Bane a ekologické rekultivácie II

V predchádzajúcom príspevku sme poukázali na rekultiváciu povrchovej Bane Lehota pod Vtáčnikom, ktorú urobili dnešné HBP a.s..

Podobným spôsobom boli ale rekultivované aj niektoré staršie podzemné bane , zhodou okolností tiež v katastri Lehoty pod Vtáčnikom.

Bývalá Baňa Lehota I - dnes v jej areáli sídli píla rakúskeho podniku KronoTimber patriaca do koncernu Kronospan. Sivezelený fľak je aplanovaná halda jalovej horniny vyťaženej z bane

 Iným príkladom rekultivácie a sekundárneho využívania bývalej bane je Baňa Lehota II, ktorá bola rekultivovaná v 80tich rokoch 20. storočia, a na mieste ktorej bol postavený strojársky závod Banská Mechanizácia a Eelektrifikácia  (BME) , ktorá patrí do portfolia HBP a.s. Vyrábajú sa v nej ťažké zvarence, ťažká hydraulika a generálne opravy banských strojov a zariadení.

Areál bývalej Bane Lehota II . Halda jaloviny je zalesnená a splanírovaná, na mieste areálu banského závodu je postavený strojársky závod.

Iným príkladom úspešnej rekultivácie, ktorá prebieha už 30 rokov,  je rekultivácia niekdajšej vôbec najstaršej bane na celej Hornej Nitre - povrchovej bane Konštantín z roku 1910.

Ako iné tu spomínané rekultivácie povrchu po dobývaní uhlia na Hornej Nitre, ani táto rekultivácia a návrat prírody v baníckej krajine sa nikdy do médii nedostala. 
Dnes je na tejto rozsiahlej povrchovej bani a halde les, preto že všetky druhy hnedého uhlia prítomné v jalovej hornine podporujú rast stromov natoľko, že stromy rastú výrazne rýchlejšie, ako stromy len o pár stovák metrov vzdialenejšie. 

O týchto rekultiváciách si budeme hovoriť v niektorých ďalších blogoch z tejto série.   

Bane a ekologické rekultivácie

Najrôznejší autori a autorky v slovenských oznamovacích prostriedkoch vypisujú, rozprávajú o tom, že po ukončení ťažby uhlia na Hornej Nitre bude potrebné urobiť rekultivácie.

Súhlas. Rekultivácie sú potrebné.
A?

Položme takýmto zvestovateľom múdra otázku typu:  "Vážený pane/pani, a čo konkrétne si pod rekultiváciou následkov banskej činnosti predstavujete? Ako budeme rekultivovať, akými postupmi, aké materiály použijeme?"
Odrazu zistíte, že v tých správach, článkoch, blogoch a reportážach sa slovné spojenie "rekultivácia vplyvov banskej činnosti" používa ako bezobsažný blábol, ktoré dobre (hlavne "odborne") vyzerá, ale jeho používatelia vôbec nevedia, čo rekultivácia je, ako sa robí, a čo to vlastne je.
Keď pôjdete s otázkami na autorov takýchto výrokov hlbšie, zistíte, že si cudzoslovné zaklínadlo  "rekultivácia" predstavujú tak, že sa "nejaká jama zahrnie ekologickým materiálom, a vybuduje sa tam niečo iné" podľa možnosti verejne prospešné, zdravé, pekné, niečo čo bude lákať miestnych aj turistov.
Inak povedané, nevedia to zadefinovať nijako presnejšie, vedia len to, čo si myslia.

Na to by sme si asi mali zavolať nejakých "expertov" z Európskej únie, nie?
Nuž, milý čitateľ , na tomto mieste Ti musíme oznámiť, že expertov na rekultivácie tu máme dostatok.
Skutočných expertov, s praxou, overenými postupmi a výsledkami, nie nejakých tajtrlíkov a tajtrlíčky s certifikátmi, ktorým na VŠ diplome ešte neuschol atrament.
Máme ich priamo tu, na Hornej Nitre, a možno Vás prekvapí, že sú všetci už dávno zamestnaní na baniach.

Preto že práve Hornonitrianske Bane a ich právni predchodcovia robia rekultivačné práce na Hornom Ponitrí priebežne, odborne , bez vyvolávania humbugu v médiách, už viac ako 60 rokov.

Keď nejaká baňa skončí, tak sa podľa možností rekultivujú jej vplyvy na povrch zemský. Tých baní na Hornej Nitre už v nedávnej minulosti skončilo viac ako prstov na ruke, nie len nedávno uzavretá Baňa Cígeľ, ktorá zatiaľ rekultivačnými prácami neprešla, preto že sa plánuje jej ďalšie využívanie na iné priemyselno rekreačné účely.
Skončil lom Konštantín v Handlovej, skončila Baňa Adolf v Novákoch, skončila Baňa Richard, skončila Baňa Lehota I , skončila baňa Lehota II, a skončil aj jediný povrchový veľkolom na uhlie Lehota pod Vtáčnikom.

Viete povedať kde tieto bane boli?
Väčšina z Vás pri snahe odpovedať bude tápať a v snahe "nestratiť tvár" vytisne zo seba niečo v tom zmysle že posledné tri menované bane boli pri Lehote pod Vtáčnikom.
No, namôjveru, to je dedukcia hodná Šerloka Holmsa, za ktorú vám prideľujem z moci úradnej malé absolútne bezvýznamné plus :-D

Viacerí baníci vedia, kde sa týchto vymenovaných 6 baní nachádzalo, a viete, prečo to neviete vy ostatní?
Lebo bane urobili rekultiváciu týchto baní.
To že rekultiváciu urobili dobre, je potvrdené tým že tie bane sa "stratili".
Zmizli po rekultivácii z očí, a za nejakú desiatku rokov zmizli aj z mysle a pamäti ľudí.

Dáme príklad? Dáme:

Lom Lehota Pod Vtáčnikom:

Takto vyzerá Lom Lehota dnes, na panoramatickom 180 stupňovom zábere:

Najprv niečo o histórii povrchových baní na uhlie na Slovensku.

Lom Lehota pod Vtáčnikom okrem malého povrchového lomu na uhlie v Handlovskom revíri (pole Konštantín) bol jediný povrchový lom na uhlie na celom Slovensku.
10 - 15 metrov hrubý kus Nováckeho sloja lignitu sa pri severozápadnom okraji obce Lehota pod Vtáčnikom nachádzal pod ornou pôdou a ílovcami len nejakých 40-50 metrov hlboko.
Preto by bolo neefektívne vyťažiť ho podzemným spôsobom, a pri vtedajších ekonomických podmienkach sa oplatilo otvoriť tu povrchovú baňu na uhlie. Najprv sa z bane Lehota II podzemným prekopom overili veľkosť a kvality zásob.
Zistili, že v tom bloku je 1,6 milióna ton dobrého lignitu.
Keby sa ťažil podzemným spôsobom, nepodarilo by sa ho kvôli banským predpisom vybrať viacej ako 60 - 70% .
Povrchovým lomom sa dalo vybrať viac ako 98% uhlia.

