Podiel baní na ekologickej havárii Zemianske Kostoľany 1965 a prečo je v riekach Nitra a Váh arzén

 Niekoľkokrát ročne sa v tlači objavia príspevky spomínajúce jednu z veľkých ekologických havárii na slovensku spred viac ako 50 rokov. 

Jednalo sa o pretrhnutie hrádze odkaliska, alebo ak chcete skládky popola Elektrárne Nováky  na jar v roku 1965, následkom čoho vytieklo zhruba 1,5 milióna kubických metrov zvodnenej zmesi jemne namletého popola a vápna na okolité polia. To znamená okolo 5 miliónov ton materiálu sa z odkaliska vyvalilo na polia a vnikli do potokov. 

Všetky bane a všetky elektrárne vtedy patrili štátu - Československej socialistickej republike. Uhoľné bane a uhoľné elektrárne boli v palivoenergetickom komplexe pod federálnym Ministerstvom hospodárstva - o všetkom sa vtedy rozhodovalo v Prahe. 

Baníci nemali priamy vplyv na chod elektrární, ani na to čo a ako robia - ich jedinou úlohou bolo dodávať stanovené množstvá uhlia naplánované v danej päťročnici. 

Od druhej svetovej vojny bola úloha baní a elektrární jasná - dodávať čo najviac elektrickej energie pre priemysel v československej republike a pre obyvateľstvo. 

Obnoviteľné zdroje elektriny boli už trochu využívané - len  z energie vody, ale veľa terajších vodných elektrární, ktoré sú tu z pohľadu našej generácie "odjakživa" boli vtedy ešte len vo výstavbe. Neboli žiadne plynové elektrárne, lebo hlavné plynovody zo Sovietskeho zväzu sa ešte len začínali stavať a plánovať - tá trocha plynu z domácich zdrojov ledva stačila na spotrebu v priemysle a v domácnostiach, ktoré už boli plynofikované, čo bola veľmi malá časť. 

V Československu v 60 tich rokoch ešte neboli žiadne jadrové elektrárne, tá úplne prvá v Jaslovských Bohuniciach sa ešte len kreslila na plánoch.

 Preto celá tiaž zásobovania priemyslu a obyvateľstva elektrinou prakticky ležala len na uhoľných elektrárňach. Na celom Slovensku boli v 60tich rokoch len dve tepelné  elektrárne: Handlovská a Novácka. Vojanská elektráreň sa ešte iba plánovala. Preto boli elektrárne v Novákoch a v Handlovej mimoriadne dôležité pre väčšinu Slovenska - nikto nechcel byť doma bez elektriny, na ktorej výhody sa ľahko zvyká. 

Je treba povedať aj druhú zásadnú vec: uhlie má mimoriadne vysokú absorpčnú schopnosť. Nasaje za milióny rokov z okolitého prostredia všetky prvky a zlúčeniny, ktoré dokážu migrovať v roztokoch, nasaje ich ako špongia a uzavrie ich v sebe pevnou väzbou. To uhlie robí so sírou, vápnikom, vodíkom, ale tiež arzénom, ktorý sa na Hornej Nitre vo zvýšenej miere vyskytuje v prirodzenom horninovom prostredí.

V tlačovinách a na internete si často prečítate názory najrôznejších ekoamatérov, ktoré tvrdia, že arzén v pôde a v riekach pochádza z baní. To je naivná hlúposť. Arzén, ktorý je v uhlí pevne uzamknutý, uhlie priamo nevypúšťa - neuvoľňuje. Uhlie je prirodzený sorbent - uzamyká ich vo svojej štruktúre. 

Ďalšou hlúposťou, ktorú často šíria rôzni ekoamatéri s chabými vedomosťami zo základnej školy je to - že arzén sa uvoľňuje pri horení - spaľovaní uhlia. Stačilo by, keby si problematiku naštudovali z vedeckej literatúry, a zistili by, že arzén z uhlia zostáva chemicky "uväznený" v popole z jeho spaľovania. 

Nekoná  a nekonal sa teda žiadny masívny únik arzénu cez komíny. To, že neinformovaní rádobyšpecialisti hovoria, že arzén tu padal od druhej svetovej vojny až donedávna na hlavy ľuďom ešte neznamená, že je to pravda. Tak isto nie je pravda, že by uhlie z Hornej Nitry uvoľňovalo ortuť, kadmium a olovo. Nemôže ho uvoľňovať z jednoduchého dôvodu - uhlie na Hornej Nitre tieto prvky neobsahuje v iných ako stopových množstvách.    

Čo sa robí s popolom a škvarou zo spaľovania uhlia v elektrárni? Rozomelie sa na prášok, zmieša sa s vodou a potrubím sa prečerpá vo forme kalu na odkalisko, kde sa usadí. V Novákoch sa k tomuto popolu ešte primiešava po 60 rokov aj odpadové vápno z výroby acetylénu v chemickej fabrike. 

To vápno sa tam neprimiešavalo len tak pre nič za nič . Samotný popol po zmiešaní s vodou je svojou povahou alkalický - je to zmes hydroxidov vápnika, horčíka, sodíka a oxidu kremíka. Pridaním odpadového vápna z Chemičky sa alkalita zmesky ešte zvýši. Zásaditá reakcia má zásadný vplyv na to, že oxid arzenitý z popola sa zmení na stabilné minerály s pevnou väzbou. Problém s arzénom v  popolovo vápenitej zmesi nastáva iba vtedy, keď sa táto dostane do sladkej vody ( to znamená vody s neutrálnou alebo ľahko kyslou reakciou) Sladká voda zmení PH a arzén sa začína uvoľňovať.

Presne toto sa stalo aj v máji 1965.                

V tú jar v máji bolo veľa dažďov, vytrvalo pršalo. Na viacerých miestach slovenska boli povodne, na východe Ondava pretrhla brehovú hrádzu a zaplavila okolie rieky.

Podobne v Zemianskych Kostoľanoch už 21. mája 1965 nevydržala hrádza odkaliska elektrárne a prúd kalu zaplavil dom pod hrádzou, v ktorého ruinách umreli traja ľudia. 

Narýchlo bola vybudovaná pomocná hrádza, ale dažde trvali ďalej a 26. mája 1965 nadránom povolila aj opravená časť. Príval kalu si vyžiadal ďalšiu, štvrtú obeť, zaplavil polia pri rieke, dovalil sa na železničnú stanicu kde zvalil nabok parnú lokomotívu

Oficiálne správy hovoria že na polia a do rieky Nitra sa z pretrhnutého odkaliska vylialo asi 1,5 milióna kubíkov popolčekového kalu, neoficiálne reálne odhady hovoria že to bolo najmenej 3 milióny kubíkov, teda 6 miliónov ton. 

Kal a strhnuté drevo na brehu rieky Nitra po pretrhnutí hrádze

Rozvodnená Nitra samozrejme okamžite odplavila zhruba 1 milión ton pieskového kalu, a odvliekla ho až do Dunaja. 

27.Mája sa začali záchranné práce, zvážali sa dostupné bagre, nákladné autá a buldozéry. Ručne lopatovaný kal odvážali nákladné autá. Kal pokrýval plochu 100 hektárov.  

Buldozéry stláčali usadený kal do jediného možného zhromaždiska - do rieky Nitra, ktorá ho v rozbúrenej hladine odnášala po prúde. O tom sa ale nikde nepísalo. Oficiálna verzia znela, že kal bol pokrytý novou vrstvou dovezenej ornice. Kde by asi tak nabrali v čase, keď bolo všetko od dažďov rozbahnené, hrubú vrstvu čestvej zeme na 100 hektárov? Odpoveď znie prozaicky: NIKDE!

Všetko čo sa dalo natlačili buldozéry do rieky. 

Rieka Nitra vtedy ešte nebola v umelom koryte - meandrovala. V meandroch usadzovala elektrárenské kaly v miliónoch ton počas svojho 100 kilometrového toku k sútoku s Váhom a Dunajom. Neskôr sa usadenými kalmi v ramenách a zákrutách pri regulácii toku nikto nezaoberal, a tak sú tam dodnes - kyslá voda z nich postupne uvoľňuje nežiadúce látky, aj keď sú už meandre dávno zahrnuté štrkom a bahnom . 

