Tepelné čerpadlá a kúrenie rekreačných zariadení

Máme stále dojem, že mnohí z čitateľov nechápu princípy činnosti tepelných čerpadiel, hoci tepelné čerpadlo má doma prakticky každý z Vás. 

Nemôže preto zaškodiť keď si to v krátkosti vysvetlíme. 

Predovšetkým si musíme uvedomiť, že chlad a teplo nie sú dve protichodné veličiny. 

Chlad (zima, mráz) je len NEDOSTATOK tepla, rovnako ako tma je len nedostatok svetla. 

Keď nie je zdroj tepla, je v prostredí chlad. Chlad sa zmení na teplo dodaním potrebného množstva tepla. 

Teraz k vysvetleniu princípu tepelného čerpadla, ktoré máte všetci doma, aj keď o tom mnohí netušíte. Tými tepelnými čerpadlami sú chladnička a mraznička. Prípadne klimatizácia vo vašom aute, či byte.

Chladnička či mraznička sú tepelné čerpadlá vzduch-vzduch. Chladnička aj mraznička sú v princípe tepelne dobre odizolované skrine, v ktorých z uzavretého vnútra tepelné čerpadlo (kompresor) pomocou prchavej kvapaliny v uzavretom okruhu odoberá teplo z potravín, ktoré do nej vložíte, a to teplo potom vyžaruje cez tú zadnú mriežku vyžaruje do miestnosti. Určite viete, že keď chladnička alebo mrazák funguje, tá zadná mriežka (chladič) je teplá. To je to teplo, ktoré chladničkové tepelné čerpadlo odobralo zvnútra chladničky. 

Priemyselné tepelné čerpadlá na vykurovanie sú v princípe otočená chladnička. 

Z vonkajšieho prostredia odoberajú buď z vzduchu alebo vody teplo, ktoré potom vyžarujú dovnútra - do budov  -väčšinou do vody používanej na kúrenie vnútrajška. 

Oproti chladničkám z domácnosti je vo väčších tepelných čerpadlách len rozdiel v kompresore - väčšie tepelné čerpadlá nemajú elektromagnetický kompresor  ako je v chladničke, ale rotačný kompresor poháňaný elektromotorom, preto že výkonnejší kompresor chladničkového typu by bol neúmerne veľký a ťažký. 

Výhoda tepelného čerpadla je v tom, že má veľké výkonové číslo - takzvané COP. 

Výkonové číslo pri kompresorových tepelných čerpadlách systému vzduch - voda alebo voda-voda máva COP okolo 3,5 až 3,55.   

V preklade do bežného jazyka to znamená, že pri spotrebe elektriny v kompresore 1 kiloWatt zachytí (vyrobí) 3,5 kiloWattov tepla. 

Pokiaľ kúrite doma priamo elektrinou, pri spotrebe 1 kiloWattu elektriny , vyrobíte len maximálne 0,8 - 0,9 kiloWattu tepla, zvyšok elektriny zmizne - spotrebuje sa - v elektrickom odpore vyhrievacieho telesa.       

Teraz sa pozrieme na systémy kúrenia v hoteloch patriacim uhoľným baniam. 

V predchádzajúcich blogoch sme spomínali, že baníci dokážu myslieť , uvažovať a plánovať v oblasti obnoviteľných zdrojov energie oveľa akčnejšie, než mnohé skupiny zelených aktivistov. Baníci majú jednoducho náskok. 

Hotel Repiská v stredisku Jasná, bokom od zástupu iných hotelov. Foto z www.repiská.sk

Asi by ste očakávali, že horské hotely uhoľných baní budú asi vykurované uhlím, preto že nikto nedokáže uhlie kúpiť tak lacno ako jeho výrobcovia. 

To je však veľký omyl. 

Baníci až na drobné výnimky už dávno v hoteloch a chatách nekúria uhlím - už roky používajú k prírode šetrné obnoviteľné zdroje energie - tepelné čerpadlá všade tam, kde je to možné a účelné.  

Hotel Repiská v Demänovskej Doline

Od  kolaudácie v roku 1989 mal hotel Repiská zriadené kúrenie zemným plynom - nie uhlím. Uhlie z Hornej Nitry by bolo dovážať do Nízkych Tatier príliš komplikované a drahé, okrem toho aj neekologické. 

Aby hotel Repiská držal krok s dobou, bolo potrebné vybudovať v prízemí aj welness centrum. Lenže ohrievanie kvanta vody v bazéne kladie zvýšené nároky na kúrenie, a teda aj spotrebu paliva.  