Začiatok ťažby skrývky Lomu Lehota  pri Mlynskej ulici rok 1980

Veľkými bágrami sa od roku 1979 odstránilo celé nadložie, zhromaždilo sa na kopu na halde pri lome a časť toho  skrývkového materiálu sa použila na rekultivácie končiacich podzemných Baní Lehota I , II.
Sloj bol obnažený 20.6.1980
Aby ste mali predstavu o objeme skrývky, tak sa odviezlo viac ako 20 miliónov ton hornín,, čo predstavuje objem necelých 10 miliónov metrov kubických.  Z toho bolo štvrť milión kubíkov ornice, ktorá bola odložená na osobitnej halde na definitívne dokončovanie vopred naplánovaných rekultivačných prác.

Potom sa začal ťažiť samotný sloj veľkými rýpadlami s vrtnými a trhacími prácami, preto že uhlie bolo pomerne húževnaté a nedalo sa len tak bágrovať. Uhlie sa vozilo nákladnými autami na Baňu Nováky, až kým sa neodťažilo 1,613 milióna ton uhlia, zároveň sa pokračovalo v odpratávaní skrývky

Ťažba sloja uhlia (čierne dole)

Časť domov na Mlynskej ulici bola vykúpená a zbúraná, jej obyvateľom boli postavené nové domy v inej časti obce. Podobne boli kompenzované škody po zosune časti lomovej steny, následkom čoho boli asanované ďalšie obydlia a hospodárske budovy.

Po 9 rokoch ťažby včítane skrývky zostala po lome Lehota ohromná jama rozmerov 850 x420 metrov, s plochou zhruba  100 hektárov, a hĺbkou okolo 70 metrov.

Postupne, ako sa uhlie odťažovalo, zároveň bola na tie miesta navážaná uskladnená skrývka.

V roku 1989 sa začala definitívna rekultivácia tejto rany v zemi, a to tak, že z vopred pripravenej haldy skrývkových hornín a zeminy sa rýpadlami  odťažoval materiál, zavážal sa do vytvorenej jamy a buldozérmi sa rozrovnával do požadovaného tvaru definitívnej oválnej priehlbiny.
Použil sa teda pôvodný materiál z miesta, nič cudzorodé sa nedovážalo. Na rekultiváciu sa nepoužil celý objem skrývkových hornín, a tak bol zvyšok skrývkovej haldy buldozérmi rozprestrený na oválnu vyvýšeninu - nenápadný kopček, ktorý dnes pokrýva z väčšej časti háj s pionierskymi náletovými drevinami.

Paralelne s ťažbou sa zavážala už vyťažená časť lomu predtým pripravenou jalovinou

Po ukončení ťažby sa pokračovalo v zavážaní jamy skrývkou a terasy sa postupne splanírovali buldozérmi

O progresívnom a ekologickom zmýšľaní baníkov už z tej doby svedčí jeden ďalší fakt: baníci celú rekultiváciu povrchového uhoľného lomu navrhli a realizovali tak, aby sa dal  bývalý uhoľný lom použiť ako vodná nádrž s funkciou rekreačnou a vodozádržnou.
Na konci rekultivácie bol vybudovaný prívodný (napúšťací) objekt tejto budúcej nádrže od Lehotského potoka na konci Mlynskej ulice, aj vypúšťací objekt tejto plánovanej vodnej nádrže - umelého jazera- na Baníckej ulici.
Jazero by malo byť hlboké cca. 20 metrov, s plochou okolo 15 hektárov.

Rekultivácie sa skončili  roku 1990.

Takto bol lom Lehota pod Vtáčnikom odovzdaný do užívania obci, v správe Slovenského Vodohospodárskeho Podniku š.p., ktorý spracoval projekt jeho využívania ako vodnej stavby.
Asi ste postrehli formuláciu "malo by byť"

Dodnes sa totiž rekultivovaný lom Lehota stále používa ako ďatelinisko na pestovanie krmiva pre dojnice veľkofarmy Lehota pod Vtáčnikom, a naplánované napustenie pripraveného umelého jazera sa nakoniec nekonalo, bolo odložené na neurčito.
 Na jeho dne je porast malého hájika vodomilných jelší lepkavých - malý lužný hájik.
Časť svahu zvyšku zaoblenej haldy je používaná ako motokrosová tréningová dráha.

Prečo nebola prichystaná vodná nádrž nikdy po odovzdaní napustená vodou a prečo reálne nebola  využívaná na rekreačné či rybárske účely, to je už iná pesnička, za ktorú bane nemôžu.
Časť miestnych obyvateľov bola údajne pri rozhodovaní ako ďalej, proti vytvoreniu jazera preto že chceli mať kľud vo svojej štvrti, iná časť ľudí bola za, a tým došlo k rozkolu miestnych (obecných) záujmov.
Tak sa nakoniec obyvatelia Lehoty pod Vtáčnikom nedohodli nijako.
Všetko je v ľuďoch- hovorí okrídlené príslovie. My si myslíme, že Lehotské jazero raz bude naplnené, preto že sa v Európe stále viac kladie dôraz na zadržiavanie vody v krajine.

Lehota pod Vtáčnikom je obec veľká , bez stovky má takmer 4000 obyvateľov, o jej význame medzi iným svedčí aj to, že v obci majú vlastný krytý plavecký bazén, ihriská pre všetky bežné masové športy, lyžiarsky vlek so zasnežovaním , jedenásť dlhých ulíc, a podobné vymoženosti,  ktoré nemajú ani niektoré okresné mestá.

Pokiaľ je kolektívu známe, obec Lehota pod Vtáčnikom zaradila svoj projekt dokončenia napustenia tejto v podstate kompletnej vodnej stavby medzi projekty v rámci transformácie uhoľných regiónov na Hornej Nitre.

Takto nejako by Lehotské jazero - nádrž po bývalom lome mohlo vyzerať v budúcnosti pri pohľade z lietadla

 Toto je len jeden z celej rady príkladov úspešných ekologických rekultivácii bývalých banských závodov na Hornej Nitre.

O ďalších ekologických prvenstvách baní sa dočítate v iných blogoch.

Na okraj nám dovoľte jednu poznámku:
Chceme poznamenať, že nikto z tých, čo sa v médiách naparujú a púšťajú "múdrosti" o rekultiváciách - týka sa to najmä rôznych zelených aktivistov a lokálnych politických činiteľov - nikdy nerobil žiadne rekultivácie. Sú to v drvivej väčšine len  teoretici, bez praxe, a zarážajúco často aj bez príslušného vzdelania, zato však s egami a nabubrelosťou teplovzdušných balónov, pchajúcich sa do médii ako kuny do hydinárne.
Baníci sa vo svojom odbore vyznajú, do ich odborností patrí aj zahladzovanie následkov dobývania nerastov. Baníci o týchto veciach nekecajú v médiách.
Jednoducho ich robia. 


