Podiel baní na ekologickej havárii Zemianske Kostoľany 1965 a prečo je v riekach Nitra a Váh arzén

 Niekoľkokrát ročne sa v tlači objavia príspevky spomínajúce jednu z veľkých ekologických havárii na slovensku spred viac ako 50 rokov. 

Jednalo sa o pretrhnutie hrádze odkaliska, alebo ak chcete skládky popola Elektrárne Nováky  na jar v roku 1965, následkom čoho vytieklo zhruba 1,5 milióna kubických metrov zvodnenej zmesi jemne namletého popola a vápna na okolité polia. To znamená okolo 5 miliónov ton materiálu sa z odkaliska vyvalilo na polia a vnikli do potokov. 

Všetky bane a všetky elektrárne vtedy patrili štátu - Československej socialistickej republike. Uhoľné bane a uhoľné elektrárne boli v palivoenergetickom komplexe pod federálnym Ministerstvom hospodárstva - o všetkom sa vtedy rozhodovalo v Prahe. 

Baníci nemali priamy vplyv na chod elektrární, ani na to čo a ako robia - ich jedinou úlohou bolo dodávať stanovené množstvá uhlia naplánované v danej päťročnici. 

Od druhej svetovej vojny bola úloha baní a elektrární jasná - dodávať čo najviac elektrickej energie pre priemysel v československej republike a pre obyvateľstvo. 

Obnoviteľné zdroje elektriny boli už trochu využívané - len  z energie vody, ale veľa terajších vodných elektrární, ktoré sú tu z pohľadu našej generácie "odjakživa" boli vtedy ešte len vo výstavbe. Neboli žiadne plynové elektrárne, lebo hlavné plynovody zo Sovietskeho zväzu sa ešte len začínali stavať a plánovať - tá trocha plynu z domácich zdrojov ledva stačila na spotrebu v priemysle a v domácnostiach, ktoré už boli plynofikované, čo bola veľmi malá časť. 

V Československu v 60 tich rokoch ešte neboli žiadne jadrové elektrárne, tá úplne prvá v Jaslovských Bohuniciach sa ešte len kreslila na plánoch.

 Preto celá tiaž zásobovania priemyslu a obyvateľstva elektrinou prakticky ležala len na uhoľných elektrárňach. Na celom Slovensku boli v 60tich rokoch len dve tepelné  elektrárne: Handlovská a Novácka. Vojanská elektráreň sa ešte iba plánovala. Preto boli elektrárne v Novákoch a v Handlovej mimoriadne dôležité pre väčšinu Slovenska - nikto nechcel byť doma bez elektriny, na ktorej výhody sa ľahko zvyká. 

Je treba povedať aj druhú zásadnú vec: uhlie má mimoriadne vysokú absorpčnú schopnosť. Nasaje za milióny rokov z okolitého prostredia všetky prvky a zlúčeniny, ktoré dokážu migrovať v roztokoch, nasaje ich ako špongia a uzavrie ich v sebe pevnou väzbou. To uhlie robí so sírou, vápnikom, vodíkom, ale tiež arzénom, ktorý sa na Hornej Nitre vo zvýšenej miere vyskytuje v prirodzenom horninovom prostredí.

V tlačovinách a na internete si často prečítate názory najrôznejších ekoamatérov, ktoré tvrdia, že arzén v pôde a v riekach pochádza z baní. To je naivná hlúposť. Arzén, ktorý je v uhlí pevne uzamknutý, uhlie priamo nevypúšťa - neuvoľňuje. Uhlie je prirodzený sorbent - uzamyká ich vo svojej štruktúre. 

Ďalšou hlúposťou, ktorú často šíria rôzni ekoamatéri s chabými vedomosťami zo základnej školy je to - že arzén sa uvoľňuje pri horení - spaľovaní uhlia. Stačilo by, keby si problematiku naštudovali z vedeckej literatúry, a zistili by, že arzén z uhlia zostáva chemicky "uväznený" v popole z jeho spaľovania. 

Nekoná  a nekonal sa teda žiadny masívny únik arzénu cez komíny. To, že neinformovaní rádobyšpecialisti hovoria, že arzén tu padal od druhej svetovej vojny až donedávna na hlavy ľuďom ešte neznamená, že je to pravda. Tak isto nie je pravda, že by uhlie z Hornej Nitry uvoľňovalo ortuť, kadmium a olovo. Nemôže ho uvoľňovať z jednoduchého dôvodu - uhlie na Hornej Nitre tieto prvky neobsahuje v iných ako stopových množstvách.    