Darmo dnes najrôznejší aktivisti havkajú, že vysoká úroveň arzénu v sedimentoch rieky Nitra je spôsobovaná baňami, neuvedomujúc si, že kal z odkaliska elektrární stále v koryte účinkuje, aj ke´d už od havárie uplynulo 55 rokov. Tým len hlásajú úroveň svojej neznalosti histórie a súvislostí, a strápňujú sa pred tými, čo o problematike niečo skutočne vedia.

Fakt je taký, že tých 6 a viac miliónov ton popolčeka už z rieky a jej bývalého koryta nikto neodstráni, preto že sa to nedá - stálo by to celé miliardy €, aj tak by bol výsledok veľmi slabý. 

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Použité zdroje :

 rozprávanie hydrogeológov, snímky sú použité z webportálu Vtedy.sk        

https://www.vtedy.sk/havaria-tragedia-popolcek-zemianske-kostolany

Tepelné čerpadlá a kúrenie rekreačných zariadení

Máme stále dojem, že mnohí z čitateľov nechápu princípy činnosti tepelných čerpadiel, hoci tepelné čerpadlo má doma prakticky každý z Vás. 

Nemôže preto zaškodiť keď si to v krátkosti vysvetlíme. 

Predovšetkým si musíme uvedomiť, že chlad a teplo nie sú dve protichodné veličiny. 

Chlad (zima, mráz) je len NEDOSTATOK tepla, rovnako ako tma je len nedostatok svetla. 

Keď nie je zdroj tepla, je v prostredí chlad. Chlad sa zmení na teplo dodaním potrebného množstva tepla. 

Teraz k vysvetleniu princípu tepelného čerpadla, ktoré máte všetci doma, aj keď o tom mnohí netušíte. Tými tepelnými čerpadlami sú chladnička a mraznička. Prípadne klimatizácia vo vašom aute, či byte.

Chladnička či mraznička sú tepelné čerpadlá vzduch-vzduch. Chladnička aj mraznička sú v princípe tepelne dobre odizolované skrine, v ktorých z uzavretého vnútra tepelné čerpadlo (kompresor) pomocou prchavej kvapaliny v uzavretom okruhu odoberá teplo z potravín, ktoré do nej vložíte, a to teplo potom vyžaruje cez tú zadnú mriežku vyžaruje do miestnosti. Určite viete, že keď chladnička alebo mrazák funguje, tá zadná mriežka (chladič) je teplá. To je to teplo, ktoré chladničkové tepelné čerpadlo odobralo zvnútra chladničky. 

Priemyselné tepelné čerpadlá na vykurovanie sú v princípe otočená chladnička. 

Z vonkajšieho prostredia odoberajú buď z vzduchu alebo vody teplo, ktoré potom vyžarujú dovnútra - do budov  -väčšinou do vody používanej na kúrenie vnútrajška. 

Oproti chladničkám z domácnosti je vo väčších tepelných čerpadlách len rozdiel v kompresore - väčšie tepelné čerpadlá nemajú elektromagnetický kompresor  ako je v chladničke, ale rotačný kompresor poháňaný elektromotorom, preto že výkonnejší kompresor chladničkového typu by bol neúmerne veľký a ťažký. 

Výhoda tepelného čerpadla je v tom, že má veľké výkonové číslo - takzvané COP. 

Výkonové číslo pri kompresorových tepelných čerpadlách systému vzduch - voda alebo voda-voda máva COP okolo 3,5 až 3,55.   

V preklade do bežného jazyka to znamená, že pri spotrebe elektriny v kompresore 1 kiloWatt zachytí (vyrobí) 3,5 kiloWattov tepla. 

Pokiaľ kúrite doma priamo elektrinou, pri spotrebe 1 kiloWattu elektriny , vyrobíte len maximálne 0,8 - 0,9 kiloWattu tepla, zvyšok elektriny zmizne - spotrebuje sa - v elektrickom odpore vyhrievacieho telesa.       

Teraz sa pozrieme na systémy kúrenia v hoteloch patriacim uhoľným baniam. 

V predchádzajúcich blogoch sme spomínali, že baníci dokážu myslieť , uvažovať a plánovať v oblasti obnoviteľných zdrojov energie oveľa akčnejšie, než mnohé skupiny zelených aktivistov. Baníci majú jednoducho náskok. 

Hotel Repiská v stredisku Jasná, bokom od zástupu iných hotelov. Foto z www.repiská.sk

Asi by ste očakávali, že horské hotely uhoľných baní budú asi vykurované uhlím, preto že nikto nedokáže uhlie kúpiť tak lacno ako jeho výrobcovia. 

To je však veľký omyl. 

Baníci až na drobné výnimky už dávno v hoteloch a chatách nekúria uhlím - už roky používajú k prírode šetrné obnoviteľné zdroje energie - tepelné čerpadlá všade tam, kde je to možné a účelné.  

Hotel Repiská v Demänovskej Doline

Od  kolaudácie v roku 1989 mal hotel Repiská zriadené kúrenie zemným plynom - nie uhlím. Uhlie z Hornej Nitry by bolo dovážať do Nízkych Tatier príliš komplikované a drahé, okrem toho aj neekologické. 

Aby hotel Repiská držal krok s dobou, bolo potrebné vybudovať v prízemí aj welness centrum. Lenže ohrievanie kvanta vody v bazéne kladie zvýšené nároky na kúrenie, a teda aj spotrebu paliva.  

Foto wellnesu z hotela Repiská z www.repiska.sk

 V roku 2013 HBP, a. s. Prievidza pristúpili k rekonštrukcii bazénovej haly a wellness centra hotela. Principiálna požiadavka bola, čo najjednoduchšie a najekonomickejšie zvýšiť produkciu tepla. V snahe znížiť nákladovosť vlastnej výroby tepla, teplej a úžitkovej (bazénovej) vody boli v rámci rekonštrukcie po dôkladnej tepelno-energetickej a ekonomickej súvahe – štúdia uskutočniteľnosti doplnené do kotolne 3 kusy tepelných čerpadiel „vzduch – voda“ tepelný výkon 25,00 kW, elektrický príkon 7,04 kW a výkonové číslo tepelných čerpadiel (COP) je teda 3,55. 

Tepelné čerpadlá sú schopné pracovať - dodávať teplo v hoteli až do -15 °C teploty vonkajšieho vzduchu,  ale ich účinnosť pod hodnotu 0 °C poklesu teploty vzduchu už rapídne klesá - zvyšuje sa spotreba elektriny. To však nie je problémom použitého typu čerpadiel, ale problém všeobecných princípov využívajúcich ako primárny zdroj atmosférický vzduch.

 

Tepelné čerpadlá sa plne osvedčili, zabezpečujú teplo, teplú a bazénovú vodu v plnom rozsahu od mája do septembra kalendárneho roka. 

Zjednodušene povedané - od mája do septembra- októbra je všetka voda v hoteli včítane bazénu ohrievaná vonkajším vzduchom pomocou tepelných čerpadiel. V zime sa kúri plynom. 

Tento systém funguje 7 rokov. 

  

Hotel Barbora vo Vyšnej Boci

funguje na polročnom vykurovaní pomocou tepelných čerpadiel ešte dlhšie než Hotel Repiská. 

V roku 2012 v rámci rekonštrukcie kotolne prešli z dovtedy používaného koksu na kotly na drevné peletky. 

Už vtedy boli inštalované 2 tepelné čerpadlá rady „vzduch – voda“ s cieľom zabezpečiť výrobu teplej vody pre hotel v období „máj – september“ kalendárneho roka. 

V tomto období sa v zásade klasická kotolňa spaľujúca peletky nepoužíva.

 Sú to analogické „stroje“ ako v prípade hotela Repiská. Obdobne aj penzión Barborka je z časti vykurovaný tepelným čerpadlom „vzduch – voda“. 

Hotel Barbora vo Vyšnej Boci s ekologickým vykurovaním. foto z www.hotelbarbora.sk

Čiže systém využívania obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla na Barbore a Barborke funguje už ôsmy rok. 

Štát spustil podporu kúrenia tepelnými čerpadlami len minulý rok, čo je asi tak všetko, čo sme k tomu chceli povedať.

 Baníci majú vo využívaní Obnoviteľných zdrojoch energie aj vo svojich rekreačných zariadeniach náskok v praxi ich využívania oproti ostatným  takmer 10 rokov.  