Podklady a zdroje informácii: 

1. Náučný banský turistický chodník Uhoľná Stopa v Novákoch - 2010 -2011

2. "Povrchové dobývanie uhlia v Nováckom Ložisku" Karol Andráši, zborník Vyšná Boca  1995, vyd Bevex Prievidza v čísle 2-3/95

3. Článok Ondrej Hancko: 40 rokov od začiatku povrchového dobývania na bani Nováky, časopis Baník 2019

 
         

  

Ekológia spojená s údajným "Koncom uhlia na Slovensku"

ilustračný obrázok z webu https://iisd.org/library/end-coal-cop24

V júni a júli 2019 sa všade v slovenských oznamovacích prostriedkoch vyrojili ako huby po daždi správy o blízkom údajnom "konci uhlia na Slovensku" v roku 2023

Napríklad:
https://www.startitup.sk/slovensko-sa-definitivne-vzdava-spinavej-energie-z-uhlia/

https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/koniec-uhlia-vo-v4-spravny-cas-je-teraz/

a množstvo podobných článkov, reportáží, blogov a spotov.
Svorne sa v nich tvrdí, že v roku 2023 uhlie na Slovensku končí.

Naozaj?

S ukončením dotáciii na Hornonitrianske uhlie sa končí "Doba Uhoľná" na Slovensku a nikto už nebude používať to bakané špinavé uhlie, a preto sa nám prudko zlepší ekologická situácia?

Ba červíka rohatého!

Ak veríte takýmto propagandistickým hlúpostiam, bude to zrejme tým, že Vám chýba základný prehľad o tom, koľko sa na Slovensku uhlia ťaží, koľko sa ho spotrebúva a koľko sa ho vlastne dováža zo zahraničia, aby sa pokryl dopyt po tomto zdroji tepelnej energie. Preto že dopyt po uhlí na Slovensku sa začal pokrývať z domácich zdrojov pred 110 rokmi a len tak ľahko, ako to predstavujú aktivisti a politici, sa neskončí  -" sťaby ako keď utne". To je hlúpe zavádzanie.

Žiadny "koniec uhlia" na Slovensku sa konať nie len že nebude, ale sa konať ani nemôže, preto že v okamihu, kedy by sa naraz skončilo používanie všetkého uhlia na Slovensku, položili by sa do pár dní mnohé podniky s desiatkami tisícov zamestnancov. Huty sa bez uhlia jednoducho nezaobídu, ani domy v dedinách a mestách v mnohých oblastiach slovenska, kde ešte nie je dotiahnutý zemný plyn. Je mi ľúto milí aktivisti , my na svete nemáme žiadny iný taký bohatý a koncentrovaný zdroj uhlíka a uhľovodíkov, ako zdroja tepelnej energie, akým je uhlie.
Môžete namietať, že huty by mohli fungovať na princípe redukcie kovov vodíkom, ale žiadna huta na svete fungujúca na vodík ešte na svete nevyrába železo či iné kovy, a tak skoro ani fungovať nebude. Okrem toho pre výrobu mnohých zliatín potrebujeme nauhlíčovadlá - a ani tu sa bez uhlia drevného alebo minerálneho jednoducho nezaobídeme.

Ako sa dá vyrábať napríklad taký hliník elektrolyticky bez výroby uhlíkových anód?
Nijako, anódy pecí na výrobu elektrolytického hliníka jednoducho sú vyrábané z uhoľného koksu a petrosmoly.
Možno by sa dali použiť aj nejaké iné anódy, napríklad grafitové, ale tie by boli niekoľkonásobne drahšie, vieme?

Tak ako to je v praxi s výrobou a dovozom uhlia na Slovensku?

Poslednú desiatku rokov sa podľa výkazov Štatistického Úradu SR na Slovensko dováža každoročne viac ako 4,5 milióna ton rôznych druhov uhlia.
To je za desať rokov 45 miliónov ton.

Zároveň sa za rovnaké obdobie na Slovensku vyťažilo okolo 23 - 24 miliónov ton energetického hnedého uhlia, pričom posledné dva roky je to už menej ako 2 milióny ton uhlia za rok, a to množstvo sa bude ďalej postupne znižovať.
Čiže polovička toho množstva, koľko sa uhlia za rovnaké obdobie doviezlo, alebo ak chcete inak, tak na Slovensko za dovážalo a stále dováža dvakrát viac uhlia, ako sa ho na Slovensku za rok dá vyťažiť.

Z tých 4,5 milióna ton každoročne dovezeného uhlia z Poľska, Česka a Ruska je približne 0,5 milióna ton koksovateľného uhlia pre hutnícke prevádzky, približne 0,5 milióna ton hnedého uhlia z Česka pre teplárne na Slovensku, a zvyšok teda 3,5 milióna ton uhlia je uhlie čierne, metalurgické a energetické.

Pokiaľ ste tej mienky, že tie objemy prevažne energetického uhlia dovážané v objeme 2 - 3 násobku doma vyťaženého sa spália oveľa ekologickejšie než v tepelných elektrárňach, tak je vaše poznanie reálii úplne scestné, a opäť musíme konštatovať,  že autorom takých teórii žiaľ chýbajú základné poznatky praxe.

Najmenej polovica z troch miliónov ton čierneho uhlia sa nespáli v teplárňach miest, kde by sa dali predpokladať nejaké filtre na zachytávanie  popolčeka, alebo systémy na odstraňovanie NOx zo spalín. Kdeže - tie milióny ton uhlia sa spália väčšinou v domácich kúreniskách kotlov na pevné palivo, kde nie sú nainštalované žiadne systémy na filtrovanie spalín, nieje tam ani ani DeSOX systémy, ani DeNOx systémy.
Žiadne snímače v komínoch alebo kotloch, žiadna evidencia škodlivín tu nie je, a tak skoro ani nebude.
 Tieto spaliny aj s popolčekom, sírou, oxidmi dusíka idú rovno do dýchateľnej vrstvy vzduchu.
 Teda do vrstvy ovzdušia do 10 metrov výšky od výšky terénu na danom mieste, meste či dedine.

Pri akomkoľvek  spaľovaní fosílnych palív vzniká aj CO2. To uvoľnené množstvo CO2 sa zmenami techológii spaľovania nijako významne nemení, preto je v zásade jedno, akú technológiu spaľovania -akú pec -používate.
Pri domácom slovenskom hnedom uhlí platí, že objem - hmotnosť CO2 uvoľneného z horenia týchto mladých uhli sa v praxi rovná ich hmotnosti v surovom stave, teda koľko miliónov ton hnedého a lignitového uhlia zhorí, toľko miliónov ton vyletí CO2 hore komínom elektrárne. Táto empirická poučka pri čiernom uhlí z dovozov neplatí - tu je podiel CO2 vyšší -  je zhruba 1,3 - 1,4 násobok hmotnosti dovezeného uhlia, preto že tu je podiel spáliteľného uhlíka obsiahnutý v uhlí o niečo vyšší.

Takže, keď teda v roku 2023 skončia dotácie na domáce uhlie, a ťažba sa tu naozaj prípadne ukončí, tak potom k tomu dátumu z celkového množstva vypúšťaného CO2 zo spaľovania uhlia ubudne približne 1,0 až 0,5 milióna ton CO2 ročne.
Tie zhruba 4 milióny ton uhlia vyťaženého zo zahraničia sa ku nám budú dovážať a páliť aj naďalej, a práve preto žiadny sľubovaný koniec uhlia na Slovensku nebude, aj keď túto dezinformáciu s vážnymi tvárami rozprávajú rýchlokvasení aktivisti . 

