Niekoľkokrát ročne sa v tlači objavia príspevky spomínajúce jednu z veľkých ekologických havárii na slovensku spred viac ako 50 rokov.
Jednalo sa o pretrhnutie hrádze odkaliska, alebo ak chcete skládky popola Elektrárne Nováky na jar v roku 1965, následkom čoho vytieklo zhruba 1,5 milióna kubických metrov zvodnenej zmesi jemne namletého popola a vápna na okolité polia. To znamená okolo 5 miliónov ton materiálu sa z odkaliska vyvalilo na polia a vnikli do potokov.
Všetky bane a všetky elektrárne vtedy patrili štátu - Československej socialistickej republike. Uhoľné bane a uhoľné elektrárne boli v palivoenergetickom komplexe pod federálnym Ministerstvom hospodárstva - o všetkom sa vtedy rozhodovalo v Prahe.
Baníci nemali priamy vplyv na chod elektrární, ani na to čo a ako robia - ich jedinou úlohou bolo dodávať stanovené množstvá uhlia naplánované v danej päťročnici.
Od druhej svetovej vojny bola úloha baní a elektrární jasná - dodávať čo najviac elektrickej energie pre priemysel v československej republike a pre obyvateľstvo.
Obnoviteľné zdroje elektriny boli už trochu využívané - len z energie vody, ale veľa terajších vodných elektrární, ktoré sú tu z pohľadu našej generácie "odjakživa" boli vtedy ešte len vo výstavbe. Neboli žiadne plynové elektrárne, lebo hlavné plynovody zo Sovietskeho zväzu sa ešte len začínali stavať a plánovať - tá trocha plynu z domácich zdrojov ledva stačila na spotrebu v priemysle a v domácnostiach, ktoré už boli plynofikované, čo bola veľmi malá časť.
V Československu v 60 tich rokoch ešte neboli žiadne jadrové elektrárne, tá úplne prvá v Jaslovských Bohuniciach sa ešte len kreslila na plánoch.
Preto celá tiaž zásobovania priemyslu a obyvateľstva elektrinou prakticky ležala len na uhoľných elektrárňach. Na celom Slovensku boli v 60tich rokoch len dve tepelné elektrárne: Handlovská a Novácka. Vojanská elektráreň sa ešte iba plánovala. Preto boli elektrárne v Novákoch a v Handlovej mimoriadne dôležité pre väčšinu Slovenska - nikto nechcel byť doma bez elektriny, na ktorej výhody sa ľahko zvyká.
Je treba povedať aj druhú zásadnú vec: uhlie má mimoriadne vysokú absorpčnú schopnosť. Nasaje za milióny rokov z okolitého prostredia všetky prvky a zlúčeniny, ktoré dokážu migrovať v roztokoch, nasaje ich ako špongia a uzavrie ich v sebe pevnou väzbou. To uhlie robí so sírou, vápnikom, vodíkom, ale tiež arzénom, ktorý sa na Hornej Nitre vo zvýšenej miere vyskytuje v prirodzenom horninovom prostredí.
V tlačovinách a na internete si často prečítate názory najrôznejších ekoamatérov, ktoré tvrdia, že arzén v pôde a v riekach pochádza z baní. To je naivná hlúposť. Arzén, ktorý je v uhlí pevne uzamknutý, uhlie priamo nevypúšťa - neuvoľňuje. Uhlie je prirodzený sorbent - uzamyká ich vo svojej štruktúre.
Ďalšou hlúposťou, ktorú často šíria rôzni ekoamatéri s chabými vedomosťami zo základnej školy je to - že arzén sa uvoľňuje pri horení - spaľovaní uhlia. Stačilo by, keby si problematiku naštudovali z vedeckej literatúry, a zistili by, že arzén z uhlia zostáva chemicky "uväznený" v popole z jeho spaľovania.
Nekoná a nekonal sa teda žiadny masívny únik arzénu cez komíny. To, že neinformovaní rádobyšpecialisti hovoria, že arzén tu padal od druhej svetovej vojny až donedávna na hlavy ľuďom ešte neznamená, že je to pravda. Tak isto nie je pravda, že by uhlie z Hornej Nitry uvoľňovalo ortuť, kadmium a olovo. Nemôže ho uvoľňovať z jednoduchého dôvodu - uhlie na Hornej Nitre tieto prvky neobsahuje v iných ako stopových množstvách.