Čo sa robí s popolom a škvarou zo spaľovania uhlia v elektrárni? Rozomelie sa na prášok, zmieša sa s vodou a potrubím sa prečerpá vo forme kalu na odkalisko, kde sa usadí. V Novákoch sa k tomuto popolu ešte primiešava po 60 rokov aj odpadové vápno z výroby acetylénu v chemickej fabrike. 

To vápno sa tam neprimiešavalo len tak pre nič za nič . Samotný popol po zmiešaní s vodou je svojou povahou alkalický - je to zmes hydroxidov vápnika, horčíka, sodíka a oxidu kremíka. Pridaním odpadového vápna z Chemičky sa alkalita zmesky ešte zvýši. Zásaditá reakcia má zásadný vplyv na to, že oxid arzenitý z popola sa zmení na stabilné minerály s pevnou väzbou. Problém s arzénom v  popolovo vápenitej zmesi nastáva iba vtedy, keď sa táto dostane do sladkej vody ( to znamená vody s neutrálnou alebo ľahko kyslou reakciou) Sladká voda zmení PH a arzén sa začína uvoľňovať.

Presne toto sa stalo aj v máji 1965.                

V tú jar v máji bolo veľa dažďov, vytrvalo pršalo. Na viacerých miestach slovenska boli povodne, na východe Ondava pretrhla brehovú hrádzu a zaplavila okolie rieky.

Podobne v Zemianskych Kostoľanoch už 21. mája 1965 nevydržala hrádza odkaliska elektrárne a prúd kalu zaplavil dom pod hrádzou, v ktorého ruinách umreli traja ľudia. 

Narýchlo bola vybudovaná pomocná hrádza, ale dažde trvali ďalej a 26. mája 1965 nadránom povolila aj opravená časť. Príval kalu si vyžiadal ďalšiu, štvrtú obeť, zaplavil polia pri rieke, dovalil sa na železničnú stanicu kde zvalil nabok parnú lokomotívu

Oficiálne správy hovoria že na polia a do rieky Nitra sa z pretrhnutého odkaliska vylialo asi 1,5 milióna kubíkov popolčekového kalu, neoficiálne reálne odhady hovoria že to bolo najmenej 3 milióny kubíkov, teda 6 miliónov ton. 

Kal a strhnuté drevo na brehu rieky Nitra po pretrhnutí hrádze

Rozvodnená Nitra samozrejme okamžite odplavila zhruba 1 milión ton pieskového kalu, a odvliekla ho až do Dunaja. 

27.Mája sa začali záchranné práce, zvážali sa dostupné bagre, nákladné autá a buldozéry. Ručne lopatovaný kal odvážali nákladné autá. Kal pokrýval plochu 100 hektárov.  

Buldozéry stláčali usadený kal do jediného možného zhromaždiska - do rieky Nitra, ktorá ho v rozbúrenej hladine odnášala po prúde. O tom sa ale nikde nepísalo. Oficiálna verzia znela, že kal bol pokrytý novou vrstvou dovezenej ornice. Kde by asi tak nabrali v čase, keď bolo všetko od dažďov rozbahnené, hrubú vrstvu čestvej zeme na 100 hektárov? Odpoveď znie prozaicky: NIKDE!

Všetko čo sa dalo natlačili buldozéry do rieky. 

Rieka Nitra vtedy ešte nebola v umelom koryte - meandrovala. V meandroch usadzovala elektrárenské kaly v miliónoch ton počas svojho 100 kilometrového toku k sútoku s Váhom a Dunajom. Neskôr sa usadenými kalmi v ramenách a zákrutách pri regulácii toku nikto nezaoberal, a tak sú tam dodnes - kyslá voda z nich postupne uvoľňuje nežiadúce látky, aj keď sú už meandre dávno zahrnuté štrkom a bahnom . 

Darmo dnes najrôznejší aktivisti havkajú, že vysoká úroveň arzénu v sedimentoch rieky Nitra je spôsobovaná baňami, neuvedomujúc si, že kal z odkaliska elektrární stále v koryte účinkuje, aj ke´d už od havárie uplynulo 55 rokov. Tým len hlásajú úroveň svojej neznalosti histórie a súvislostí, a strápňujú sa pred tými, čo o problematike niečo skutočne vedia.