Nič podstatné sa nezmení ani na údajných počtoch každoročných mŕtvych z titulu pľúcnych chorôb spôsobených znečistením vzduchu s ktorými tak radi argumentujú kalkulačkoví "experti", preto že podiel spaľovaného domáceho uhlia je menej ako jedna tretina z celkom spaľovaného uhlia na Slovensku, a to čo sa bude naďalej páliť, produkuje často vyššie znečistenie, než prísne kontrolované horenie uhlia a filtrácia spalín v ENO . 

Nijako významne sa tiež nezníži objem CO2 vypúšťaný do atmosféry , preto že CO2 z domáceho uhlia je súčasný podiel menej ako 5% z celkových exhalácii oxidu uhličitého (32 -33 miliónov ton ročne), predtým dosahoval 10%   

Jednoducho povedané: Pokiaľ máte na budúci rok znížiť dlh o 100 euro, tak vás dve dvojeurové mince z dlhov vôbec nevytrhnú.
Môžete nimi akurát tak halasne a demonštratívne štrngať, ako štrngajú v médiách zavádzajúce vyhlásenia aktivistov a politikov o konci uhlia na Slovensku.

Ak niekto niekde tvrdí, že v roku 2023 nejaká "špinavá energia" z uhlia končí, tak preukazuje, že o problematike spotreby uhlia na Slovensku nevie ani mäkké fň. Väčšina tepelnej energie pre domy a huty sa stále aj po tomto dátume bude vyrábať z uhlia. 

Bodka a Zdar Boh!

Pestovanie drevoštiepky na energetické účely

Pred zhruba desiatkou rokov sa na Slovensku začal rozvoj biomasovej energetiky.

Prvotnou myšlienkou bolo nahradiť spaľovanie fosílnych palív obnoviteľným zdrojom energie - drevnou hmotou, pripadne slamou, ktorá každoročne dorastá.
Táto myšlienka tak nejako automaticky predpokladala , že sa bude využívať hlavne ODPADNÁ BIOMASA - teda odpadové drevo po ťažbe kvalitnej guľatiny ako sú konáre, kôra a papečina, odpady z drevospracujúceho priemyslu ako piliny, hobliny a odštiepky z reziva s odrezkami.
Pri zavádzaní podpory na drevoštiepkové dotácie v EÚ sa ale zabudlo na ľudskú povahu.

V celej Európe sa táto myšlienka uchytila, ale drevospracujúci priemysel na Slovensku aj iných krajinách ju pochopil inak, ako bolo asi pôvodne myslené.
Keď sa začali rozdávať dotácie na drevoštiepkové elektrárne, a drevári zistili že sa im to oplatí, tak  začali na palivovú biomasu spracúvať normálnu guľatinu , ťaženú v lesoch, čím sa začalo masívne odlesňovanie (aj) Slovenska.
Lenže lesy plnia tiež dôležitú vodozádržnú , proti eróznu a uhlíko-zádržnú  a pôdotvornú funkciu , a tak sa po začiatku rozvoja ťažby dreva na štiepku stalo, že naša ekológia ako celok na slovensku dostáva na držku od inej ekologickej stratégie - biomasovej. Facky si uštedrujeme ako doma, tak aj zo zahraničia nás fackujú hlava -nehlava.
 Papečina a drevný odpad zostávajú ležať v lese, v kotloch horí kvalitné drevo vo veľkom ťažené a často aj vyvážané do zahraničia z našich hôr a lesov.

Napríklad Rakúšania sa s obľubou pasujú do roly najekologickejšej krajiny, ktorá vraj takmer nepoužíva uhlie, ale málokto už vie, že Rakúsko dováža zo Slovenska ročne okolo 1 milión ton dreva. Jeho najkvalitnejšia časť sa spracuje na rezivo, ale významná časť sa v Esterajchu zoštiepkuje  a zhorí v tamojších "ekologických" biomasových kotloch.
To je klasický príklad, ako navonok na obdiv vystavovaný ekologický prístup, je v skutočnosti ekologickým parazitovaním na susednej krajine.
Myslia si že môžu, len preto, že si Rakúšania môžu dovoliť platiť za drevo vyššiu cenu, než je cena dreva u nás doma.

Dnes je už všeobecne v povedomí, že ak má byť drevoštiepková energetika naozaj ekologická, musí drevo, ktoré je štiepkované, pochádzať z drevoštiepkových fariem, teda polí na drevoštiepku, kde je cielene na tento účel pestovaná vo forme rýchlorastúcich drevín.

Hornonitrianske bane si tento fakt, že štiepku treba pestovať, uvedomili už pred viac ako 10 rokmi, a preto z dôvodu potreby základného výskumu pestovania drevín na biomasu založili pokusný pozemok - pole alebo ak chcete háj - na pestovanie rýchlorastúcich miestnych drevín.
Okrem nejakých výskumných organizácii boli Hornonitrianske bane zrejme prvým priemyselným podnikom, na Slovensku ktorý sa vydal touto cestou.

Pohľad z diaľky na celý pokusný háj rýchlorastúcich drevín v Novákoch

Dnes už existujú najmä v Česku firmy, ktoré sa cieleným pestovaním drevnej hmoty zaoberajú - ale väčšina z nich bola založená pred nejakými piatimi rokmi, keď pokusný háj baníkov na Hornej Nitre už 5 rokov rástol.
Cieľom založenia pokusného hája rýchlorastúcich drevín bolo zistiť, ktorým druhom sa v tunajšej pôde a podnebných podmienkam najlepšie darí, a ktoré listnaté dreviny majú najvyššie prírastky drevnej hmoty.

Bane boli totiž nútené pri výkupe pozemkov na účely dobývania uhlia a následnej tvorbe mokrín, vodných plôch a močiarov vykúpiť množstvo pôdy, ktorá sa stala podmočenou, a teda na pestovanie bežných obilnín a poľnohospodárskych produktov nevhodnou.

Preto sú v pokusnom háji vysadené najmä vodomilné dreviny ako sú rôzne topole, vŕby, jelše a podobné pionierske dreviny, ktoré rady vodu.

Topole na južnej strane pokusného hája dosahujú za desať rokov rastu výšku okolo 10 metrov.

Pokusná plantáž je vysadená na ploche 0,8 hektára v blízkosti bývalej  malej, neskôr zrekultivovanej mokriny, a hneď vedľa za cestou asi 20 metrov od okraja pokusného hája je aktívna mokrina s lužným hájikom .

Na pohľad najlepšie na pozemku rastú topole biele.
Pokusný háj však čaká na vedecké vyhodnotenie svojich prírastkov a kvality dreva.
Celkom bolo vysadených viac ako 5000 stromčekov šľachtených rýchlorastúcich odrôd vŕb a topoľov . Časť vysadených stromčekov však hneď v prvej zime  poobhrýzali premnožené jelene a srnky, ktorým sa v tejto - podľa mnohých ekonadšencov "úplne zničenej" krajine z nejakého "záhadného" dôvodu mimoriadne darí.


