Po pôde chodíme každý deň a neuvedomujeme si, akou
dôležitou súčasťou nášho života je.
Okrem pôdy a vody vyššie rastliny nikde inde nežijú,
s výnimkou hydroponického umelého pestovania. Rastie na nej väčšina
plodín, ktoré pestujeme a jeme.
https://sk.wikipedia.org/wiki/P%C3%B4da
a
https://www.topdesat.sk/2021/08/04/poda-co-je-zac/
Pôda sa tvorí zvetrávaním zložiek hornín, a jej
zloženie závisí najmä od toho akého zloženia tie horniny sú. Pôdne baktérie
minerály v horninách postupne rozožierajú a výsledkom ich života sú
rôzne typy pôd alebo zeme.
Ďalším faktorom tvorby pôdy je to, čo na nej rastie.
V lese sa pôda tvorí o niečo rýchlejšie , preto že sa v nej
rozkladajú organické zvyšky listov a ihličia stromov v nej rastúcich.
Na obrábanej pôde sú organické steblá zberané na účely skrmovania, a uhlík
sa preto do obrábanej pôdy vracia už po tisícročia obmedzene
Významnú časť pôdy využívame na poľnohospodárske účely.
Poľnohospodárska pôda býva vyčerpanejšia, preto že do nej je na rozdiel od lúčnych porastov alebo stepí je prísun živín z hnitia porastu menší.
Pri pestovaní obilnín sa
totiž na ďalšie spracovanie v živočíšnej výrobe odoberá aj slama, teda
steblá, na ktorých klasy rastú. Späť do
pôdy sa orbou zapracovávajú len steblá kukurice pestovanej na zrno a prípadne
repky olejnej.
Tým spôsobom sa pôda postupne ochudobňuje o uhlík,
ktorý v nej jedia drobné bezstavovce , hmyz a hlavne pôdne baktérie.
Odčerpávanie uhlíka z pôdy bolo
v poľnohospodárskej malovýrobe minimálne, preto že maloroľníci chovali aj
hospodárske zvieratá, a ich výkaly vo forme hnoja vyvážali na svoje polia
a zapracovávali ich do pôdy. Okrem uhlíka sa tak do pôdy cyklicky dostával
aj dusík, fosfor a iné dôležité prvky, ktoré mali a majú zásadný
vplyv na zdravý vývoj pôdy bohatej na uhlík.
Kravský hnoj je tiež významným zdrojom humínových kyselín,
ktoré majú zásadný vplyv na vývoj mikroživota v pôde. Humínové kyseliny urýchľujú vstrebávanie živín
z pôdy cez koreňový systém , čím sa znižujú nároky na hnojenie umelými
hnojivami.
V súčasnosti je však kravského /maštaľného hnoja nedostatok.
Chovy kráv a hovädzieho
dobytka sme na Slovensku v podstate z vlastnej iniciatívy drasticky
obmedzili, chovy prasiat nám v súčasnosti likviduje epidémia prasačieho
moru. Tak nám zostávajú k dispozícii len umelé hnojivá, vyrobené
z ruského zemného plynu. Hnojivá, ktoré musíme dávkovať každý rok
a kupovať si ich bez ohľadu na to, či sú drahšie alebo lacnejšie
v závislosti od cien plynu a cien energii potrebných na ich
výrobu.
To ale nie je celá pravda.
Stále tu je možné do pôdy zaorávať prírodné hnojivo
s mimoriadne vysokými obsahmi uhlíka, humínových a fulvónových kyselín,
ktorý vynikajúco podporuje rast pôdnych baktérii, a ako špeciálny bonus,
dokáže z pôdy vysávať a do svojej štruktúry kyselinových zlúčenín
pevne uzamkýnať ťažké kovy.
Tento unikátny pôdny kondicionér je lignit z Bane Čáry
Zaoranie lignitu do pôdy zabezpečí pestovaným rastlinám lepší
príjem živín z pôdy, takže možno znížiť dávkovanie syntetických hnojív,
čím sa jednoducho ušetria peniaze na nákup stále drahších hnojív.
