralách v minulosti dobre darilo aj motýľom Jasoňom Červenookým.

Nechápete ako pasenie oviec a kôz súviselo s vtedajším vhodným prostredím pre dnes už kriticky ohrozeného motýľa ?
Vysvetlíme - nemusíte mať vzdelanie ekológa - je to jednoduchšie ako by sa zdalo. Veľmi zjednodušene povedané: Všetko súvisí v prírode so všetkým.
Jasoň červenooký, na Slovensku kriticky ohrozený druh. Snímka z wikimedie commons, adresa viď päta článku 
 Kozy rady ohrýzajú mladé šťavnaté výhonky náletových drevín a tak zabraňujú ich šíreniu na lúky a bralá.
Náletové dreviny sa tak po stáročia nemohli šíriť na skaly a tieniť nízkym sukulentným rozchodníkom rastúcim hlavne na skalách, ktoré kozy nejedia. Rozchodníky však rady spásajú a ožierajú  húsenice Jasoňa červenookého, je to ich prirodzený zdroj potravy.

Rozchodník biely, šľachtená verzia, predávaná v kvetinárstvach. Tieto sukulenty žerú húsenice prísne chráneného jasoňa
Ovce zase spásali lúčnaté časti vrcholu Vyšehradu, čím vlastne nahrádzali kosenie lúk, čo prospievalo rastu nektáronosných kvetov, na ktorých sa pásli dospelé motýle Jasoňa červenookého 

S príchodom nových časov už kozy a ovce spolu s funkciou obecných pastierov prestali fungovať, a bralnato lúčny vrchol Vyšehradu začali zaplieňovať náletové dreviny, ktoré tienia slnkomilným rozchodníkom, lúky bez pasenia alebo kosenia  prestali kvitnúť kvetmi vhodnými pre motýle.
Bralnatý vrchol Vyšehradu, po odstránení  časti náletových drevín. Foto z webu www.nitrianskepravno.sk  
Tými náletovými drevinami, ktoré bránia rozchodníkom v raste tienením, sú naše miestne liesky, smreky , trnky, ruže šípové a buky. Tieto kedysi ožieraním výhonkov decimovali kozy a ovce a vlastne držali porasty v patričných hraniciach, a zároveň udržiavali pasienky v kondícii a zložení druhov vhodných pre Jasoňa červenookého.

Už vidím internetových instagramových a facebookových rádobyodborníkov, ako dávajú vraj odborné rady typu:
však nech tam bane zriadia salaš, nakúpia ovečky kozičky, však majú za čo dostávajú predsa podporu zo štátu!
Nech bane spracujú projekt na eurofondy, a ovce s kozami nech kúpia a chovajú z nejakého fondu EÚ! 

  Tak za prvé: bane žiadnu podporu od štátu okrem tej, ktorá je určená na pomoc pri likvidácii uzatváraných baní nedostávajú - ak neviete toto, tak neviete nič, a radšej si problematiku podpory výroby elektriny z domácich zdrojov choďte doštudovať!
Štát prispieva na výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia elektrárňam, ktoré vlastní súkromník z česka a druhým spoluvlastníkom je slovenská republika. Len menšia časť z týchto prostriedkov štátnej podpory ide na nákup uhlia od baní na Hornej Nitre a na Záhorí.

Za druhé, HBP sú podľa pravidiel EÚ klasifikované ako veľký podnik,  a EÚ podporuje veľké podniky eurofondami asi tak ochotne, ako sa priemerné deti ochotne hrnú k zubárovi. Miera finančnej spoluúčasti fondov EÚ na projektoch veľkých podnikov je veľmi nízka.

So zriadením salaša súvisí množstvo problémov - ovečky nestačí len pásť, treba im aj evidenciu podľa pravidiel EÚ, treba im veterinárne prehliadky, treba ich strihať a slovenskú vlnu dnes nikto nechce. Treba im tiež zimné ustajnenie, chystanie krmiva na zimu a podobne, pričom z televízie vieme, že výnosy chovu ovečiek nie sú bohvieaké. Treba nakúpiť aj zariadenia na spracovanie mlieka, kopu veterinárnych, hygienických , potravinárskych a iných povolení. Okrem toho časť internetových mudrlantov by v takom prípade začala na statusoch a fórach ihneď škriekať, že aha - pozrite ich kupujú si ovce za naše peniaze za elektriku!
 Figu borovú!

Z týchto a podobných dôvodov je zriadenie chovu oviec a kôz na Vyšehrade a tým aj znovuvytvorenie lokality pre Jasoňa červenookého takouto cestou nereálne.
Schodnejšou cestou je opakovaná úprava lokality pomocou pílok a záhradných nožníc.
Akokoľvek sa môže zdať ochrana prírody pomocou píl podivná, vo vyspelých ekologicky orientovaných krajinách je tento spôsob postupu bežný, vyskúšaný a hodnotený ako efektívny. Ak ani toto neviete, poštudujte si knihy o krajinnej ekológii.
Bolo by fajn, keby sa aspoň jeden z chovateľov oviec a/alebo kôz prihlásil, že chce na Vyšehrade pásť. Sme ale tej mienky, že sa tak nestane, a bane ani orgány Štátnej ochrany prírody sa na pastierov a chovateľov malého statku nebudú transformovať.