Pokiaľ sa teda jedná o pokusné pestovanie drevnej hmoty na energetické účely, Hornonitrianske bane v kategórii priemyselných podnikov na celom Slovensku pravdepodobne držia  prvenstvo.

Položme si otázku:

Koľko z tých, ktorí majú posledných 5 rokov plné ústa ekológie, obnoviteľných zdrojov energie a biomasy na prednáškach , v televízii, v novinách a rádiách, má naozaj vysadené nejaké háje pestovaného dreva na svojich pozemkoch, ak nerátame  nejaké ovocné záhrady??? 
Trúfame si odpovedať, že asi nikto!

Tárať a mlátiť prázdnu slamu hubou je tá najľahšia robota na svete, ale pri nej v 99% prípadov  "skutek utek". Filozofovanie je pekné, ale absolútne neproduktívne.
Baníci až toľko netrepú, ale urobia toho fyzicky oveľa viac, ako všetci táraji z rôznych hnutí a environadšeneckých organizácii dokopy.
Okrem toho háj rýchlorastúcich drevín bol vysadený v dobe, keď väčšina tých, ktorí bane teraz kritizujú v médiách  a dávajú rôzne "múdra", ešte ani neboli plnoletí, niektorí ešte len ťahali dreveného káčera po pieskovisku na dvore pri byte rodičov.

Tak, kto tu má ekologické myslenie a uvažuje ekologicky v dlhodobom horizonte??? 



      

Banské Košovsko - Laskárske močiare ako ohnisko biodiverzity

Možno ste si v prvom okamihu pomysleli, že biodiverzita je nejaká hnusná choroba, ktorá sa zákerne nepozorovane pomaly rozširuje z bezodných tmavých hlbín močiarov. 

Aké sú Vaše spomienky na močiare? 
Brodili ste sa niekedy po nekonečnom čvachtavom bludisku s čiernou vodou, kde sa nad výbežkami ostrice stále vznáša hmlistý opar, a kde v letnej noci  tamojší orchester obojživelníkov reve do tmy svoje nápevy ako zbor hluchonemých speváčikov?

V takom prípade máte zrejme takzvané nepravé – premietnuté spomienky na to, keď ste sa v spoločnosti rodičov pozerali na filmy z močiarneho prostredia – napríklad na film Král Šumavy, kde boli močiare vykreslené ako fakt hnusné, alebo na film Cesta do pravěku, kde vyzerali močiare tiež dosť odpudivo a nebezpečne.

Skutočných močiarov, ich atmosféru, vôňu, ale aj ich pokoj, si ale z čitateľov užil zrejme málokto, preto že od 18. storočia boli prirodzené mokriny, močiare a trasoviská plánovite postupne meliorované, odvodňované a vysušované. 
Močiare boli po stáročia činnosťou človeka menené na úrodné polia v blízkosti nív riek a potokov.

 Starší z čitateľov si ešte určite pamätajú ako boli melioračné práce ešte v 70tich rokoch minulého storočia bežne rozšírené,  skoro každé družstvo JRD si ich dalo robievať štátnym podnikom Meliorácie n.p.
Tak sa stalo, že zamokrené lúky, mokriny , trasoviská, rašeliniská a močiare z našej prírody na 99% vymizli.

Možno si poviete – a čo, však škoda ich nebolo, veď boli hnusné! 
To, aké boli už dávnejšie zničené mokriny, už dnes povedať nevieme – málokto z nás ich videl na vlastné oči, skoro nikto ich nefotil, takže ťažko súdiť, či boli naozaj škaredé, alebo nie. 

Košovská mokraď pri západe slnka. Je hnusná?? (foto RNDr. Bogdan)

   Karta macošského prístupu k mokrinám sa ale v poslednej dobe obrátila, a dnes sú mokrade environmentálnymi organizáciami a ministerstvami v EÚ považované za vzácne lokality , ohniská šírenia inde poškodenej biodiverzity.

 Mokrade sú dnes krajinným prvkom zadržujúcim vodu v krajine, obmedzujúcim jej odtekanie a ochladzujú a zavlažujú zem v období sucha a stúpajúcej teploty. Nemusia sa vám páčiť, ani Vás nikto nebude nútiť, aby ste močiare a mokriny milovali. To nič nemení na fakte, že existujúce a nové močiare sú rajom divokého života hmyzu, rastlín, rýb, obojživelníkov a vodného vtáctva na Slovensku.

Ako fungujú mokrade? 
Takto: 

zdroj obrázku: internet

Napriek tomu že sa močiare mnohým ľuďom neľúbia, je aj na Slovensku spústa ľudí ktorí  si uvedomujú skryté krásy mokrín, ich dôležitosť a hlavne ich vzácnosť.  Preto je tých pár mokradí, ktoré sme nestihli poničiť v zmysle socialistického hesla „Rozkážeme vetru, dažďu, a príroda nás bude poslúchať!“ v dnešnej dobe označovaných ako lokality najvyššieho stupňa ochrany podľa takzvanej Ramsarskej dohody.

Ak si myslíte, že močiare sú hlavne ohniskom rodenia komárov, mýlite sa. Komáre milujú drobné nádržky, kaluže a nádoby so stojatou teplou vodou. Močiare im nevyhovujú - najmä preto, že v močiaroch sa to hemží hladnými živočíchmi, ktoré si rady zmlsnú na komárích larvách - to platí pre obojživelníky, ryby aj vtáky. 

Možno vám príde záhadné, ako sa do izolovaných mokrín dostanú rybky. Nevysadzujú ich tam rybári, ale paradoxne zarybňujú ich vodné vtáky. Ako preletujú z jednej vody na inú, na labkách a nožičkách sa im prilepia oplodnené ikry, a v novej vode zase pri pristávaní a veslovaní odpadnú. 
Preto sa o močiaroch hovorí , že sú ohniskami alebo horúcimi bodmi šírenia biodiverzity - rôznorodosti života. Lebo je tam hotový guláš života kypiaci rôznymi formami a druhmi rastlín a živočíchov.    

Nové močiare dnes prakticky v našej prírode nevznikajú.
 Našťastie aj pri tomto pravidle je výnimka potvrdzujúca pravidlo:

Košovsko-laskárske mokrade na stredozápadnom Slovensku.  Sú vzácnym a na Slovensku aj pravdepodobne jediným príkladom novovznikajúcich mokradí a močiarov. Vznikajú ako vedľajší produkt podzemného dobývania uhlia v okolí horného toku rieky Nitra po zaklesnutí povrchu.
 Tieto mokrade vznikajúce už 40 rokov  nedávno preskúmali odborníci z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej Akadémie Vied , pracoviska v Nitre.  

Označili ich za veľmi významné útočisko migrujúcich a domácich vodných vtákov, obojživelníkov a cicavcov. Našli pri nich dokonca aj niektoré rastliny, ktoré boli považované za na Slovensku vyhynuté, a hniezdia tu vtáky, ktoré inde nenájdete.   
V súčasnosti napríklad na Laskárskej mokradi zimuje viac ako 40 hlavý kŕdeľ labutí veľkých. 