Fakt je taký, že tých 6 a viac miliónov ton popolčeka už z rieky a jej bývalého koryta nikto neodstráni, preto že sa to nedá - stálo by to celé miliardy €, aj tak by bol výsledok veľmi slabý. 

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Použité zdroje :

 rozprávanie hydrogeológov, snímky sú použité z webportálu Vtedy.sk        

https://www.vtedy.sk/havaria-tragedia-popolcek-zemianske-kostolany

Bane a ekologické rekultivácie

Najrôznejší autori a autorky v slovenských oznamovacích prostriedkoch vypisujú, rozprávajú o tom, že po ukončení ťažby uhlia na Hornej Nitre bude potrebné urobiť rekultivácie.

Súhlas. Rekultivácie sú potrebné.
A?

Položme takýmto zvestovateľom múdra otázku typu:  "Vážený pane/pani, a čo konkrétne si pod rekultiváciou následkov banskej činnosti predstavujete? Ako budeme rekultivovať, akými postupmi, aké materiály použijeme?"
Odrazu zistíte, že v tých správach, článkoch, blogoch a reportážach sa slovné spojenie "rekultivácia vplyvov banskej činnosti" používa ako bezobsažný blábol, ktoré dobre (hlavne "odborne") vyzerá, ale jeho používatelia vôbec nevedia, čo rekultivácia je, ako sa robí, a čo to vlastne je.
Keď pôjdete s otázkami na autorov takýchto výrokov hlbšie, zistíte, že si cudzoslovné zaklínadlo  "rekultivácia" predstavujú tak, že sa "nejaká jama zahrnie ekologickým materiálom, a vybuduje sa tam niečo iné" podľa možnosti verejne prospešné, zdravé, pekné, niečo čo bude lákať miestnych aj turistov.
Inak povedané, nevedia to zadefinovať nijako presnejšie, vedia len to, čo si myslia.

Na to by sme si asi mali zavolať nejakých "expertov" z Európskej únie, nie?
Nuž, milý čitateľ , na tomto mieste Ti musíme oznámiť, že expertov na rekultivácie tu máme dostatok.
Skutočných expertov, s praxou, overenými postupmi a výsledkami, nie nejakých tajtrlíkov a tajtrlíčky s certifikátmi, ktorým na VŠ diplome ešte neuschol atrament.
Máme ich priamo tu, na Hornej Nitre, a možno Vás prekvapí, že sú všetci už dávno zamestnaní na baniach.

Preto že práve Hornonitrianske Bane a ich právni predchodcovia robia rekultivačné práce na Hornom Ponitrí priebežne, odborne , bez vyvolávania humbugu v médiách, už viac ako 60 rokov.

Keď nejaká baňa skončí, tak sa podľa možností rekultivujú jej vplyvy na povrch zemský. Tých baní na Hornej Nitre už v nedávnej minulosti skončilo viac ako prstov na ruke, nie len nedávno uzavretá Baňa Cígeľ, ktorá zatiaľ rekultivačnými prácami neprešla, preto že sa plánuje jej ďalšie využívanie na iné priemyselno rekreačné účely.
Skončil lom Konštantín v Handlovej, skončila Baňa Adolf v Novákoch, skončila Baňa Richard, skončila Baňa Lehota I , skončila baňa Lehota II, a skončil aj jediný povrchový veľkolom na uhlie Lehota pod Vtáčnikom.

Viete povedať kde tieto bane boli?
Väčšina z Vás pri snahe odpovedať bude tápať a v snahe "nestratiť tvár" vytisne zo seba niečo v tom zmysle že posledné tri menované bane boli pri Lehote pod Vtáčnikom.
No, namôjveru, to je dedukcia hodná Šerloka Holmsa, za ktorú vám prideľujem z moci úradnej malé absolútne bezvýznamné plus :-D

Viacerí baníci vedia, kde sa týchto vymenovaných 6 baní nachádzalo, a viete, prečo to neviete vy ostatní?
Lebo bane urobili rekultiváciu týchto baní.
To že rekultiváciu urobili dobre, je potvrdené tým že tie bane sa "stratili".
Zmizli po rekultivácii z očí, a za nejakú desiatku rokov zmizli aj z mysle a pamäti ľudí.