Foto wellnesu z hotela Repiská z www.repiska.sk

 V roku 2013 HBP, a. s. Prievidza pristúpili k rekonštrukcii bazénovej haly a wellness centra hotela. Principiálna požiadavka bola, čo najjednoduchšie a najekonomickejšie zvýšiť produkciu tepla. V snahe znížiť nákladovosť vlastnej výroby tepla, teplej a úžitkovej (bazénovej) vody boli v rámci rekonštrukcie po dôkladnej tepelno-energetickej a ekonomickej súvahe – štúdia uskutočniteľnosti doplnené do kotolne 3 kusy tepelných čerpadiel „vzduch – voda“ tepelný výkon 25,00 kW, elektrický príkon 7,04 kW a výkonové číslo tepelných čerpadiel (COP) je teda 3,55. 

Tepelné čerpadlá sú schopné pracovať - dodávať teplo v hoteli až do -15 °C teploty vonkajšieho vzduchu,  ale ich účinnosť pod hodnotu 0 °C poklesu teploty vzduchu už rapídne klesá - zvyšuje sa spotreba elektriny. To však nie je problémom použitého typu čerpadiel, ale problém všeobecných princípov využívajúcich ako primárny zdroj atmosférický vzduch.

 

Tepelné čerpadlá sa plne osvedčili, zabezpečujú teplo, teplú a bazénovú vodu v plnom rozsahu od mája do septembra kalendárneho roka. 

Zjednodušene povedané - od mája do septembra- októbra je všetka voda v hoteli včítane bazénu ohrievaná vonkajším vzduchom pomocou tepelných čerpadiel. V zime sa kúri plynom. 

Tento systém funguje 7 rokov. 

  

Hotel Barbora vo Vyšnej Boci

funguje na polročnom vykurovaní pomocou tepelných čerpadiel ešte dlhšie než Hotel Repiská. 

V roku 2012 v rámci rekonštrukcie kotolne prešli z dovtedy používaného koksu na kotly na drevné peletky. 

Už vtedy boli inštalované 2 tepelné čerpadlá rady „vzduch – voda“ s cieľom zabezpečiť výrobu teplej vody pre hotel v období „máj – september“ kalendárneho roka. 

V tomto období sa v zásade klasická kotolňa spaľujúca peletky nepoužíva.

 Sú to analogické „stroje“ ako v prípade hotela Repiská. Obdobne aj penzión Barborka je z časti vykurovaný tepelným čerpadlom „vzduch – voda“. 

Hotel Barbora vo Vyšnej Boci s ekologickým vykurovaním. foto z www.hotelbarbora.sk

Čiže systém využívania obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla na Barbore a Barborke funguje už ôsmy rok. 

Štát spustil podporu kúrenia tepelnými čerpadlami len minulý rok, čo je asi tak všetko, čo sme k tomu chceli povedať.

 Baníci majú vo využívaní Obnoviteľných zdrojoch energie aj vo svojich rekreačných zariadeniach náskok v praxi ich využívania oproti ostatným  takmer 10 rokov.  

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podklady a informácie:
príslušné oddelenia HBP a.s.

Nízkoteplotná geotermálna energia na Hornej Nitre

Pred pár rokmi bola v rámci prípravy na transformáciu Hornej Nitry riešená téma náhrady výroby elektrickej energie, keď sa ťažba uhlia na Hornej Nitre ukončí.

Spolok nezainteresovaných gúgličov pri Európskej Komisii (pod názvom JRC) vtedy navrhoval, že elektrická energia na Hornej Nitre by sa údajne kľudne mohla vyrábať z geotermálnej energie.

V článku  https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2018/02/mokre-sny-o-suchom-geotermali-na-hornej.html

sme vysvetlili prečo je to všetko "výskumníctvo JRC" iba také "gúgličské snenie" s otvorenými očami. Spoločné Výskumné Centrum robilo iba rešerše a syntézu poznatkov z internetu, lenže to nie je výskum - to je úroveň seminárnej práce študenta druhého ročníka gymnázia.

Samozrejme , že ako všade na svete, aj na Hornej Nitre geotermálnu energiu máme.
Väčšina tejto energie je ale nízkoteplotná - to znamená do 20 stupňov Celzia, maximálne niekoľko hlbokých vrtov je tu stredne teplotných teda do 70 stupňov Celzia.

O vysokoteplotnom geotermáli vo veľkých hĺbkach pod Hornonitrianskou kotlinou predbežne nemôže byť ani reči - preto že hĺbky nad 2500 metrov od povrchu v tejto oblasti vôbec nie sú preskúmané.
Kým niekto za drahé peniaze nenavŕta takéto vrty (3 km vrt = 5-7 miliónov € za kus) , nevieme o charaktere, povahe a zložení geotermálnej energie či termálnej vody v hlbokých štruktúrach vôbec nič. Každý kto tvrdí opak, tára do vetra. Vody z takýchto hlbokých vrtov bývajú veľmi často silne mineralizované - a kvôli tomu je problematické ich využívať na energetické účely - kvôli drahej úprave takýchto vôd a nutnosti ich reinjektáže späť do veľkých hĺbok

To čo už vieme je to, že hypotetické mapy teplotného toku v horninách z nedávnej minulosti sa pri najnovších vrtoch vôbec nepotvrdili - preložené do hovorovej reči to znamená, že hlboko pod zemou to vyzerá tak, že všetko je inak ako hádali geológovia, a voda z hĺbky viac ako dva kilometre je výrazne menej teplejšia, ako sa pôvodne uvažovalo.