Záber časti kŕdľa Labutí veľkých pri Laskárskej mokradi

Pri jarnom a jesennom ťahu na Košovsko -Laskárskych mokradiach oddychujú, kŕmia sa a nocujú tisícové kŕdle sťahovavých vodných vtákov. Hornonitrianske mokrade už dávno zaradili do svojho cestovného itinerára , a pravdepodobne aj kvôli nim pozmenili aj svoje trasy migrácie zo severu na juh a naopak. 

 Nedávno boli v týchto mokradiach objavené stopy činnosti iných vzácnych živočíchov, ktoré na Hornej Nitre neboli videné viac ako 300 rokov.  
Bobry sa po dvesto rokoch vrátili na Hornú nitru, a našli tu výborné podmienky nie vďaka ekológom, ale paradoxne vďaka baníkom, ktorí sú vraj všeobecne škodliví. 
Všetko zlé je ale vždy na niečo dobré. 
Pokračujúce podzemné dobývanie uhlia Hornonitrianske mokriny ďalej rozširuje v oblasti, ktorej prírodný ráz bol človekom poničený.  

Bobria rodina na brehu Nitry pri Koši nezaháľa ani v zime

Mokraďami vlastne baňa vracia tejto časti rieky Nitra ráz krajiny, v akom sa nachádzala pred 500 a viac rokmi. Otvorením plánovaného 12. úseku sa počíta s rozširovaním rozlohy a tvorbou rôznych typov mokradí . Zatiaľ je ich tu zhruba 40 hektárov. 
    
Banský zákon každej banskej organizácii však ukladá vzniknuté mokrade zasýpať. Popravde banský zákon nepozná mokrade. Hovorí o poklesoch terénu. Pokles terénu sa ale v podmienkach okolia rieky Nitry naplní dažďovou a podpovrchovou vodou, z čoho vznikne vodná plocha - mokraď.

  Zatiaľ sa baníci na Hornej Nitre snažia mokrade pokiaľ možno zachovávať v prirodzenom stave – ponechávajú ich samovývoju. To znamená, že sa tvoria, prehlbujú, zarastajú šachorinou, plnia sa vodou a zase vysychajú. Práve premenlivosť a rôzne typy mokrín vyhovuje vodnému životu najviac. 

  Pokiaľ sa ale v blízkej budúcnosti nepodarí dosiahnuť zosúladenie alebo kompromis medzi jednotlivými ministerstvami, preváži povinnosť napísaná v banskom zákone, preto že z neplnenia dikcie zákonného predpisu môžu hroziť súdne tresty a vysoké pokuty.  

Mokrade vraj vadia letisku, ktoré spadá pod legislatívu Dopravného úradu SR a jeho zákonov, tiež prekážajú niektorým občanom  preto že prichádzajú vznikom mokradí o poľnohospodársku pôdu, čo im väčšinou v skutočnosti nijako významne neuberá na peniazoch, kým dostávajú od baní finančné kompenzácie. To je zase nejaký Zákon o poľnohospodárskej pôde. 
 Keď banská organizácia ukončí svoju činnosť, skončí aj prísun kompenzácii, čo si odškodňovaní zatiaľ asi neuvedomujú.   

Novovznikajúca mokraď pri bývalej obci Koš. Foto Kromková

Budúcnosť nových aj tých  mokradí je preto z pohľadu zákonov a ich vzájomného protirečeniu  stále neistá.
Zatiaľ robia bane všetko pre to, aby sa nové mokrade pokiaľ možno čo najlepšie ochránili. V rámci pilotného programu pre Uhoľné regióny v Transformácii, chceli v spolupráci s odborníkmi SAV a univerzít navrhnúť využívanie mokradí pre pozorovateľov vtákov, vybudovanie náučného chodníka, a vykonať ďalšie opatrenia na zadržiavanie vody v krajine. - napríklad poprepájať časť z nich s miestnymi potokmi na uľahčenie šírenia druhov. 

Mimochodom, mokriny ako jediné miesto na Hornej Nitre dokázali pri pamätnej bleskovej povodni z roku 2012 , ktorá zaplavila dediny a mestá od Handlovej po Prievidzu, povodňovú vlnu sploštiť natoľko, že škody pod nimi už boli výrazne zmenšené. Tu sa jasne preukázala obrovská schopnosť mokrín absorbovať kvantá vody prúdiacich riekami z náhlych silných prietrží mračien  
            

 Hornonitrianske bane Prievidza sa už viac ako 15 rokov aktívne angažujú v ochrane a využití Novácko-košských mokradí, ako veľmi zaujímavého krajinotvorného prvku na hornej Nitre. V rokoch 2011-2012 spolupracovali bane s Výskumným ústavom vodného hospodárstva Bratislava v rámci programu LIFE+ na riešení zachovania mokradí z pohľadu biodiverzity a uchádzali sa  o financovanie projektu ich využitia z eurofondov. 
Navrhované riešenie bolo vyhodnotené ako zaujímavé, inovatívne, ale v konečnom dôsledku požiadavka na finančnú podporu nebola akceptovaná.

Veľká vodná akumulácia na okraji obce Starý Koš dnes slúži najmä rybárom. Foto: RNDr. Bogdáň

            Nie tak dávno spolupracovali bane aj s Výskumným ústavom vodného hospodárstva na projekte „Využitie unikátnych mokradí v poddolovanom území Nováky-Koš“. Chceli využiť socio-ekonomický potenciál tejto oblasti. Náučné chodníky možno využívať na vzdelávanie detí a dospievajúcich, fotografi a pozorovatelia vodného vtáctva sa mohli ubytovávať v okolitých obciach.

Hlavným cieľom projektu bol návrh pozitívneho začlenenia mokradí do životného prostredia v obývaných oblastiach Nováky-Koš. 
Ide  o zachovanie mokradí, ktoré vznikajú na ploche súčasnej nosnej  ťažobnej kapacity 11. poľa ťažobného úseku Nováky, na ploche cca 40 hektárov. Projekt mal vybudovaním náučného chodníka podporiť nielen edukačnú činnosť zameranú na mokrade a okolité životné prostredie, ale jeho súčasťou bol aj návrh na využitie územia ako miesta relaxu a zadržiavania vody v krajine.  

Projekt, ktorý mal ambíciu uchádzať sa o prostriedky z eurofondov v rámci programu LIFE+2013 ale neprešiel do užšieho výberu. 

Baníci sa ale nevzdávajú. 
Možno je čas nadchádzajúcej postupnej konverzie tým vhodnejším časom, keď politici a aktivisti budú ochotnejšie načúvať tým, ktorí tvoria skutočné hodnoty - baníkom. V zmenu hlupákov na inteligentov však nedúfame. 

Pri spustení 12 ťažobného úseku do ťažby mohli vzniknú ďalšie, ešte zaujímavejšie mokriny, ktoré mali mať mať z jednej stany strmé brehy, ako stvorené na hniezdenie niektorých vtákov. 