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podklady a informácie:
príslušné oddelenia HBP a.s.

Nízkoteplotná geotermálna energia na Hornej Nitre

Pred pár rokmi bola v rámci prípravy na transformáciu Hornej Nitry riešená téma náhrady výroby elektrickej energie, keď sa ťažba uhlia na Hornej Nitre ukončí.

Spolok nezainteresovaných gúgličov pri Európskej Komisii (pod názvom JRC) vtedy navrhoval, že elektrická energia na Hornej Nitre by sa údajne kľudne mohla vyrábať z geotermálnej energie.

V článku  https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2018/02/mokre-sny-o-suchom-geotermali-na-hornej.html

sme vysvetlili prečo je to všetko "výskumníctvo JRC" iba také "gúgličské snenie" s otvorenými očami. Spoločné Výskumné Centrum robilo iba rešerše a syntézu poznatkov z internetu, lenže to nie je výskum - to je úroveň seminárnej práce študenta druhého ročníka gymnázia.

Samozrejme , že ako všade na svete, aj na Hornej Nitre geotermálnu energiu máme.
Väčšina tejto energie je ale nízkoteplotná - to znamená do 20 stupňov Celzia, maximálne niekoľko hlbokých vrtov je tu stredne teplotných teda do 70 stupňov Celzia.

O vysokoteplotnom geotermáli vo veľkých hĺbkach pod Hornonitrianskou kotlinou predbežne nemôže byť ani reči - preto že hĺbky nad 2500 metrov od povrchu v tejto oblasti vôbec nie sú preskúmané.
Kým niekto za drahé peniaze nenavŕta takéto vrty (3 km vrt = 5-7 miliónov € za kus) , nevieme o charaktere, povahe a zložení geotermálnej energie či termálnej vody v hlbokých štruktúrach vôbec nič. Každý kto tvrdí opak, tára do vetra. Vody z takýchto hlbokých vrtov bývajú veľmi často silne mineralizované - a kvôli tomu je problematické ich využívať na energetické účely - kvôli drahej úprave takýchto vôd a nutnosti ich reinjektáže späť do veľkých hĺbok

To čo už vieme je to, že hypotetické mapy teplotného toku v horninách z nedávnej minulosti sa pri najnovších vrtoch vôbec nepotvrdili - preložené do hovorovej reči to znamená, že hlboko pod zemou to vyzerá tak, že všetko je inak ako hádali geológovia, a voda z hĺbky viac ako dva kilometre je výrazne menej teplejšia, ako sa pôvodne uvažovalo.

Ak by napríklad mesto Prievidza dúfalo, že si navŕta geotermálny vrt do hĺbky povedzme  tritisíc metrov, kde sa očakávala podľa doterajších poznatkov teplota vody okolo 100 - 130 stupňov Celzia, tak z toho nič nebude, preto že v trojkilometrovej hĺbke pod mestom je len nejakých 65 stupňov Celzia teplá skala. Žiadny bod varu - znamená žiadna para a teda žiadna výroba elektriny.

Preto sa na Hornej Nitre treba orientovať skôr na energetiku z nízko teplotných vôd. Pod energetikou máme na mysli získavanie tepelnej energie, nie výrobu elektriny.
Momentálne máme na Hornej Nitre tri zdroje nízko teplotných vôd - všetky tri sú takzvané banské vody, vytekajúce z aktívnych alebo už odstavených baní na uhlie a lignit.

Z Bane Handlová vyteká 60 - 100 litrov nízko mineralizovanej banskej vody za sekundu teplej 15 - 17 stupňov Celzia , čo je teplo zhruba 7 MW. Z toho sa 2  - 2,5 Megawattu za hodinu využíva na kúrenie Rybej farmy, ktorej princípy sme spomínali v článkoch

https://baneaekologia.blogspot.com/2020/04/ako-funguje-rybia-farma-ii.html

https://baneaekologia.blogspot.com/2020/04/ako-funguje-rybia-farma-kde-berie.html
Zostáva ešte 2/3 tepelnej kapacity Handlovskej banskej vody, ktorá zatiaľ nie je využívaná - teda cca. 5 Megawattov za hodinu.

Z tejto štôlne na historickej fotke vyteká z Bane Handlová zmienených 100 litrov za sekundu banskej vody

Z Bane Cígeľ rovnako vyteká 80 - 100 litrov za sekundu nízko mineralizovanej vlažnej vody, ktorú priebežne ohrievajú na teplotu 16 - 18 stupňov Celzia stovky miliárd ton hornín západnej časti Pohoria Vtáčnik. To takisto predstavuje 7 - 8 Megawattov tepla za hodinu, nezávislých od ročnej doby alebo počasia. Táto teplota vody ešte zatiaľ nie je využívaná, ale chystá sa už projekt, ako ju  využívať na kúrenie domov a priemyselných prevádzok za ceny ktoré sú nižšie ako cena tepla z uhlia Elektrárne Nováky

Z Bane Nováky je tak isto čerpané na povrch 80 - 100 litrov za sekundu nízko mineralizovanej banskej vody teplej 16 - 18 stupňov Celzia, čo predstavuje ďalších 7-8 Megawattov tepla, z ktorého sa reálne využíva nejaké 2 Megawatty na ohrev vzduchu v bani počas zimných mesiacov a na pestovanie zeleniny. Zvyšok tepla ešte stále odteká do povrchových tokov.

Aj z Bane Nováky je na povrch čerpaná vlažná banská voda v objeme 100 litrov za sekundu

Summa sumárum  z baní na Hornej Nitre vyteká teda teplá voda s energiou 20 - 22 Megawattov, z ktorých sa zatiaľ zachytáva a využíva do 5 Megawattov za hodinu.  

Takáto je realita Hornonitrianskych nízkoteplotných zdrojov, ktorým baníci aktuálne hľadajú ďalšie zmysluplné využitie.

Na výrobu elektriny v takejto realite rýchlo zabudnite, to čo sa dnes naozaj cení, je prakticky večný zdroj tepla. Elektrina sa dá vyrábať aj inak, za lacnejší peniaz

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdroj informácii:

údaje z oddelenia OMG spoločnosti HBP a.s.   
 

  

Využívanie tepla Zeme baníkmi na Hornej Nitre

Už sme v niekoľkých príspevkoch spomínali, že baníci na Hornej Nitre sú v oblasti využívania energie tepla Zeme na Slovensku priekopníkmi na vykurovanie priemyselných zariadení a pestovanie rýb aj zeleniny.

Práve Hornonitrianske Bane Prievidza sú vlastníkmi a prevádzkovateľmi najväčšieho a najvýkonnejšieho tepelného čerpadla na Slovensku, s výkonom 1,5 Megawattov tepla za hodinu.

Samozrejme , množstvo tepla odobraného z banskej vody a časti termálnych vôd z vrtu baní, je sledované, merané a evidované.

Preto vieme povedať, že od počiatku zachytávania a využívania tepla zemských zdrojov v roku 2003 bane zachytili a využili do konca roku 2017 prostredníctvom tepelných výmenníkov a od roku 2011 aj tepelnými čerpadlami celkom  271 283 Gigajoule tepla.

To je pre väčšinu ľudí hodnota, ktorú si nevedia predstaviť , preto ju musíme zmaterializovať do niečoho hmatateľného. Do tuhého alebo plynného paliva

Všeobecne platí, že :

1 Mega Watt tepla  =  3,6 GigaJoule tepla (čo ako nepochybujeme - určite viete, lebo ste na základnej škole na fyzike dávali dobrý pozor!)

Potom 271 283 GigaJoule sa rovná 75 356 MegaWattov tepla


Z jednej tony uhlia, aké sa ťaží na hornej Nitre sa horením dokáže uvoľniťcelkom  zhruba 2,7 MegaWattu tepla

Jednoduchým prepočtom sa dopracujeme k výsledku, že teplo zachytené zo Zeme v tepelných čerpadlách na Hornej Nitre  do roku 2017 zodpovedá  tepelnej energii ktorá je uvoľnená horením v 27 909 tonách miestneho lignitu/uhlia, alebo približne v 19 000 tonách čierneho energetického uhlia, alebo v  19 miliónoch kubíkov zemného plynu.

