Najrôznejší autori a autorky v slovenských oznamovacích prostriedkoch vypisujú, rozprávajú o tom, že po ukončení ťažby uhlia na Hornej Nitre bude potrebné urobiť
rekultivácie.
Súhlas. Rekultivácie sú potrebné.
A?
Položme takýmto zvestovateľom múdra otázku typu: "Vážený pane/pani, a čo konkrétne si pod rekultiváciou následkov banskej činnosti predstavujete? Ako budeme rekultivovať, akými postupmi, aké materiály použijeme?"
Odrazu zistíte, že v tých správach, článkoch, blogoch a reportážach sa slovné spojenie "rekultivácia vplyvov banskej činnosti" používa ako bezobsažný blábol, ktoré dobre (hlavne "odborne") vyzerá, ale jeho používatelia vôbec nevedia, čo rekultivácia je, ako sa robí, a čo to vlastne je.
Keď pôjdete s otázkami na autorov takýchto výrokov hlbšie, zistíte, že si cudzoslovné zaklínadlo "rekultivácia" predstavujú tak, že sa "
nejaká jama zahrnie ekologickým materiálom, a vybuduje sa tam niečo iné" podľa možnosti verejne prospešné, zdravé, pekné, niečo čo bude lákať miestnych aj turistov.
Inak povedané, nevedia to zadefinovať nijako presnejšie, vedia len to, čo si myslia.
Na to by sme si asi mali zavolať nejakých "expertov" z Európskej únie, nie?
Nuž, milý čitateľ , na tomto mieste Ti musíme oznámiť, že expertov na rekultivácie tu máme dostatok.
Skutočných expertov, s praxou, overenými postupmi a výsledkami, nie nejakých tajtrlíkov a tajtrlíčky s certifikátmi, ktorým na VŠ diplome ešte neuschol atrament.
Máme ich priamo tu, na Hornej Nitre, a možno Vás prekvapí, že sú všetci už dávno zamestnaní na baniach.
Preto že práve Hornonitrianske Bane a ich právni predchodcovia robia rekultivačné práce na Hornom Ponitrí priebežne, odborne , bez vyvolávania humbugu v médiách, už viac ako 60 rokov.
Keď nejaká baňa skončí, tak sa podľa možností rekultivujú jej vplyvy na povrch zemský. Tých baní na Hornej Nitre už v nedávnej minulosti skončilo viac ako prstov na ruke, nie len nedávno uzavretá Baňa Cígeľ, ktorá zatiaľ rekultivačnými prácami neprešla, preto že sa plánuje jej ďalšie využívanie na iné priemyselno rekreačné účely.
Skončil lom Konštantín v Handlovej, skončila Baňa Adolf v Novákoch, skončila Baňa Richard, skončila Baňa Lehota I , skončila baňa Lehota II, a skončil aj jediný povrchový veľkolom na uhlie Lehota pod Vtáčnikom.
Viete povedať kde tieto bane boli?
Väčšina z Vás pri snahe odpovedať bude tápať a v snahe "nestratiť tvár" vytisne zo seba niečo v tom zmysle že posledné tri menované bane boli pri Lehote pod Vtáčnikom.
No, namôjveru, to je dedukcia hodná Šerloka Holmsa, za ktorú vám prideľujem z moci úradnej malé absolútne bezvýznamné plus :-D
Viacerí baníci vedia, kde sa týchto vymenovaných 6 baní nachádzalo, a viete, prečo to neviete vy ostatní?
Lebo bane urobili rekultiváciu týchto baní.
To že rekultiváciu urobili dobre, je potvrdené tým že tie bane sa "stratili".
Zmizli po rekultivácii z očí, a za nejakú desiatku rokov zmizli aj z mysle a pamäti ľudí.
Dáme príklad? Dáme:
Lom Lehota Pod Vtáčnikom:
Takto vyzerá Lom Lehota dnes, na panoramatickom 180 stupňovom zábere:
Najprv niečo o histórii povrchových baní na uhlie na Slovensku.
Lom Lehota pod Vtáčnikom okrem malého povrchového lomu na uhlie v Handlovskom revíri (pole Konštantín) bol jediný povrchový lom na uhlie na celom Slovensku.