   Ak si chcete pozrieť krátke video natočené ku Svetovému Dňu mokrín o Košovsko-Laskárskych mokrinách, kliknite si TU: 

http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12957/147148#2044

Dodatok: Čitateľ "Unknown" k pôvodnému umiestneniu článku pripojil komentár, ktorý by pri premiestnení blogu zmizol: 

K uvedenému  toľkoto : 
Áno, je fakt, že z pôvodných banskou činnosťou vzniknutých depresii vyplnených vodou do formy mokriny, bolo niekoľko menších zasypaných navážkami, väčšinou materiálom z haldového hospodárstva baní . 
Tá spomínaná je oficiálne zriadená a riadená skládka odpadu v správe presťahovanej obce Koš, a jej zamestnanci musia zo zákona kontrolovať a určovať čo na skládku môže alebo nemôže byť umiestňované. Tá skládka je na dolnom konci "Nového"Koša, a tak čo sa do nej dostane, to v nej a v miestnej vode Košovania budú mať. Kontrola skládkovaného materiálu je pravdepodobne v kompetencii miestneho Odboru kontroly životného prostredia, určite ale nie banskej organizácie. 

Divoké skládky v starej obci Koš či Laskár sú bohužiaľ dielom prevažne miestnych nezodpovedných ľudí z Koša, Novák a možno aj Opatoviec nad Nitrou, ktorí sa takto zbavujú svojich odpadov, namiesto toho, aby bol riadne kontrolovane odstránený a zabezpečený. 

Banská organizácia nemôže niesť zodpovednosť ani náklady za likvidáciu skládok ktoré vytvárajú ľudia na území mokrín, rovnako ako nezodpovedá za prípadný bordel a smetiská vytvárané na brehoch mokrín napríklad rybármi alebo kúpajúcou sa mládežou.

Všetko je o ľuďoch, ako vieme, a ľudská hlúposť je bez konca. 
    
Poznámka kolektívu: Tento príspevok bol pôvodne uvedený na blogovej sérii "Informácie o vplyve baníctva na termálnu vodu". Preto že nepojednáva o termálnej vode, ale skôr o ekológii v okolí mokrín a močiarov, bol premiestnený do tejto blogovej línie.  

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použitá literatúra: 

https://www.researchgate.net/publication/281148330_Vplyv_tazby_uhlia_na_krajinu_a_biodiverzitu_Kosskych_mokradi_Hornonitrianska_kotlina_2013

biodiverzita košských mokradí
http://147.213.211.222/sites/default/files/2009_6_336_339_mojses_0.pdf

vtáctvo Košských mokradí
http://www.tichodroma.sk/pdfs/Tichodroma_20.split/Tichodroma_20.127-134.pdf

https://www.fpv.umb.sk › app › cmsFile

Úvod do problematiky alebo ako sľubovať nesplniteľné

Politici a političky spolu s aktivistami radi/rady sľubujú.

Najradšej sľubujú to, čo bude v ďalekom horizonte plnenia, a teda je ťažko spomenúť si na to, že vám vlastne sľúbili niečo, čo nakoniec nesplnili.
 Nejaké odôvodnenie sa už nájde, najlepšie dôvody sú ti z balíčka: "ľudia to tak nechceli" alebo "my sme naozaj chceli, ale nebola tu potrebná politická vôľa"
Poťažmo výborná výhovorka je táto "fakt sme to chceli, ale zlovoľná opozícia nám v tom zabránila hádzaním polien pod nohy!"

Nech sa už na nesplnené sľuby použije akákoľvek výhovorka, jadro odpovede prečo neboli splnené sľuby je stále to isté: " vy sprostáci, opili sme vás rožkom, nevšimli ste si, že Vám sľubujeme nemožné, a preto vám dobre tak, kiš -kiš vy somári!"

Neoddeliteľnou súčasťou použitia výhovoriek je NOVÝ SĽUB!
Nejako takto: "Doteraz sa nám kvôli (použite výhovorkový cieľ podľa vlastného výberu) nepodarilo naše sľuby naplniť, ale ak zotrváte a nepoľavíte v našej  (volebnej/finančnej) podpore, tak tentoraz (to nemožné) to splníme, v roku najneskôr 20XX! )
Fakt!
Čestné slovo!
Ozaj, nevymýšľame si!
Bohuprissaháme!
 Tento raz to už naozaj splníme!

V súčasnosti si môžete všimnúť, že aktivisti zelených organizácii spolu s politikmi, ktorí by radi oberali ovocie svojej snahy dostať sa do vlády štátu, sľubujú rapídne zlepšenie životného prostredia na Hornej Nitre.

Podprahovo obyvateľstvu sugerujú, že prostredie sa skokovo zmení, okamžite sa vylepšia chorobopisy obyvateľov, zvýši sa vek dožitia, zmenší sa podiel doterajších príčin úmrtí a tak ďalej a podobne.

Ako že sa naozaj môžete spoľahnúť na to, že keď vyfára posledný baník z poslednej šichty v bani osvetlený reflektormi televízii a oblýskaný bleskami novinárov, všetko sa začne zlepšovať?!
Napríklad:

•  Komíny domácich kotlov v mestách a dedinách zázračne prestanú čmudiť, autá s vybúranými filtrami tuhých častíc prestanú  po meste smradiť, lebo baníci prestanú dolovať uhlie?
• Železnica bude zrazu šmahom ruky elektrická, presná a bleskurýchla, lebo baníci prestanú dolovať uhlie?
• Obchvat Prievidze bude postavený za dva tri rôčky, hoci neexistuje ani štúdie EIA, ani detailné plány . 
• Ekologické záťaže v pôde, v podzemnej vode , usadené v rastlinách , sedimentoch potokov a v riekach urobia zrazu "PINK!" a stratia sa kamsi do vesmíru, lebo baníci prestanú dolovať uhlie?
• Invalidi spoločne slávnostne odložia barly a vozičky, a po vybavení potrebných formalít u svojich lekárov nastúpia späť do pracovného procesu?
• Chorým sa stav prudko polepší, a domovy dôchodcov sa stanú dejiskami dramatických scén vzbúr omladnutej klientely domáhajúcej sa odchodu domov? 
• Ľudia s pľúcnymi chorobami sa zhlboka nadýchnu, zahodia inhalátory ,prístroje na podporu dýchania a vypíšu si prihlášky na krajský maratónsky beh? 
• Mestá a dediny rozkvitnú, a nastane všeobecný raj , mier , spolunažívanie, rozvoj a pokrok?
• Odchod mladých aj starých z Prievidzského okresu sa okamžite zastaví, a demografické prognózy  Sociologického ústavu Slovenskej Akadémie Vied ich frustrovaní autori demonštratívne roztrhajú a spália na parkovisku, po vyhlásení pre médiá, že sa kapitálne mýlili dajú výpovede.    

Vízia sľubovanej blízkej budúcnosti na Hornej Nitre. Ilustračný obrázok z webstránky jw.org

Preto že keď skončí baníctvo na Hornej Nitre, príde vraj Raj, preto že za to všetko zlé môžu baníci a ich 120 ročné úsilie a tvrdá práca.
Baníci a ich ťažká práca je niečo ako morová epidémia, ktorá s ukončením dobývania zrazu prestane kosiť neborákov, nie??