Pokiaľ by sa ale na chov rýb či pestovanie paradajok namiesto tepla zachyteného z energie tepla zemskej kôry v tepelných čerpadlách malo naozaj použiť tuhé alebo plynné palivo, museli by ste započítať aj straty tepla pri jeho výrobe - teda  mínus nízke účinnosti spaľovacích zariadení.

To znamená, že reálnou náhradou tepla (do roku 2017) zachytávaného baňami z banských a termálnych vôd by bolo teplo získané spálením zhruba

• 100 tisíc ton slovenského hnedého uhlia, alebo
• 70 tisíc ton čierneho uhlia z dovozu, alebo
• 40 miliónov kubíkov zemného plynu z dovozu 

Ak by sme to premenili na CO2 zo spaľovania domáceho uhlia, tak využívanie zemského tepla Hornonitrianskymi baňami na pestovanie paradajok a ohrev banských vetrov v zime doteraz ušetrilo

zaokrúhlene 100 000 ton CO2, ktoré do atmosféry neboli vypustené

To ale nie je všetko.

Ešte sme nezapočítali teplo z banskej vody zachytené a využité v Rybej Farme v Handlovej,  o ktorej sme písali v predchádzajúcich blogoch.

Rybia farma zachytí  z banskej vody a spotrebuje ročne priemerne okolo 8 000 až  9 000 MegaWattov tepla - v závislosti od toho ako teplo/zima je v tom ktorom roku. čo je okolo 1 megawattu tepla za hodinu každý deň, 365 dní v roku

Za päť rokov fungovania farmy teda Rybia Farma spotrebovala okolo 39 500 Megawattov tepla z banskej vody

Na výrobu rovnakého množstva tepla by sme spotrebovali 14 630 ton handlovského uhlia, alebo okolo 9 000 ton čierneho energetického uhlia, alebo 9 miliónov kubíkov zemného plynu , keby bola účinnosť prenosu a záchytu tepla 100% tná, čo nikdy nie je.

Pri reálnej účinnosti by sme na to ale spotrebovali :

• 43 900 ton domáceho uhlia, alebo
• 30 000 ton čierneho uhlia z dovozu, alebo
• 18 miliónov kubíkov zemného plynu z dovozu 

ak to prepočítame na CO2 z pálenia domáceho uhlia,  tak sa na bani Handlová ušetrilo za 5 rokov fungovania rybej farmy výrobou tepla z banskej vody približne 44 tisíc ton CO2

Potom vychádza, že zachytávaním tepla Zeme z banských vôd a z geotermálnej vody baníci na Hornej Nitre nevypustili do atmosféry

do 144 000 ton CO2 

nespálením 144 000 ton domáceho uhlia. 

Že si toto množstvo neviete celkom dobre predstaviť? 

Tak inak: 

do jedného železničného vagóna sa zmestí 50 ton uhlia = 5 veľkých 10 tonových  nákladných Tatier 

144 tisíc ton je 2 880 vagónov
alebo 

vlak plne naložený uhlím dlhý takmer 30 kilometrov bez lokomotív.

O tom, aké sú skutočné možnosti využívania vlažnej vody vytekajúcej z baní na Hornej Nitre, si povieme niečo na budúce. 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podklady a Zdroje informácii:  

- Ročný výkaz o obnoviteľných zdrojoch palív a energie Laskár

- Vypočítaná spotreba tepla Agro Rybia Farma na základe ročnej spotreby elektrickej energie tepelných čerpadiel za rok 2019. 
- prepočtové vzorce jednotiek tepla, výhrevnosti a podobne
-Výhrevnosti domáceho hnedého uhlia zo stránky Wikipedia
    

Ako funguje ekologická Rybia farma - II diel .

V prvej časti miniseriálu o fungovaní rybej farmy využívajúcej banskú vodu ako chovnú vodu a zdroj tepla sme si vysvetlili ako funguje na báze Obnoviteľných Zdrojov Energie.

V tejto druhej časti si objasníme prečo funguje výroby rýb prakticky bezodpadovo a že okrem rýb sa pestujú v tej istej farme ešte aj paradajky ktoré vyzerajú, voňajú aj chutia tak, ako paradajky majú chutiť a voňať.

Spomenuli sme, že teplo z banskej vody v Handlovej odoberá sústava tepelných čerpadiel, ktoré sa pripájajú alebo odpájajú kaskádovite podľa spotreby tepla a tiež vonkajších teplôt.
Svojho času boli hlavné tepelné čerpadlá Rybej Farmy  s tepelným výkonom 1,2 MW a 1,0 MW druhým a tretím najväčším tepelným čerpadlom na Slovensku.

Najväčšie tepelné čerpadlo na Slovensku tiež prevádzkujú Hornonitrianske bane Prievidza - na svojich paradajkových skleníkoch pri Novákoch, kde sa tiež využíva teplo získavané z banskej vody Bane Nováky, čerpanej z hlbín bane na povrch.
 
V Rybej Farme v Handlovej je namontované aj väčšie množstvo malých tepelných čerpadiel ktoré poháňajú napríklad mraziace haly skladov.

Pohľad na chovnú halu s integrovaným systémom bakteriálneho čistenia vody. Popod budovu prechádza v hĺbke 15 metrov hlavný vchod do Bane Handlová

Počas zimy idú naplno tepelné čerpadlá na získavanie tepla z banskej vody, ale mraziarenské tepelné čerpadlá idú minimálne.
Počas leta je to presne naopak - tepelné čerpadlá na banskú vodu idú na minimum, mraziarenské idú na maximum.

Z tepelnej bilancie farmy vyplýva, že tepla vo farme pri súčasnom odbere tepla z banskej vody  zvyšuje nejaký jeden MegaWatt. Preto boli k rybej farme ešte počas jej kompletovania dva menšie skleníky s celkovou plochou 0,33 ha teda 3300 metrov štvorcových, kde sa toto prebytočné teplo využíva na ďalšie eko pestované paradajky bez zbytočnej chémie a postrekov, s využívaním biologickej ochrany rastlín. Vykurované sú odpadným teplom z Rybej farmy získavaným z OZE.

Pohľad do jedného zo skleníkov ktorý je vykurovaný teplom zeme

Tieto dva Handlovské skleníky držia na Slovensku rekord - sú to priemyselné skleníky vystavané v najvyššej nadmorskej výške. Všetky ostatné skleníky na slovensku sú postavené v nížinách, ale Handlovské skleníky sú vo výške 500 metrov nad morom, využívajúce svoju polohu na južnom svahu horského sopečného hrebeňa Vtáčnika.

Ďalším dôležitým kritériom ekologickosti fungovania chovu je využívanie všetkých odpadov - teda bezodpadovosť produkcie.

• Voda z chovu rýb je dvojfázovo vyčistená - najprv biologicky, potom ešte raz mechanicko -biologicky, potom odchádza do povrchových tokov.
• Kal z rybích exkrementov je zahustený a sušený - používa sa ako prírodné hnojivo do chudobných pôd na rekultivácie banských škôd. 

Každý sumec africký v chovnej nádrži premení každé kilo kŕmnej zmesi na kilo živej váhy. 

Po spracovaní ryby v spracovni sa nevyhadzujú žiadne zbytky: 

• Veľké sumčie hlavy a vnútornosti (paradoxne maličké v pomere k telu) sú odoberané na výrobu mäsokostnej múčky žiadanej najmä výrobcami krmív pre chlpatých domácich miláčikov. 

  Africké sumce majú vo svete rýb tú zvláštnosť , že na rozdiel od lososov , tresiek a iných sladkovodných či morských rýb nemajú žiadne medzisvalové kostičky. Vo filete sa teda nedá nájsť žiadna kostička, ale Omega 3 mastných kyselín je v nej rovnako ako v drahšom lososovi.