10 - 15 metrov hrubý kus Nováckeho sloja lignitu sa pri severozápadnom okraji obce Lehota pod Vtáčnikom nachádzal pod ornou pôdou a ílovcami len nejakých 40-50 metrov hlboko.
Preto by bolo neefektívne vyťažiť ho podzemným spôsobom, a pri vtedajších ekonomických podmienkach sa oplatilo otvoriť tu povrchovú baňu na uhlie. Najprv sa z bane Lehota II podzemným prekopom overili veľkosť a kvality zásob.
Zistili, že v tom bloku je 1,6 milióna ton dobrého lignitu.
Keby sa ťažil podzemným spôsobom, nepodarilo by sa ho kvôli banským predpisom vybrať viacej ako 60 - 70% .
Povrchovým lomom sa dalo vybrať viac ako 98% uhlia.
 |
| Začiatok ťažby skrývky Lomu Lehota pri Mlynskej ulici rok 1980 |
Veľkými bágrami sa od roku 1979 odstránilo celé nadložie, zhromaždilo sa na kopu na halde pri lome a časť toho skrývkového materiálu sa použila na rekultivácie končiacich podzemných Baní Lehota I , II.
Sloj bol obnažený 20.6.1980
Aby ste mali predstavu o objeme skrývky, tak sa odviezlo viac ako 20 miliónov ton hornín,, čo predstavuje objem necelých 10 miliónov metrov kubických. Z toho bolo štvrť milión kubíkov ornice, ktorá bola odložená na osobitnej halde na definitívne dokončovanie vopred naplánovaných rekultivačných prác.
Potom sa začal ťažiť samotný sloj veľkými rýpadlami s vrtnými a trhacími prácami, preto že uhlie bolo pomerne húževnaté a nedalo sa len tak bágrovať. Uhlie sa vozilo nákladnými autami na Baňu Nováky, až kým sa neodťažilo 1,613 milióna ton uhlia, zároveň sa pokračovalo v odpratávaní skrývky
 |
| Ťažba sloja uhlia (čierne dole) |
Časť domov na Mlynskej ulici bola vykúpená a zbúraná, jej obyvateľom boli postavené nové domy v inej časti obce. Podobne boli kompenzované škody po zosune časti lomovej steny, následkom čoho boli asanované ďalšie obydlia a hospodárske budovy.
Po 9 rokoch ťažby včítane skrývky zostala po lome Lehota ohromná jama rozmerov 850 x420 metrov, s plochou zhruba 100 hektárov, a hĺbkou okolo 70 metrov.
Postupne, ako sa uhlie odťažovalo, zároveň bola na tie miesta navážaná uskladnená skrývka.
V roku 1989 sa začala definitívna rekultivácia tejto rany v zemi, a to tak, že z vopred pripravenej haldy skrývkových hornín a zeminy sa rýpadlami odťažoval materiál, zavážal sa do vytvorenej jamy a buldozérmi sa rozrovnával do požadovaného tvaru definitívnej oválnej priehlbiny.
Použil sa teda pôvodný materiál z miesta, nič cudzorodé sa nedovážalo. Na rekultiváciu sa nepoužil celý objem skrývkových hornín, a tak bol zvyšok skrývkovej haldy buldozérmi rozprestrený na oválnu vyvýšeninu - nenápadný kopček, ktorý dnes pokrýva z väčšej časti háj s pionierskymi náletovými drevinami.
 |
| Paralelne s ťažbou sa zavážala už vyťažená časť lomu predtým pripravenou jalovinou |
 |
| Po ukončení ťažby sa pokračovalo v zavážaní jamy skrývkou a terasy sa postupne splanírovali buldozérmi |
O progresívnom a ekologickom zmýšľaní baníkov už z tej doby svedčí jeden ďalší fakt: baníci celú rekultiváciu povrchového uhoľného lomu navrhli a realizovali tak, aby sa dal bývalý uhoľný lom použiť ako vodná nádrž s funkciou rekreačnou a vodozádržnou.