Nalejme si čistého vína
- nič alebo takmer nič z vyššie vymenovaných zázračných prognóz najrôznejších aktivistov, ekonadšencov o rozkvete Hornej Nitry a ozdravení obyvateľstva sa nestane.

Ak veríte takýmto nepravdepodobným sľubom, dohodnite si termín vyšetrenia u odborníkov cez Vášho obvodného lekára.

Dovolíme si urobiť krátku prognózu na základe skúseností z iných revírov, čo sa na Hornej Nitre stane s koncom baníctva.
Čas ukáže, kto mal pravdu a kto úmyselne klamal a zavádzal.

 My po skúsenostiach z iných lokalít, kde umelo alebo prirodzene zaniklo baníctvo väčšieho rozsahu v nedávnej minulosti hovoríme že:

• napriek všetkým optimistickým plánom sa zvýši v okrese PD a PE nezamestnanosť, preto že náväznosť zamestnaní a služieb súvisiacich z doteraz fungujúcim baníctvom je vyššia, ako je oficiálne uvádzaná. Okrem toho všetko nasvedčuje tomu, že ekonomika spomaľuje a môže sa prepadnúť do recesie - čo znamená, že nezamestnanosť sa začne prudko zvyšovať.  
• Politici síce môžu (a aj budú) takéto prognózy bagatelizovať, ale reálne štatistiky po čase ukážu, že my nerobíme žiadne katastrofické prognózy, sme realisti. 
• bude pokračovať exodus obyvateľstva do iných miest, nové lepšie cesty okolo Prievidze tento len urýchlia , ako sa to už takto stalo v iných uhoľných revíroch v  Nemecku, Belgicku, Holandsku, Česku aj Poľsku
• Finančné príjmy miest a obcí z daní s poklesom zárobkov , nezamestnanosťou a odlivom pracovnej sily logicky poklesnú, zhoršia sa služby - popri ich zdražovaní
• ceny nehnuteľností v oblasti sa znížia  a tí, ktorí do nich investovali peniaze ako istotu, budú mať svoje investície sčasti znehodnotené
• S veľkými zamestnávateľmi odtiahnu z regiónu mnohé zdravotnícke zariadenia, zdravotná starostlivosť sa zhorší a preto sa zhorší aj zdravie obyvateľstva, skráti sa priemerný vek a zdravotnícke štatistiky budú vykazovať zhoršenia vo všetkých parametroch. 
• mesto Prievidza ešte  viac zostarne, preto sa zhorší tiež školstvo, a znížia sa aj dôvody, pre čo sa oplatí v regióne Hornej Nitry ostávať žiť a bývať
• Ovzdušie v okrese sa nijako významne nezlepší, preto že ľudia budú ďalej individuálne kúriť lacnejšími nekvalitnými palivami, a po meste budú ďalej jazdiť starnúce dymivé vraky, preto že nebudú peniaze na obnovu vozového parku - bez dobrých zárobkov nie je za čo kupovať nové, ani nové akologickejšie kotly do domov. 
• s blížiacou sa ekonomickou krízou, colnými vojnami a karbónovými daňami nie len že nenastane rozmach automotive priemyslu (Brose, GeWis a iní) nábytkárskeho či obuvníckeho priemyslu, ale naopak , títo zamestnavatelia budú ešte prepúšťať. 

To sú veci, za ktoré baníci nemôžu - za to môžu  rôzni politici s ich krátkodobými cyklami plánovania na najbližšie 4 roky od volieb, a radikálni aktivisti, ktorí potrebujú ukazovať "výsledky" najlepšie ihneď. Politici sa neskôr stiahnu a ekoaktivistickí dejatelia s nátlakovými metódami už budú mať na muške iné ciele, napríklad zemný plyn.

Budú sa všetci svorne vyhovárať a klamať, že o týchto následkoch a efektoch nevedeli.
Ale vedeli, preto že im to bolo opakovane povedané a vysvetlené na mnohých jednaniach a a exkurziách spojených s útlmom baníctva v rokoch 2018 - 2019. Bolo to opakovane povedané tými, ktorí reprezentujú kraje a okresy, kde sa to už udialo.

Baníctvo je zatiaľ v súčasnosti vplyvom zelenej propagandy premyslene démonizované. 

Baníci majú podľa niektorých politikov a aktivistov duše čierne ako uhlie, ktoré v pote tvárí dobývajú z čiernych hlbín zeme.
Vyjadrenia naznačujúce , že baníci pracujú v temnotách, a preto je ich myseľ možno temná ako povahy podzemných démonov. 

Len čo vyjdú na svetlo povrchu, už podľa nich baníci začínajú kuť pikle, kde by sa dalo uškodiť životnému prostrediu, koho podplatiť a skorumpovať, asi aj ako najlepšie nepozorovane otráviť  nejakými jedmi obyvateľstvo v okolí na povrchu....

Poviem Vám to rovno: ba veľké ho.no! (Miesto bodky si doplňte rímsku číslicu 5)

Baníci pracujú so surovými prírodnými silami oveľa bezprostrednejšie, než nejaký "operátor výroby" niekde v hale, a preto prírode  a dejom v nej rozumejú oveľa viac, ako si povrchové myšky dokážu predstaviť.  

Samozrejme baníctvo a energetika prináša so sebou ekologické záťaže a problémy včítane niektorých zdravotných, ale v tejto blogovej rade si ukážeme, že práve baníci boli tí, čo dokázali myslieť ekologicky progresívne už dávno predtým než sa na svet vyliahol prvý z tých ukričaných naivných nadšencov . 

Tých istých aktivistov, ktorí Vám teraz ťahajú sľubové medové motúzy popod Vaše čuchové orgány.

Ukážeme si, že práve baníci mysleli už dávno oveľa ekologickejšie pri plánovaní a realizácii svojich projektov než ktokoľvek iný, aj keď sa nakoniec nie vždy všetko podarilo dotiahnuť podľa ich predstáv. 

Baníci boli a sú oveľa ekologickejší, než súčasní aktivisti, ktorí nevedia v podstate robiť nič iné, len mlátiť prázdnu slamu na rôznych mítingoch. 

   

Budete si ale musieť prečítať ďalšie blogy v tejto rade.

Na plané sľuby neverte.
Už na základnej škole sme mali takú riekanku: Sľuby sa sľubujú - a blázni sa radujú!
-------------------------------------------------------------------------------------------------------

Možno si hovoríte, že kecáme.

 Tak si pozrite staršie prognózy  a štatistiky pre okres PD
http://www.infostat.sk/vdc/pdf/Prognoza_okresy_SR_2035.pdf

a na obrázku z Trendu číslo 50 -51 /2019 si môžete skontrolovať, či sa prognózy pre Prievidzu plnia. Pani primátorka bude pred ďalšími voľbami svojim voličom ťažko vysvetľovať, prečo útočila proti najväčšiemu zamestnávateľovi obyvateľov mesta tesne pred vypuknutím krízy.