 Určená lokalita NPR Vyšehrad preto bola pracovníkmi baní v spolupráci s dodávateľskými organizáciami aj pracovníkmi ZOO Bojnice opakovane čistená od náletových krov a drevín mechanicky, aby mali rozchodníky dosť slnka.

Potom sa uskutočnil ďalší krok : výsev nektáronosných domácich lúčnych kvetín na ktorých rady sajú nektár dospelé jasone: nevädze, bodliaky, hlaváče.

Predstava , že lokalitu stačí vyčistiť od krovín na skalách, pokosiť a vysiať nektáronosné kvety, a o rok sa budú jasone na lokalite utešene množiť, je ale tiež naivná hlúposť.
Čistenie lokality sa musí opakovať po niekoľko rokov opakovať, kým sa vybraný hektár krajiny stabilizuje. Odborníci entomológovia z Bojnickej Národnej ZOO zatiaľ umelým chovom množia húsenice a motýle Jasoňov, aby ich mohli na tejto, a ďalších lokalitách vypúšťať.

Jedna lokalita ale nestačí na to, aby bola populácia motýľa zdravá, musí byť niekoľko takýchto miest potrebných na to, aby sa medzi jednotlivými "kmeňmi" jasoňov na rozdielnych lokalitách obmieňali gény, inak populácia zdegeneruje a zanikne. .
O samčekoch jasoňa je známe, že bez problémov za samičkami preletia aj 8 kilometrov. Preto sa v tichosti pripravujú na návrat jasoňov na Hornú Nitru aj ďalšie vhodné lokality. Nebudeme ich ale uvádzať, aby sme nedávali návod kšeftárom s motýľmi, preto že aj takí sa určite nájdu.

Mimochodom: na takýchto projektoch bane na Hornej Nitre pracujú už viac ako 11 rokov.
Vedeli ste o tom, alebo aspoň o tomto konkrétnom projekte? 
Dočítali ste sa o tom v novinách alebo bola o tom reportáž na nejakej televíznej stanici? 
Odpoveď je jednoduchá, a darmo budete hľadať po internetových linkách: 
NIE! 

Taká informácia totiž  neprináša žiadne konflikty, žiadne rozpory, žiadnych nasr...dených ľudí, žiadnu krv, hnis,  nikto do kamery kvôli tomu nebliaka, nešermuje rukami, a teda takáto pozitívna správa pre masmédiá prakticky bezcenná, hoci v skutočnosti by sme v médiách mali byť na takéto veci hrdí.
Bohužiaľ, takto to dnes chodí.

Zato ste však boli v uplynulých dvoch rokoch celé týždne bombardovaní informáciami o tom, že vďaka baniam na Hornej Nitre na jar 2018 v mokrine, ktorá patrí baniam, ktorá je napájaná banskou vodou (a ktorú bane prenajali miestnym rybárom- nepatrí im tam ani meter štvorcový vody) , skapalo 10 šťúk , ktorých sumárna hodnota je asi 100 €uro, kvôli krátkodobému znečisteniu vody, ktoré sa nedalo predvídať ani sanovať.

Noviny a televízie bane obviňovali z všetkého možného, Greenpeace inšpirovali k amatérskemu pseudovýskumu sedimentov potokov navlečení do komických oblekov ako kozmonauti,   búrky v šerbli sa hrnuli jedna za druhou ako tajfúny do Mexického zálivu. Patrilo k tomu aj hopkanie z mostov v meste Nitre do rieky Nitra - samozrejme za patričnej pozornosti médii, ktoré zvolali.

Viete, koľko je spoločenská hodnota jediného jedného kusa motýľa Jasoňa červenookého?
pozrite si tu: http://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/detail/70802
   
Jeden kus tohto motýľa sa hodnotou rovnú štyridsiatim šiestym šťukám!

Myslíme, že to hovorí za všetko.
Ako sme už napísali na inom mieste, bane nerobia okolo svojich prác na ochrane prírodných hodnôt a rekultiváciách žiadny mediálny virvar, ale trpezlivo a postupne pracujú na takýchto aktivitách stále.

Banícke farby sú zelená a čierna.

Akožeodborníci v rôznych aktivistických spolkoch tú zelenú stránku baníckej práce nevidia a vlastne asi ani nechcú vidieť.
Lebo zelená v čiernobielom svete vyzerá ako sivá, a sivá predsa do ich čiernobieleho vnímania sveta nepatrí. 



--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podklady a zdroje informácii

http://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/detail/70802

foto: https://www.google.com/url?sa=i&source=images&cd=&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwjnqK-NgufmAhXRZFAKHYnIAmEQjhx6BAgBEAI&url=https%3A%2F%2Fcommons.wikimedia.org%2Fwiki%2FFile%3APapilionidae_-_Parnassius_apollo-1.JPG&psig=AOvVaw0fmh6b4cEd-T6HieZCXfhh&ust=1578126651287423

foto:
https://www.nitrianskepravno.sk/vysehrad.html

Článok
"Náhradné revitalizačné opatrenia v NPR Vyšehrad" autor M.Holý, v magazíne Montanrevue č. 3/November 2019, vydáva ZBSC, Kammerhofská , strany 20 - 21.

pomocná literatúra:

Rosinová H. 2008: Projekt revitalizačných opatrení NPR Vyšehrad. 

Zákon NRSR z 25. júna 2002 č. 543/2002 Z.z, o ochrane prírody a krajiny,  v znení neskorších predpisov, vyskytuje sa na webe.