Ak by napríklad mesto Prievidza dúfalo, že si navŕta geotermálny vrt do hĺbky povedzme  tritisíc metrov, kde sa očakávala podľa doterajších poznatkov teplota vody okolo 100 - 130 stupňov Celzia, tak z toho nič nebude, preto že v trojkilometrovej hĺbke pod mestom je len nejakých 65 stupňov Celzia teplá skala. Žiadny bod varu - znamená žiadna para a teda žiadna výroba elektriny.

Preto sa na Hornej Nitre treba orientovať skôr na energetiku z nízko teplotných vôd. Pod energetikou máme na mysli získavanie tepelnej energie, nie výrobu elektriny.
Momentálne máme na Hornej Nitre tri zdroje nízko teplotných vôd - všetky tri sú takzvané banské vody, vytekajúce z aktívnych alebo už odstavených baní na uhlie a lignit.

Z Bane Handlová vyteká 60 - 100 litrov nízko mineralizovanej banskej vody za sekundu teplej 15 - 17 stupňov Celzia , čo je teplo zhruba 7 MW. Z toho sa 2  - 2,5 Megawattu za hodinu využíva na kúrenie Rybej farmy, ktorej princípy sme spomínali v článkoch

https://baneaekologia.blogspot.com/2020/04/ako-funguje-rybia-farma-ii.html

https://baneaekologia.blogspot.com/2020/04/ako-funguje-rybia-farma-kde-berie.html
Zostáva ešte 2/3 tepelnej kapacity Handlovskej banskej vody, ktorá zatiaľ nie je využívaná - teda cca. 5 Megawattov za hodinu.

Z tejto štôlne na historickej fotke vyteká z Bane Handlová zmienených 100 litrov za sekundu banskej vody

Z Bane Cígeľ rovnako vyteká 80 - 100 litrov za sekundu nízko mineralizovanej vlažnej vody, ktorú priebežne ohrievajú na teplotu 16 - 18 stupňov Celzia stovky miliárd ton hornín západnej časti Pohoria Vtáčnik. To takisto predstavuje 7 - 8 Megawattov tepla za hodinu, nezávislých od ročnej doby alebo počasia. Táto teplota vody ešte zatiaľ nie je využívaná, ale chystá sa už projekt, ako ju  využívať na kúrenie domov a priemyselných prevádzok za ceny ktoré sú nižšie ako cena tepla z uhlia Elektrárne Nováky

Z Bane Nováky je tak isto čerpané na povrch 80 - 100 litrov za sekundu nízko mineralizovanej banskej vody teplej 16 - 18 stupňov Celzia, čo predstavuje ďalších 7-8 Megawattov tepla, z ktorého sa reálne využíva nejaké 2 Megawatty na ohrev vzduchu v bani počas zimných mesiacov a na pestovanie zeleniny. Zvyšok tepla ešte stále odteká do povrchových tokov.

Aj z Bane Nováky je na povrch čerpaná vlažná banská voda v objeme 100 litrov za sekundu

Summa sumárum  z baní na Hornej Nitre vyteká teda teplá voda s energiou 20 - 22 Megawattov, z ktorých sa zatiaľ zachytáva a využíva do 5 Megawattov za hodinu.  

Takáto je realita Hornonitrianskych nízkoteplotných zdrojov, ktorým baníci aktuálne hľadajú ďalšie zmysluplné využitie.

Na výrobu elektriny v takejto realite rýchlo zabudnite, to čo sa dnes naozaj cení, je prakticky večný zdroj tepla. Elektrina sa dá vyrábať aj inak, za lacnejší peniaz

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdroj informácii:

údaje z oddelenia OMG spoločnosti HBP a.s.   
 

  

Využívanie tepla Zeme baníkmi na Hornej Nitre

Už sme v niekoľkých príspevkoch spomínali, že baníci na Hornej Nitre sú v oblasti využívania energie tepla Zeme na Slovensku priekopníkmi na vykurovanie priemyselných zariadení a pestovanie rýb aj zeleniny.

Práve Hornonitrianske Bane Prievidza sú vlastníkmi a prevádzkovateľmi najväčšieho a najvýkonnejšieho tepelného čerpadla na Slovensku, s výkonom 1,5 Megawattov tepla za hodinu.