Dáme príklad? Dáme:

Lom Lehota Pod Vtáčnikom:

Takto vyzerá Lom Lehota dnes, na panoramatickom 180 stupňovom zábere:

Najprv niečo o histórii povrchových baní na uhlie na Slovensku.

Lom Lehota pod Vtáčnikom okrem malého povrchového lomu na uhlie v Handlovskom revíri (pole Konštantín) bol jediný povrchový lom na uhlie na celom Slovensku.
10 - 15 metrov hrubý kus Nováckeho sloja lignitu sa pri severozápadnom okraji obce Lehota pod Vtáčnikom nachádzal pod ornou pôdou a ílovcami len nejakých 40-50 metrov hlboko.
Preto by bolo neefektívne vyťažiť ho podzemným spôsobom, a pri vtedajších ekonomických podmienkach sa oplatilo otvoriť tu povrchovú baňu na uhlie. Najprv sa z bane Lehota II podzemným prekopom overili veľkosť a kvality zásob.
Zistili, že v tom bloku je 1,6 milióna ton dobrého lignitu.
Keby sa ťažil podzemným spôsobom, nepodarilo by sa ho kvôli banským predpisom vybrať viacej ako 60 - 70% .
Povrchovým lomom sa dalo vybrať viac ako 98% uhlia.

Začiatok ťažby skrývky Lomu Lehota  pri Mlynskej ulici rok 1980

Veľkými bágrami sa od roku 1979 odstránilo celé nadložie, zhromaždilo sa na kopu na halde pri lome a časť toho  skrývkového materiálu sa použila na rekultivácie končiacich podzemných Baní Lehota I , II.
Sloj bol obnažený 20.6.1980
Aby ste mali predstavu o objeme skrývky, tak sa odviezlo viac ako 20 miliónov ton hornín,, čo predstavuje objem necelých 10 miliónov metrov kubických.  Z toho bolo štvrť milión kubíkov ornice, ktorá bola odložená na osobitnej halde na definitívne dokončovanie vopred naplánovaných rekultivačných prác.

Potom sa začal ťažiť samotný sloj veľkými rýpadlami s vrtnými a trhacími prácami, preto že uhlie bolo pomerne húževnaté a nedalo sa len tak bágrovať. Uhlie sa vozilo nákladnými autami na Baňu Nováky, až kým sa neodťažilo 1,613 milióna ton uhlia, zároveň sa pokračovalo v odpratávaní skrývky

Ťažba sloja uhlia (čierne dole)

Časť domov na Mlynskej ulici bola vykúpená a zbúraná, jej obyvateľom boli postavené nové domy v inej časti obce. Podobne boli kompenzované škody po zosune časti lomovej steny, následkom čoho boli asanované ďalšie obydlia a hospodárske budovy.

Po 9 rokoch ťažby včítane skrývky zostala po lome Lehota ohromná jama rozmerov 850 x420 metrov, s plochou zhruba  100 hektárov, a hĺbkou okolo 70 metrov.

Postupne, ako sa uhlie odťažovalo, zároveň bola na tie miesta navážaná uskladnená skrývka.

V roku 1989 sa začala definitívna rekultivácia tejto rany v zemi, a to tak, že z vopred pripravenej haldy skrývkových hornín a zeminy sa rýpadlami  odťažoval materiál, zavážal sa do vytvorenej jamy a buldozérmi sa rozrovnával do požadovaného tvaru definitívnej oválnej priehlbiny.
Použil sa teda pôvodný materiál z miesta, nič cudzorodé sa nedovážalo. Na rekultiváciu sa nepoužil celý objem skrývkových hornín, a tak bol zvyšok skrývkovej haldy buldozérmi rozprestrený na oválnu vyvýšeninu - nenápadný kopček, ktorý dnes pokrýva z väčšej časti háj s pionierskymi náletovými drevinami.

Paralelne s ťažbou sa zavážala už vyťažená časť lomu predtým pripravenou jalovinou

Po ukončení ťažby sa pokračovalo v zavážaní jamy skrývkou a terasy sa postupne splanírovali buldozérmi

O progresívnom a ekologickom zmýšľaní baníkov už z tej doby svedčí jeden ďalší fakt: baníci celú rekultiváciu povrchového uhoľného lomu navrhli a realizovali tak, aby sa dal  bývalý uhoľný lom použiť ako vodná nádrž s funkciou rekreačnou a vodozádržnou.
Na konci rekultivácie bol vybudovaný prívodný (napúšťací) objekt tejto budúcej nádrže od Lehotského potoka na konci Mlynskej ulice, aj vypúšťací objekt tejto plánovanej vodnej nádrže - umelého jazera- na Baníckej ulici.
Jazero by malo byť hlboké cca. 20 metrov, s plochou okolo 15 hektárov.