Druhou zvláštnosťou, prečo sa v rybej farme pestujú práve Sumčeky Africké (Clarias Gariepinus) je to, že ich mäso napriek vysokému obsahu Omega 3 mastných kyselín, na rozdiel od iných sladkovodných aj morských rýb vôbec nerazí typickým rybím pachom , čo napríklad sumček Pangasius  nespĺňa

• Po odkrojení filiet sa z každej filety na špeciálnom stroji stiahne koža (afrosumček nemá žiadne šupiny)  - tá sa odváža do firmy v Liptovskom Mikuláši, kde sa z nej získava želatína nepáchnuca po rybách , používaná v medicínskych produktoch a ako surovina do drahej kozmetiky - značkových krémov. 
• Zvyšky kostry prejdú špeciálnym zariadením strojom, ktoré z nich mechanicky pozberá všetky zvyšné kúsočky mäsa - to sa spracuje na mleté rybie mäso na fašírky, klobásky a podobné výrobky.
•  Kosti očistené od mäsa sa pridávajú k hlavám a vnútornostiam - skončia po spracovaní v značkových krmivách pre mačky a psy, aby mali miláčikovia peknú lesklú srsť a zdravé zuby a kosti.  

Mrazené filety z Afrického sumčeka, vákuovo balené

Zo sumcov teda nezostane nič, čo by sa vyhadzovalo na skládku, všetko čo by bolo normálne odpadom, sa sekundárne využije.

Preto je Sumčia farma ekologická a dlhodobo udržateľná, v neposlednom rade šetrí svetové moria a oceány pred drancovaním.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podklady:

informácie na požiadanie získané od Spoločnosti Agro RF, dcérskej firmy HBP a.s.

.   

    

Ako funguje ekologická Rybia farma - kde berie energiu

Pre mnohých ľudí je princíp fungovania rybej farmy a priľahlých skleníkov pri bani Handlová záhadou.
Pre niektorých aktivistov a rozumovo hendikepovanú časť populácie je fungovanie firmy na pestovanie sumcov dokonca akýmsi "greenwashingom" alebo dokonca "podvodom"

V tomto blogu - jeho prvej časti  -

si vysvetlíme, prečo a aké obnoviteľné zdroje energie farma využíva a tiež  objasníme základné ekologické princípy jej fungovania na OZE.

Rybia farma funguje od spustenia v roku 2015, teda už piaty rok.

Baňa v Handlovej bola zahĺbená do podzemia ešte začiatkom minulého storočia. Pri bani bola po začiatku ťažby kvalitného hnedého uhlia s vlastnosťami čierneho uhlia zakrátko postavená prvá tepelná elektráreň na území dnešného Slovenska. Najprv slúžila len pre potreby baní, hnania jej kompresorov , ťažných strojov šácht, dobývacích strojov v podzemí a podobne, ale zakrátko na to už prebytková elektrina hnala aj mesto a priľahlé výrobné podniky. O tom však pohovoríme niekedy inokedy.
Chceme  tým povedať to , že bane v Handlovej  a uhoľní baníci majú viac ako storočné úzke prepojenie s energetikou - veď vchod do bane je necelých 100 metrov od elektrárne, ktorá fungovala 80 rokov.

Haly rybej farmy z vtáčej perspektívy. Hala s tromi prúžkami je chovná hala s bakteriálnym čistením strojovňou tepelných čerpadiel a vzduchotechniky. Hala s dvomi prúžkami sú sklady, mraziarne a udiarne. Dve haly s prelamovanými vzormi sú skleníky rybej farmy využívajúce prebytky tepla. 

Hydrogeológovia v baniach sto rokov sledujú aj zaznamenávajú aké vody, aké množstvá a aké kvality a zloženia tie vody majú, preto že je to dôležité pre poznanie geológie, nebezpečenstiev a ochrany životov a zdravia baníkov. Všetko sa zaznamenáva a značí do tabuliek, grafov. Náhle zmeny znamenajú možné ohrozenie, a treba pátrať prečo sa zmeny udiali.

Historická fotografia výtokov vody z vrtov v podzemí  Bani Handlová okolo konca I. svetovej vojny.  foto z Facebooku "Handlová kedysi" 

    Baňa Handlová sa svojimi sieťami štôlní za sto rokov v hĺbke "prehrýzla" popod významnú časť pohoria Vtáčnik - od Ponitria až po Pohronie. Stovky kilometrov štôlní v usadených horninách uložených pod novšími sopečnými vytvorili dokonalú sieť odvodňovacích (melioračných) ciest, a veľká časť vody ktorá spadne na okolitých horách , vysokých až 1200 metrov sa nakoniec dostane priesakmi a puklinami do bane. Cestou sa ohrieva od skál, v ktorých puklinách čurkoce a kvapká, až sa jej teplota dostane na úroveň teploty skál. Tá teplota skál je na rôznych miestach rôzna, ale v priemere je to 15 - 20 stupňov Celzia. Kým kvapka dažďa spadne niekde na Veľkom Griči, a kým pretečie všetkými puklinami až vykvapne v bani, uplynie až niekoľko mesiacov, po ceste sa voda zohreje na teplotu skál.
  Baňa svojimi hlavnými chodbami a ich odbočkami pozbiera v podzemí všetky stále aj nestále prítoky a nakoniec je pri vyústení bane na povrch z toho celkom slušný potok, s celoročným dlhodobým prietokom 100 litrov za sekundu, s teplotou len mierne kolísajúcou medzi 15 - 20 stupňov - v závislosti od ročného obdobia. Baňa teda funguje ako obrovský prietokový ohrievač dažďovej vody.

Hydrogeológovia si už dávnejšie všimli, že vlažná voda so sebou nesie pri takom prietoku celkom slušný objem tepelnej energie, ktorá už stovku rokov len tak vytekala do miestnych potokov.

Keď je prietok vody 100 litrov za sekundu a tá voda je skalným masívom ohriata na nejakých 16 - 18 stupňov, tak to predstavuje veľmi slušný objem tepelnej energie - zhruba 7 - 8 Megawattov za hodinu.
Inak povedané, na to, aby ste sto litrov vody za sekundu dokázali ohrievať hodinu na teplotu 16 - 18 stupňov, potrebovali by ste zhruba 10 mega Wattov elektrického prúdu, čo je spotreba 10 000 kilowattov za hodinu.

Takýto objem tepla zeme sústredeného do banskej vody je hriech nechať tiecť do potoka, najmä keď je to zdroj takmer večný, nezávislý od počasia a čistý, bez výroby znečisťujúcich plynov, aj keď vznikol ako vedľajší následok podzemnej ťažby uhlia.

Preto hydrogeológovia spočítali tepelný potenciál banskej vody, a v spojení s faktom, že voda, ktorá z bane Handlová vyteká, je čistoty a kvality takmer pitnej vody, bez škodlivých prímesí, začali dumať ako ju využiť.
Vedenie baní sa rozhodlo pre stavbu farmy na halové pestovanie rýb.
Zvolili pestovanie sumčeka afrického, preto že ten nie je stresovaný životom v nádrži  telo na telo - tak žijú aj v afrických bahnitých riekach.
 Jediné čo potrebujú, je dostatok tepla - sú to ryby tropické- dostatok potravy, dobrú kvalitu vody a dokysličovanie vody.

Rybia farma bola postavená za necelých 14 mesiacov od prvého výkopu, a hneď po dokončení v nej začali chovať ryby. V súčasnosti produkuje každý rok tisíc ton rybieho mäsa vysokej kvality s obsahom 3 omega mastných kyselín ktorý sa vyrovná lososom .

Vizualizácie budúcej farmy v čase prípravy projektov

Ako teda halová farma na chov zdravých sumcov funguje? 

V súčasnosti farma spotrebúva z tých 100 litrov sekundových vlažnej vody iba 35 litrov za sekundu. Tridsať litrov za sekundu ide do tepelných čerpadiel s výkonom 1,2 Megawatt a 1,0 Megawatt, ktoré z vody odoberú teplo (fungujú ako princíp chladničky) v objeme okolo 2 Megawattov, a týmto teplom zásobujú ohrev vody v chovných nádržiach na 31 stupňoch, a na teplotu okolo 32 stupňov ohrievajú aj vzduch v chovnej hale.
Zvyšných 5 litrov za sekundu vody z bane po prefiltrovaní  prúdi na dotovanie vody v chovných nádržiach, z ktorých odteká tých 5 litrov na čistenie.

Pohľad na jedno z veľkých tepelných čerpadiel Rybej Farmy

Rybám sa dodáva do vody kyslík, ale preto že sa v tak teplej vode ťažko rozpúšťa, priamo v hale je vyvŕtaných niekoľko 20 metrov hlbokých "studní" do ktorých sa na dno vháňa pod tlakom 0,2 MegaPascalu, a pri takom tlaku sa rozpúšťa lepšie. Okrem toho africké sumce sú od prírody vybavené pre život v riedkom bahne afrických riek s nízkym obsahom kyslíka nepravými "pľúcami" a tak sa chodia na hladinu nadýchať obyčajného vzduchu v hale.