Na konci rekultivácie bol vybudovaný prívodný (napúšťací) objekt tejto budúcej nádrže od Lehotského potoka na konci Mlynskej ulice, aj vypúšťací objekt tejto plánovanej vodnej nádrže - umelého jazera- na Baníckej ulici.
Jazero by malo byť hlboké cca. 20 metrov, s plochou okolo 15 hektárov.
Rekultivácie sa skončili roku 1990.
Takto bol lom Lehota pod Vtáčnikom odovzdaný do užívania obci, v správe Slovenského Vodohospodárskeho Podniku š.p., ktorý spracoval projekt jeho využívania ako vodnej stavby.
Asi ste postrehli formuláciu "
malo by byť"
Dodnes sa totiž rekultivovaný lom Lehota stále používa ako ďatelinisko na pestovanie krmiva pre dojnice veľkofarmy Lehota pod Vtáčnikom, a naplánované napustenie pripraveného umelého jazera sa nakoniec nekonalo, bolo odložené na neurčito.
Na jeho dne je porast malého hájika vodomilných jelší lepkavých - malý lužný hájik.
Časť svahu zvyšku zaoblenej haldy je používaná ako motokrosová tréningová dráha.
Prečo nebola prichystaná vodná nádrž nikdy po odovzdaní napustená vodou a prečo reálne nebola využívaná na rekreačné či rybárske účely, to je už iná pesnička, za ktorú bane nemôžu.
Časť miestnych obyvateľov bola údajne pri rozhodovaní ako ďalej, proti vytvoreniu jazera preto že chceli mať kľud vo svojej štvrti, iná časť ľudí bola za, a tým došlo k rozkolu miestnych (obecných) záujmov.
Tak sa nakoniec obyvatelia Lehoty pod Vtáčnikom nedohodli nijako.
Všetko je v ľuďoch- hovorí okrídlené príslovie. My si myslíme, že Lehotské jazero raz bude naplnené, preto že sa v Európe stále viac kladie dôraz na zadržiavanie vody v krajine.
Lehota pod Vtáčnikom je obec veľká , bez stovky má takmer 4000 obyvateľov, o jej význame medzi iným svedčí aj to, že v obci majú vlastný krytý plavecký bazén, ihriská pre všetky bežné masové športy, lyžiarsky vlek so zasnežovaním , jedenásť dlhých ulíc, a podobné vymoženosti, ktoré nemajú ani niektoré okresné mestá.
Pokiaľ je kolektívu známe, obec Lehota pod Vtáčnikom zaradila svoj projekt dokončenia napustenia tejto v podstate kompletnej vodnej stavby medzi projekty v rámci transformácie uhoľných regiónov na Hornej Nitre.
 |
| Takto nejako by Lehotské jazero - nádrž po bývalom lome mohlo vyzerať v budúcnosti pri pohľade z lietadla |
Toto je len jeden z celej rady príkladov úspešných ekologických rekultivácii bývalých banských závodov na Hornej Nitre.
O ďalších ekologických prvenstvách baní sa dočítate v iných blogoch.
Na okraj nám dovoľte jednu poznámku:
Chceme poznamenať, že nikto z tých, čo sa v médiách naparujú a púšťajú "múdrosti" o rekultiváciách - týka sa to najmä rôznych zelených aktivistov a lokálnych politických činiteľov - nikdy nerobil žiadne rekultivácie. Sú to v drvivej väčšine len teoretici, bez praxe, a zarážajúco často aj bez príslušného vzdelania, zato však s egami a nabubrelosťou teplovzdušných balónov, pchajúcich sa do médii ako kuny do hydinárne.
Baníci sa vo svojom odbore vyznajú, do ich odborností patrí aj zahladzovanie následkov dobývania nerastov. Baníci o týchto veciach nekecajú v médiách.
Jednoducho ich robia.
Podklady a zdroje informácii:
1. Náučný banský turistický chodník Uhoľná Stopa v Novákoch - 2010 -2011
2. "Povrchové dobývanie uhlia v Nováckom Ložisku" Karol Andráši, zborník Vyšná Boca 1995, vyd Bevex Prievidza v čísle 2-3/95
3. Článok Ondrej Hancko: 40 rokov od začiatku povrchového dobývania na bani Nováky, časopis Baník 2019