O využívaní lignitu na čistenie lokalít od ťažkých
kovov ostatne píše aj nestor slovenskej
geochémie a ekológie prof. Ondrej Hronec tu:
„- Problémová oblasť je
stredný Gemer, najmä Nižná Slaná. Takisto je naďalej potrebné sledovať okolie
Krompách, Rudnian a Sloviniek, lebo ťažké kovy sú tam stále a ostanú tam
stáročia. V tomto prípade sme na ich likvidáciu skúmali humínové látky, ktorá
sa dovážali zo Záhoria. Je to niečo ako nedozretá rašelina, ktorá vie na seba
zaviazať ťažké kovy a nepustí ich, aby vstupovali do pôdy a do potravových
reťazcov...“ Zdroj: https://gemer.korzar.sme.sk/c/22863564/vedec-po-spusteni-zavodu-v-niznej-slanej-vyhynuli-vsetky-vcely-banici-umierali-uz-predtym.html
V blogu o výnimočných vlastnostiach lignitu
z Bane Čáry a možnostiach jeho aplikácie do pôdy sme už písali tu: https://klamstvaouhli.blogspot.com/2019/04/o-lignite-z-carov.html
Zopakujme si, že jedna tona Čárskeho lignitu je schopná produkciou postupne uvoľňovaných humínových a fulvónových kyselín po aplikácii nahradiť v pôde účinky zaorania:
4 ton maštaľného hnoja alebo 6 ton
rašeliny alebo 8 ton kompostu.
Čiže ak jednorázovo zaoriete v poli 10 ton
lignitu z Bane Čáry na hektár, má to podobný účinok na obsah uhlíku a humínových kyselín ako
keby ste tam zaorali 40 ton hnoja, 60 ton rašeliny alebo 80 ton kompostu
Pšenica , raž, jačmeň sú plodiny pôdu
ochudobňujúce – vyťahujú z pôdy viac minerálov.
Potom sú tu plodiny pôdu obohacujúce: bôboviny,
strukoviny, ďatelina, vika, ktoré do pôdy zapracúvajú cez koreňový systém dusík
získaný zo vzduchu. Obohacujúcou plodinou je aj repka olejná, ktorá vo svojich
pletivách zachytáva najviac dusíka zo všetkých plodín. Repkovú slamu ale musíte
zaorávať
Na to, aby ste mohli používať pôdu bez jej
hnojenia musíte ako poľnohospodár plodiny striedať. Odbyt a ceny za
obohacujúce aj vyčerpávajúce plodiny sú diametrálne odlišné.
Preto majú naši poľnohospodári tendenciu pestovať
len plodiny, ktoré sú najvýnosnejšie z pohľadu tržieb, a to sú
plodiny ktoré pôdu ochudobňujú.
Riešením, ktoré sa ponúka, je podpora života
v pôde a dodanie uhlíka zároveň s ozdravovaním pôdy zachytávaním
škodlivých prímesí. Jednoduchým zaorávaním stanovených dávok zrneného lignitu
do pôd raz za 4 – 6 rokov.
Lignit je možné aplikovať do pôdy aj v iných
odvetviach poľnohospodárstva. Pokusy s porovnávaním referenčných plôch
napríklad dokazujú, že tam kde je do pôdy zapravená stanovená dávka lignitu,
dávajú vinohrady s rovnakou polohou a rovnakým druhom viniča výnosy
hrozna vyššie až o 1 tonu z hektára už prvý rok po aplikácii.
Naviac zaorávanie lignitu na rozdiel od
zaorávania rašeliny mení kyslosť pôdy z kyslej smerom k zásaditejšej
reakcii, baktérie, ktorých rast akceleruje lignit v pôde až tisícnásobne,
sú povahy zásadomilnej, takže pôda sa pridaním lignitu z Čár neokysľuje.
Bohužiaľ, tieto aplikácie sa na Slovensku
nerozvíjajú tak rýchlo, ako by sa mohli, a hrozí, že Slovensko
o tento zdroj jedinečného lignitu už čoskoro príde, hoci zásob je
dostatok.
Podobné výskumy s úspešnými výsledkami sa
robia aj v zahraničí, len u nás sa väčšina aktivistov tvári, že uhlie
je ako také škodlivé. Inde už dávnejšie prišli na to, že zaorať prírodné uhlie
do pôdy je výhodné, pôde prospešné a pomáha poľnohospodárom šetriť náklady
na hnojivo pri zvyšovaní výnosov.
Odmietať principiálne uhlie ako zdroj živín a rozvoja
života organizmov zapracovaním do pôdy je prinajmenšom krátkozrakosť.
Použité podklady a literatúra
http://publikacie.uke.sav.sk/sites/default/files/1993_5_252_254_weismann.pdf
http://www.agroserver.sk/news/zem-ukryva-jedinecne-hnojivo/
https://scialert.net/abstract/?doi=ijps.2020.137.141
https://scialert.net/fulltext/?doi=ijps.2020.137.141&org=11
https://cdnsciencepub.com/doi/full/10.4141/cjss-2014-008
F.
Boroška: Poznatky o možnostiach netradičného využitia uhlia , Spravodaj BV
2-3/95 vyd. Bevex Prievidza