Čo sa robí s popolom a škvarou zo spaľovania uhlia v elektrárni? Rozomelie sa na prášok, zmieša sa s vodou a potrubím sa prečerpá vo forme kalu na odkalisko, kde sa usadí. V Novákoch sa k tomuto popolu ešte primiešava po 60 rokov aj odpadové vápno z výroby acetylénu v chemickej fabrike.
To vápno sa tam neprimiešavalo len tak pre nič za nič . Samotný popol po zmiešaní s vodou je svojou povahou alkalický - je to zmes hydroxidov vápnika, horčíka, sodíka a oxidu kremíka. Pridaním odpadového vápna z Chemičky sa alkalita zmesky ešte zvýši. Zásaditá reakcia má zásadný vplyv na to, že oxid arzenitý z popola sa zmení na stabilné minerály s pevnou väzbou. Problém s arzénom v popolovo vápenitej zmesi nastáva iba vtedy, keď sa táto dostane do sladkej vody ( to znamená vody s neutrálnou alebo ľahko kyslou reakciou) Sladká voda zmení PH a arzén sa začína uvoľňovať.
Presne toto sa stalo aj v máji 1965.
V tú jar v máji bolo veľa dažďov, vytrvalo pršalo. Na viacerých miestach slovenska boli povodne, na východe Ondava pretrhla brehovú hrádzu a zaplavila okolie rieky.
Podobne v Zemianskych Kostoľanoch už 21. mája 1965 nevydržala hrádza odkaliska elektrárne a prúd kalu zaplavil dom pod hrádzou, v ktorého ruinách umreli traja ľudia.
Narýchlo bola vybudovaná pomocná hrádza, ale dažde trvali ďalej a 26. mája 1965 nadránom povolila aj opravená časť. Príval kalu si vyžiadal ďalšiu, štvrtú obeť, zaplavil polia pri rieke, dovalil sa na železničnú stanicu kde zvalil nabok parnú lokomotívu
Oficiálne správy hovoria že na polia a do rieky Nitra sa z pretrhnutého odkaliska vylialo asi 1,5 milióna kubíkov popolčekového kalu, neoficiálne reálne odhady hovoria že to bolo najmenej 3 milióny kubíkov, teda 6 miliónov ton.
 |
| Kal a strhnuté drevo na brehu rieky Nitra po pretrhnutí hrádze |
Rozvodnená Nitra samozrejme okamžite odplavila zhruba 1 milión ton pieskového kalu, a odvliekla ho až do Dunaja.
27.Mája sa začali záchranné práce, zvážali sa dostupné bagre, nákladné autá a buldozéry. Ručne lopatovaný kal odvážali nákladné autá. Kal pokrýval plochu 100 hektárov.
Buldozéry stláčali usadený kal do jediného možného zhromaždiska - do rieky Nitra, ktorá ho v rozbúrenej hladine odnášala po prúde. O tom sa ale nikde nepísalo. Oficiálna verzia znela, že kal bol pokrytý novou vrstvou dovezenej ornice. Kde by asi tak nabrali v čase, keď bolo všetko od dažďov rozbahnené, hrubú vrstvu čestvej zeme na 100 hektárov? Odpoveď znie prozaicky: NIKDE!
Všetko čo sa dalo natlačili buldozéry do rieky.
Rieka Nitra vtedy ešte nebola v umelom koryte - meandrovala. V meandroch usadzovala elektrárenské kaly v miliónoch ton počas svojho 100 kilometrového toku k sútoku s Váhom a Dunajom. Neskôr sa usadenými kalmi v ramenách a zákrutách pri regulácii toku nikto nezaoberal, a tak sú tam dodnes - kyslá voda z nich postupne uvoľňuje nežiadúce látky, aj keď sú už meandre dávno zahrnuté štrkom a bahnom .
Darmo dnes najrôznejší aktivisti havkajú, že vysoká úroveň arzénu v sedimentoch rieky Nitra je spôsobovaná baňami, neuvedomujúc si, že kal z odkaliska elektrární stále v koryte účinkuje, aj ke´d už od havárie uplynulo 55 rokov. Tým len hlásajú úroveň svojej neznalosti histórie a súvislostí, a strápňujú sa pred tými, čo o problematike niečo skutočne vedia.
Fakt je taký, že tých 6 a viac miliónov ton popolčeka už z rieky a jej bývalého koryta nikto neodstráni, preto že sa to nedá - stálo by to celé miliardy €, aj tak by bol výsledok veľmi slabý.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použité zdroje :
rozprávanie hydrogeológov, snímky sú použité z webportálu Vtedy.sk
https://www.vtedy.sk/havaria-tragedia-popolcek-zemianske-kostolany