Rekultivácie sa skončili  roku 1990.

Takto bol lom Lehota pod Vtáčnikom odovzdaný do užívania obci, v správe Slovenského Vodohospodárskeho Podniku š.p., ktorý spracoval projekt jeho využívania ako vodnej stavby.
Asi ste postrehli formuláciu "malo by byť"

Dodnes sa totiž rekultivovaný lom Lehota stále používa ako ďatelinisko na pestovanie krmiva pre dojnice veľkofarmy Lehota pod Vtáčnikom, a naplánované napustenie pripraveného umelého jazera sa nakoniec nekonalo, bolo odložené na neurčito.
 Na jeho dne je porast malého hájika vodomilných jelší lepkavých - malý lužný hájik.
Časť svahu zvyšku zaoblenej haldy je používaná ako motokrosová tréningová dráha.

Prečo nebola prichystaná vodná nádrž nikdy po odovzdaní napustená vodou a prečo reálne nebola  využívaná na rekreačné či rybárske účely, to je už iná pesnička, za ktorú bane nemôžu.
Časť miestnych obyvateľov bola údajne pri rozhodovaní ako ďalej, proti vytvoreniu jazera preto že chceli mať kľud vo svojej štvrti, iná časť ľudí bola za, a tým došlo k rozkolu miestnych (obecných) záujmov.
Tak sa nakoniec obyvatelia Lehoty pod Vtáčnikom nedohodli nijako.
Všetko je v ľuďoch- hovorí okrídlené príslovie. My si myslíme, že Lehotské jazero raz bude naplnené, preto že sa v Európe stále viac kladie dôraz na zadržiavanie vody v krajine.

Lehota pod Vtáčnikom je obec veľká , bez stovky má takmer 4000 obyvateľov, o jej význame medzi iným svedčí aj to, že v obci majú vlastný krytý plavecký bazén, ihriská pre všetky bežné masové športy, lyžiarsky vlek so zasnežovaním , jedenásť dlhých ulíc, a podobné vymoženosti,  ktoré nemajú ani niektoré okresné mestá.

Pokiaľ je kolektívu známe, obec Lehota pod Vtáčnikom zaradila svoj projekt dokončenia napustenia tejto v podstate kompletnej vodnej stavby medzi projekty v rámci transformácie uhoľných regiónov na Hornej Nitre.

Takto nejako by Lehotské jazero - nádrž po bývalom lome mohlo vyzerať v budúcnosti pri pohľade z lietadla

 Toto je len jeden z celej rady príkladov úspešných ekologických rekultivácii bývalých banských závodov na Hornej Nitre.

O ďalších ekologických prvenstvách baní sa dočítate v iných blogoch.

Na okraj nám dovoľte jednu poznámku:
Chceme poznamenať, že nikto z tých, čo sa v médiách naparujú a púšťajú "múdrosti" o rekultiváciách - týka sa to najmä rôznych zelených aktivistov a lokálnych politických činiteľov - nikdy nerobil žiadne rekultivácie. Sú to v drvivej väčšine len  teoretici, bez praxe, a zarážajúco často aj bez príslušného vzdelania, zato však s egami a nabubrelosťou teplovzdušných balónov, pchajúcich sa do médii ako kuny do hydinárne.
Baníci sa vo svojom odbore vyznajú, do ich odborností patrí aj zahladzovanie následkov dobývania nerastov. Baníci o týchto veciach nekecajú v médiách.
Jednoducho ich robia. 


Podklady a zdroje informácii: 

1. Náučný banský turistický chodník Uhoľná Stopa v Novákoch - 2010 -2011

2. "Povrchové dobývanie uhlia v Nováckom Ložisku" Karol Andráši, zborník Vyšná Boca  1995, vyd Bevex Prievidza v čísle 2-3/95

3. Článok Ondrej Hancko: 40 rokov od začiatku povrchového dobývania na bani Nováky, časopis Baník 2019