Pohľad do chovnej haly. V nádržiach sú chované sumčeky za prísnych hygienických podmienok

Samozrejme ako sumčeky žerú špeciálne krmivo vyrábané len pre ne vo Francúzsku, tak aj strávené zvyšky vylučujú do vody - ľudovo povedané "kadia" do vody. Preto je z dna každej chovnej valcovej nádrže neustále zberaný tento kal, a ten ekologicky zase čistia baktérie.
Všetka odpadná voda s kalom prúdi do veľkej hlbokej nádrže vedľa chovne, ktorá je vybavená plátmi špeciálneho voštinového povrchu s obrovskou povrchovou plochou, osídlenou vybranými kmeňmi baktérii, ktoré odpadnú vodu z dna nádrží filtrujú, jedia, a premieňajú amoniak na obyčajný dusík a vodu. Dá sa povedať, že všetko čo desaťtisíce rýb vylúčia, v osobitnej zakrytej nádrži zjedia desiatky miliárd baktérii,  premenou amoniaku na vodík a dusík vodu vyčistia, takže môže ísť naspäť do obehu .

Okrem toho tie baktérie, ktoré čistia vodu, svojim trávením vyvíjajú značné množstvo ďalšieho tepla, a to sa využíva na ohrievanie vzduchu v chovnej hale a kúrenie priľahlých priestorov spracovne a sociálnej infraštruktúry. Všetky priestory farmy sú vybavené rekuperáciou ventilačného vzduchu, takže teplo zo vzduchu pri nútenom vetraní na výstupe ventilácie do atmosféry je odoberané a vracané späť do obehu zohrievaním čerstvého vzduchu zvonka, aby sa zbytočne nemíňala energia na jej hrev

Pohľad do haly vzduchotechniky. V popredí jeden z filtrov a rekuperátorov tepla ventilačného vzduchu

Voda, ktorá vyteká zo sústavy hál a spracovne von, ešte prechádza cez ďalšiu biologickú čističku odpadových vôd, až potom ide do povrchových tokov.

Kvôli tomu, že voda z chovných nádrží je čistená a recyklovaná vlastnou "veľkofarmou" chovaných baktérii, nie je možné do chovne rýb v prípade nejakého ochorenia sumcov dávať žiadne antibiotiká, preto že tie by zároveň zabili aj všetky tie miliardy dobrých užitočných baktérii čistiacich vodu v čistiacich bazénoch.

Všetci sme teraz v nejakých karanténnych opatreniach kvôli vírusu COVID 19.

Rybia farma v Handlovej je v nepretržitej karanténe od samého počiatku spustenia chovu rýb, a platia tam už 5 rokov hygienické opatrenia podobnej sily, ako na infekčných oddeleniach nemocníc. Do chovnej haly môžu ísť len tí pracovníci ktorí na to majú povolenie, vstup je len v ochrannom odeve, musia prejsť dezinfekciou rúk aj obuvi, a pred vstupom do haly sa musia osprchovať v šatni s antibakteriálnymi mydlami.
Všetky malé rybičky, ktoré sú dopĺňané do chovu , sú v osobitných nádržiach oddelene držané v osobitných miestnostiach v karanténe jeden mesiac, a až keď sa ukáže, že neprejavujú známky nejakých rybích ochorení, sú dopravené do chovnej haly.
Pracovníci rybej farmy nesmú byť hobby akvaristi, ani rybári - aby nezavliekli do chovných priestorov nejakú rybiu chorobu, ktorá by mohla zničiť celý chov aj čistiace baktérie.
 Každý bazén chovne rýb je po skončení jedného cyklu chovu celý vyšúchaný a vystriekaný dezinfekčnými prostriedkami.

V ďalšom dieli rozprávania si vysvetlíme, prečo a ako je táto technológia ekologická aj v oblasti odpadov, a prečo z rýb prakticky nič neide do odpadu, ale naopak - všetko je nejako využité - možno budú niektorí prekvapení na čo všetko sa využívajú zbytky.

Na záver si zopakujme niektoré body, prečo je rybia farma ekologická:

• všetko teplo ktoré využíva, je teplo Zeme a teplo produkované baktériami pri čistení vody vychádzajúcej z chovných nádrží.
• jediný vonkajší zdroj energie je elektrický prúd, ale spotrebuje sa ho len okolo 500 kW na pohon tepelných čerpadiel. 
• voda ktorú farma používa, je voda odpadová vytekajúca z činnej bane - nie je tu žiadny odber povrchových alebo plytkých podzemných vôd, žiadne studne na čerpanie podzemnej vody. Využíva sa voda, ktorá by samospádom vytekala ešte stovky rokov bez úžitku
• banská voda z bane Handlová nemá nič spoločné ani nemá žiadne vplyvy na odbery geotermálnej vody v Bojniciach - kto to tvrdí, je amatérsky bibas
• teplo z banskej vody aj zdroj banskej vody sú obnoviteľné a dlhodobo udržateľné zdroje poháňané prírodou
• pri chove rýb sa nesmú používať antibiotiká, preto musí byť držaná permanentná karanténa, ale chov je prakticky na úrovni semi-bio kvality. 
• Tým že sa ryby s vysokým obsahom pestujú umelo na pevnine, sa znižuje podiel Slovenska na nadmernom neudržateľnom rybolove v svetových moriach a oceánoch. 

Druhý diel popisu ako Rybia farma funguje , je tu: 

https://www.blogger.com/u/1/blog/post/edit/2017019749787338019/8545573950216494272

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdroje informácii:

Materiály dodané láskavosťou spoločnosti Agro - Rybia farma, dcérskej spoločnosti HBP a.s.
           

Bane na Hornej Nitre a ekológia - pokračovanie

V uplynulom desaťročí je módnou záležitosťou doktrína očierňovania a ohadzovania mediálnou špinou všetkého čo súvisí s dobývaním, spracovaním a využívaním uhlia.

Najrôznejší ekonadšenci, väčšinou sa regrutujúcich z rád magistrov a bakalárov, ktorí ekológiu a environmentalistiku , nieto ešte technické vedy nikdy neštudovali, sa radi obúvajú do vecí, ktorým vôbec nerozumejú v plnej šírke problematiky, ale za to idú do toho s niekedy až nepríčetnou vervou.

No a masmédiá, milujúce konflikty, krv, pot, slzy a silné emócie sa na tejto vlne s radosťou a potešením zvezú, lebo je o čom písať a hovoriť.

Pred pár dňami sme užasli, keď na TA3 s vážnou tvárou a obavami v hlase hlásateľka v prehľade najdôležitejších udalostí roku 2019 hovorila, že v roku 2019 zhoreli na severnom póle obrovské územia lesov.
Čo k tomu dodať?
Len toľko, že sme nevedeli že na ľadoch plávajúcich na Severnom ľadovom oceáne rastú rozľahlé lesy! Zrejme nejaké nové druhy, vyšľachtené sovietskymi súdruhmi lesníkmi...

Pome teda radšej domov.
Aktivisti strašne radi vykrikujú, že dobývanie uhlia na Hornej Nitre - tristo metrov pod povrchom zemským - silne poškodzuje životné prostredie.
Keď sa ale spýtate alebo požiadate, nech popíšu konkrétnejšie, že ako teda tie podzemné bane poškodzujú životné prostredie, začnú splietať naučené argumenty, že spaľovaním uhlia umierajú stovky až tisíce ľudí na slovensku a desiatky tisícov ľudí v Európe. To sú argumenty expertov s kalkulačkou na sčítavanie potencionálnych mŕtvol, o ktorých príčinách a anamnéze vedúcej k úmrtiu nevedia nič. Kto má choré pľúca, ten umrel na znečistenie vzduchu. Príčiny znečistenia vzduchu si môžete zvoliť podľa ľubovôle, ako sa hodí - dieselové autá, spaľovanie uhlia, spaľovanie odpadov, spaľovanie biomasy.  Ľen domácemu vykurovaniu ako zdroju znečistenia vzduchu sa naši ekonadšenci zatiaľ vyhýbajú ako čert krížu, hoci SHMÚ aj Ministerstvo životného prostredia hovoria už roky, že je na Slovensku najväčším znečisťovateľom. Lenže to je háklivá téma, ísť babkám a dedkom na dediny ísť vysvetľovať, že nesmú kúriť drevom a majú pre záchranu planéty sedieť doma v zime. A preto radšej nedovzdelaní nadšenci v oblečení vyrobenom z ropy radšej blábolia niečo o tom, že uhlie patrí pod zem alebo do múzea. 

Počuli ste niekedy z úst aktivistov, že by sa priznali, že niekoho v minulosti obvinili z genocídy životného prostredia neoprávnene?
Zachytili ste niekde, že by sa ktorýkoľvek aktivista ospravedlnil, že jeho obvinenia neboli správne, hoci len pre to, že mali povedzme nedostatočné informácie?
Bola niekde uverejnená nejaká omluva, že niekoho ohádzali špinou len pre to, aby sa dostali do masmédii a že ich obvinenia boli nepodložené?
Priznal niekto z radov všetkých zelených aktivistických organizácii niekedy, že baníctvo má mnohé priame aj nepriame pozitívne vplyvy na životné prostredie?
Povedal niekto z ukričaných aktivistov že pre spravodlivosť treba uviesť aj to, že bane vytvorili alebo dokonca aj v súčasnosti vytvárajú nové útočiská pre zákonom prísne chránené živočíchy a rastliny? 
Ak áno, dajte nám nejaké linky do komentárov k tomuto blogu, radi si ich prečítame a poopravíme si názor.

Myslíme si ale, že nijaké takéto vyjadrenia nikdy nikde nenájdete, pokiaľ neboli priamo nariadené súdnou cestou.
Lebo tak to na Slovensku chodí. Ohadzovať hocikoho špinou možno, vylievať na hocikoho kýble splaškov možno, ale priznať prípadne nejakú chybu, to je už mission impossible!

Jednoduchí ľudkovia a tragédi, radi rozprávajú o životnom prostredí na Hornej Nitre ako o úplne zničenom podzemnými baňami, čo je z pohľadu ekológie totálna hlúposť.
Je to výsledok ich čiernobieleho videnia sveta, kde nie je žiadne miesto pre tisíce odtieňov medzi bielou a čiernou. nevedia že existujú stovky odtieňov sivej farby, niečo medzi totálnym dobrom a totálnym zlom.

Spomeňme preto ďalšie ekologické opatrenia vykonávané baňami na Hornej Nitre, o ktorých verejnosť nemá ani potuchy.

Z pohľadu ekologických predpisov našej republiky musí každá ťažobná organizácia, ktorá nejakým spôsobom naruší nejaké chránené biotopy (asi jedinú "výnimku" ako sa zdá, majú domáci ťažiari dreva) urobiť náhradné práce na iných vhodných územiach tak, aby sa tam ekológia vylepšila, čo do druhovej pestrosti a teda biodiverzity.
Baníci teda zo zákona nemôžu a ani nesmú byť "biodiverzantmi" ale naopak, platná legislatíva nariaďuje v takom prípade vykonať opatrenia na inom území na zlepšenie životného prostredia .

Vedeli ste napríklad, že súčasťou povolenia na prekládku rieky, železnice, a línových stavieb pri otvárke 11. ťažobného úseku Bane Nováky, kde sa teraz dobýva uhlie pre energetiku, je aj takzvané Náhradné revitalizačné opatrenie v Národnej Prírodnej Rezervácii Vyšehrad na Hornej Nitre?

Presunom niekoľkých stožiarov veľmi vysokého napätia 220 kV na okraj takzvaných Opatovských vŕškov pri príprave vtedy nového 11. dobývacieho priestoru došlo na rozlohe 1,6 hektára k zásahom do biotopu národného významu klasifikovaného ako Ls. 2.1 teda dubovo hrabových lesov karpatských, ležiacich v katastri obce Opatovce nad Nitrou.  To v preklade do obyčajného jazyka slovenského znamená, že okraj hory popod vysoké napätie sa musí na dĺžke niekoľkých stovák metrov pravidelne rezať, aby rastúce stromy nezasiahli vedenie, a stromy napríklad pri zaťažení dávkou mokrého snehu nemohli padnúť na káble na  pár stožiaroch.

Podľa zákona č. 543/2002 zbierky zákonov bolo preto baniam určené náhradné revitalizačné opatrenie - práce na reintrodukciu (znovuosídlenie) Národnej Prírodnej Rezervácie Vyšehrad kriticky ohrozeným motýľom  Jasoňom Červenookým (Parnassius Apollo) , na ktorý bol pripravený patričný projekt , spracovaný študovanými a praktickými ekológmi pred viac ako 12 rokmi.

Ekológovia pracujúci v odbore sa väčšinou zaoberajú reálnymi problémami životného prostredia a spôsobmi ich riešenia, na rozdiel od amatérov - ekologických pseudoaktivistov, ktorí väčšinou len vykrikujú naučené zaklínadlá, ale problematike jednak nerozumejú, a ani neponúkajú žiadne skutočné riešenia, nieto ešte nejaké projekty. 

Náhradné revitalizačné opatrenie pre bane na území štátnej prírodnej rezervácie Vyšehrad spočíva podľa projektu v tom, že na ploche 1 hektára rezervácie v bralnatom teréne museli záhradnícke nožnice a ručné pílky na náklady banskej organizácie Hornonitrianskych Baní nahradiť bývalú činnosť kôz a ovcí.

Po stáročia bola vrcholová časť kóty NPR  Vyšehrad, ktorá je aj významnou archeologickou lokalitou, dávno predtým, ako bola vyhlásená za Národnú prírodnú rezerváciuspásaná kozami a ovcami  miestnych obyvateľov. Kozy ako milovníčky skalnatého terénu sa starali o ohrýzanie výmladkov náletových drevín na skalách, ovce spásali a hnojili lúčnaté časti, a tak sa zároveň starali o to, aby sa na vápencových bralách v minulosti dobre darilo aj motýľom Jasoňom Červenookým.

Nechápete ako pasenie oviec a kôz súviselo s vtedajším vhodným prostredím pre dnes už kriticky ohrozeného motýľa ?
Vysvetlíme - nemusíte mať vzdelanie ekológa - je to jednoduchšie ako by sa zdalo. Veľmi zjednodušene povedané: Všetko súvisí v prírode so všetkým.

Jasoň červenooký, na Slovensku kriticky ohrozený druh. Snímka z wikimedie commons, adresa viď päta článku 

 Kozy rady ohrýzajú mladé šťavnaté výhonky náletových drevín a tak zabraňujú ich šíreniu na lúky a bralá.
Náletové dreviny sa tak po stáročia nemohli šíriť na skaly a tieniť nízkym sukulentným rozchodníkom rastúcim hlavne na skalách, ktoré kozy nejedia. Rozchodníky však rady spásajú a ožierajú  húsenice Jasoňa červenookého, je to ich prirodzený zdroj potravy.

Rozchodník biely, šľachtená verzia, predávaná v kvetinárstvach. Tieto sukulenty žerú húsenice prísne chráneného jasoňa

Ovce zase spásali lúčnaté časti vrcholu Vyšehradu, čím vlastne nahrádzali kosenie lúk, čo prospievalo rastu nektáronosných kvetov, na ktorých sa pásli dospelé motýle Jasoňa červenookého 

S príchodom nových časov už kozy a ovce spolu s funkciou obecných pastierov prestali fungovať, a bralnato lúčny vrchol Vyšehradu začali zaplieňovať náletové dreviny, ktoré tienia slnkomilným rozchodníkom, lúky bez pasenia alebo kosenia  prestali kvitnúť kvetmi vhodnými pre motýle.

Bralnatý vrchol Vyšehradu, po odstránení  časti náletových drevín. Foto z webu www.nitrianskepravno.sk  

Tými náletovými drevinami, ktoré bránia rozchodníkom v raste tienením, sú naše miestne liesky, smreky , trnky, ruže šípové a buky. Tieto kedysi ožieraním výhonkov decimovali kozy a ovce a vlastne držali porasty v patričných hraniciach, a zároveň udržiavali pasienky v kondícii a zložení druhov vhodných pre Jasoňa červenookého.

Už vidím internetových instagramových a facebookových rádobyodborníkov, ako dávajú vraj odborné rady typu:
však nech tam bane zriadia salaš, nakúpia ovečky kozičky, však majú za čo dostávajú predsa podporu zo štátu!
Nech bane spracujú projekt na eurofondy, a ovce s kozami nech kúpia a chovajú z nejakého fondu EÚ! 

  Tak za prvé: bane žiadnu podporu od štátu okrem tej, ktorá je určená na pomoc pri likvidácii uzatváraných baní nedostávajú - ak neviete toto, tak neviete nič, a radšej si problematiku podpory výroby elektriny z domácich zdrojov choďte doštudovať!
Štát prispieva na výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia elektrárňam, ktoré vlastní súkromník z česka a druhým spoluvlastníkom je slovenská republika. Len menšia časť z týchto prostriedkov štátnej podpory ide na nákup uhlia od baní na Hornej Nitre a na Záhorí.

Za druhé, HBP sú podľa pravidiel EÚ klasifikované ako veľký podnik,  a EÚ podporuje veľké podniky eurofondami asi tak ochotne, ako sa priemerné deti ochotne hrnú k zubárovi. Miera finančnej spoluúčasti fondov EÚ na projektoch veľkých podnikov je veľmi nízka.

So zriadením salaša súvisí množstvo problémov - ovečky nestačí len pásť, treba im aj evidenciu podľa pravidiel EÚ, treba im veterinárne prehliadky, treba ich strihať a slovenskú vlnu dnes nikto nechce. Treba im tiež zimné ustajnenie, chystanie krmiva na zimu a podobne, pričom z televízie vieme, že výnosy chovu ovečiek nie sú bohvieaké. Treba nakúpiť aj zariadenia na spracovanie mlieka, kopu veterinárnych, hygienických , potravinárskych a iných povolení. Okrem toho časť internetových mudrlantov by v takom prípade začala na statusoch a fórach ihneď škriekať, že aha - pozrite ich kupujú si ovce za naše peniaze za elektriku!
 Figu borovú!

Z týchto a podobných dôvodov je zriadenie chovu oviec a kôz na Vyšehrade a tým aj znovuvytvorenie lokality pre Jasoňa červenookého takouto cestou nereálne.
Schodnejšou cestou je opakovaná úprava lokality pomocou pílok a záhradných nožníc.
Akokoľvek sa môže zdať ochrana prírody pomocou píl podivná, vo vyspelých ekologicky orientovaných krajinách je tento spôsob postupu bežný, vyskúšaný a hodnotený ako efektívny. Ak ani toto neviete, poštudujte si knihy o krajinnej ekológii.
Bolo by fajn, keby sa aspoň jeden z chovateľov oviec a/alebo kôz prihlásil, že chce na Vyšehrade pásť. Sme ale tej mienky, že sa tak nestane, a bane ani orgány Štátnej ochrany prírody sa na pastierov a chovateľov malého statku nebudú transformovať.

 Určená lokalita NPR Vyšehrad preto bola pracovníkmi baní v spolupráci s dodávateľskými organizáciami aj pracovníkmi ZOO Bojnice opakovane čistená od náletových krov a drevín mechanicky, aby mali rozchodníky dosť slnka.

Potom sa uskutočnil ďalší krok : výsev nektáronosných domácich lúčnych kvetín na ktorých rady sajú nektár dospelé jasone: nevädze, bodliaky, hlaváče.

Predstava , že lokalitu stačí vyčistiť od krovín na skalách, pokosiť a vysiať nektáronosné kvety, a o rok sa budú jasone na lokalite utešene množiť, je ale tiež naivná hlúposť.
Čistenie lokality sa musí opakovať po niekoľko rokov opakovať, kým sa vybraný hektár krajiny stabilizuje. Odborníci entomológovia z Bojnickej Národnej ZOO zatiaľ umelým chovom množia húsenice a motýle Jasoňov, aby ich mohli na tejto, a ďalších lokalitách vypúšťať.

Jedna lokalita ale nestačí na to, aby bola populácia motýľa zdravá, musí byť niekoľko takýchto miest potrebných na to, aby sa medzi jednotlivými "kmeňmi" jasoňov na rozdielnych lokalitách obmieňali gény, inak populácia zdegeneruje a zanikne. .
O samčekoch jasoňa je známe, že bez problémov za samičkami preletia aj 8 kilometrov. Preto sa v tichosti pripravujú na návrat jasoňov na Hornú Nitru aj ďalšie vhodné lokality. Nebudeme ich ale uvádzať, aby sme nedávali návod kšeftárom s motýľmi, preto že aj takí sa určite nájdu.

Mimochodom: na takýchto projektoch bane na Hornej Nitre pracujú už viac ako 11 rokov.
Vedeli ste o tom, alebo aspoň o tomto konkrétnom projekte? 
Dočítali ste sa o tom v novinách alebo bola o tom reportáž na nejakej televíznej stanici? 
Odpoveď je jednoduchá, a darmo budete hľadať po internetových linkách: 
NIE! 

Taká informácia totiž  neprináša žiadne konflikty, žiadne rozpory, žiadnych nasr...dených ľudí, žiadnu krv, hnis,  nikto do kamery kvôli tomu nebliaka, nešermuje rukami, a teda takáto pozitívna správa pre masmédiá prakticky bezcenná, hoci v skutočnosti by sme v médiách mali byť na takéto veci hrdí.
Bohužiaľ, takto to dnes chodí.

Zato ste však boli v uplynulých dvoch rokoch celé týždne bombardovaní informáciami o tom, že vďaka baniam na Hornej Nitre na jar 2018 v mokrine, ktorá patrí baniam, ktorá je napájaná banskou vodou (a ktorú bane prenajali miestnym rybárom- nepatrí im tam ani meter štvorcový vody) , skapalo 10 šťúk , ktorých sumárna hodnota je asi 100 €uro, kvôli krátkodobému znečisteniu vody, ktoré sa nedalo predvídať ani sanovať.

Noviny a televízie bane obviňovali z všetkého možného, Greenpeace inšpirovali k amatérskemu pseudovýskumu sedimentov potokov navlečení do komických oblekov ako kozmonauti,   búrky v šerbli sa hrnuli jedna za druhou ako tajfúny do Mexického zálivu. Patrilo k tomu aj hopkanie z mostov v meste Nitre do rieky Nitra - samozrejme za patričnej pozornosti médii, ktoré zvolali.

Viete, koľko je spoločenská hodnota jediného jedného kusa motýľa Jasoňa červenookého?
pozrite si tu: http://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/detail/70802
   
Jeden kus tohto motýľa sa hodnotou rovnú štyridsiatim šiestym šťukám!

Myslíme, že to hovorí za všetko.
Ako sme už napísali na inom mieste, bane nerobia okolo svojich prác na ochrane prírodných hodnôt a rekultiváciách žiadny mediálny virvar, ale trpezlivo a postupne pracujú na takýchto aktivitách stále.

Banícke farby sú zelená a čierna.

Akožeodborníci v rôznych aktivistických spolkoch tú zelenú stránku baníckej práce nevidia a vlastne asi ani nechcú vidieť.
Lebo zelená v čiernobielom svete vyzerá ako sivá, a sivá predsa do ich čiernobieleho vnímania sveta nepatrí. 



--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podklady a zdroje informácii

http://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/detail/70802

foto: https://www.google.com/url?sa=i&source=images&cd=&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwjnqK-NgufmAhXRZFAKHYnIAmEQjhx6BAgBEAI&url=https%3A%2F%2Fcommons.wikimedia.org%2Fwiki%2FFile%3APapilionidae_-_Parnassius_apollo-1.JPG&psig=AOvVaw0fmh6b4cEd-T6HieZCXfhh&ust=1578126651287423

foto:
https://www.nitrianskepravno.sk/vysehrad.html

Článok
"Náhradné revitalizačné opatrenia v NPR Vyšehrad" autor M.Holý, v magazíne Montanrevue č. 3/November 2019, vydáva ZBSC, Kammerhofská , strany 20 - 21.

pomocná literatúra:

Rosinová H. 2008: Projekt revitalizačných opatrení NPR Vyšehrad. 

Zákon NRSR z 25. júna 2002 č. 543/2002 Z.z, o ochrane prírody a krajiny,  v znení neskorších predpisov, vyskytuje sa na webe.