Samozrejme , množstvo tepla odobraného z banskej vody a časti termálnych vôd z vrtu baní, je sledované, merané a evidované.

Preto vieme povedať, že od počiatku zachytávania a využívania tepla zemských zdrojov v roku 2003 bane zachytili a využili do konca roku 2017 prostredníctvom tepelných výmenníkov a od roku 2011 aj tepelnými čerpadlami celkom  271 283 Gigajoule tepla.

To je pre väčšinu ľudí hodnota, ktorú si nevedia predstaviť , preto ju musíme zmaterializovať do niečoho hmatateľného. Do tuhého alebo plynného paliva

Všeobecne platí, že :

1 Mega Watt tepla  =  3,6 GigaJoule tepla (čo ako nepochybujeme - určite viete, lebo ste na základnej škole na fyzike dávali dobrý pozor!)

Potom 271 283 GigaJoule sa rovná 75 356 MegaWattov tepla


Z jednej tony uhlia, aké sa ťaží na hornej Nitre sa horením dokáže uvoľniťcelkom  zhruba 2,7 MegaWattu tepla

Jednoduchým prepočtom sa dopracujeme k výsledku, že teplo zachytené zo Zeme v tepelných čerpadlách na Hornej Nitre  do roku 2017 zodpovedá  tepelnej energii ktorá je uvoľnená horením v 27 909 tonách miestneho lignitu/uhlia, alebo približne v 19 000 tonách čierneho energetického uhlia, alebo v  19 miliónoch kubíkov zemného plynu.

Pokiaľ by sa ale na chov rýb či pestovanie paradajok namiesto tepla zachyteného z energie tepla zemskej kôry v tepelných čerpadlách malo naozaj použiť tuhé alebo plynné palivo, museli by ste započítať aj straty tepla pri jeho výrobe - teda  mínus nízke účinnosti spaľovacích zariadení.

To znamená, že reálnou náhradou tepla (do roku 2017) zachytávaného baňami z banských a termálnych vôd by bolo teplo získané spálením zhruba

• 100 tisíc ton slovenského hnedého uhlia, alebo
• 70 tisíc ton čierneho uhlia z dovozu, alebo
• 40 miliónov kubíkov zemného plynu z dovozu 

Ak by sme to premenili na CO2 zo spaľovania domáceho uhlia, tak využívanie zemského tepla Hornonitrianskymi baňami na pestovanie paradajok a ohrev banských vetrov v zime doteraz ušetrilo

zaokrúhlene 100 000 ton CO2, ktoré do atmosféry neboli vypustené

To ale nie je všetko.

Ešte sme nezapočítali teplo z banskej vody zachytené a využité v Rybej Farme v Handlovej,  o ktorej sme písali v predchádzajúcich blogoch.

Rybia farma zachytí  z banskej vody a spotrebuje ročne priemerne okolo 8 000 až  9 000 MegaWattov tepla - v závislosti od toho ako teplo/zima je v tom ktorom roku. čo je okolo 1 megawattu tepla za hodinu každý deň, 365 dní v roku

Za päť rokov fungovania farmy teda Rybia Farma spotrebovala okolo 39 500 Megawattov tepla z banskej vody

Na výrobu rovnakého množstva tepla by sme spotrebovali 14 630 ton handlovského uhlia, alebo okolo 9 000 ton čierneho energetického uhlia, alebo 9 miliónov kubíkov zemného plynu , keby bola účinnosť prenosu a záchytu tepla 100% tná, čo nikdy nie je.

Pri reálnej účinnosti by sme na to ale spotrebovali :

• 43 900 ton domáceho uhlia, alebo
• 30 000 ton čierneho uhlia z dovozu, alebo
• 18 miliónov kubíkov zemného plynu z dovozu 

ak to prepočítame na CO2 z pálenia domáceho uhlia,  tak sa na bani Handlová ušetrilo za 5 rokov fungovania rybej farmy výrobou tepla z banskej vody približne 44 tisíc ton CO2

Potom vychádza, že zachytávaním tepla Zeme z banských vôd a z geotermálnej vody baníci na Hornej Nitre nevypustili do atmosféry

do 144 000 ton CO2 

nespálením 144 000 ton domáceho uhlia. 

Že si toto množstvo neviete celkom dobre predstaviť? 

Tak inak: 

do jedného železničného vagóna sa zmestí 50 ton uhlia = 5 veľkých 10 tonových  nákladných Tatier 

144 tisíc ton je 2 880 vagónov
alebo 

vlak plne naložený uhlím dlhý takmer 30 kilometrov bez lokomotív.

O tom, aké sú skutočné možnosti využívania vlažnej vody vytekajúcej z baní na Hornej Nitre, si povieme niečo na budúce. 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podklady a Zdroje informácii:  

- Ročný výkaz o obnoviteľných zdrojoch palív a energie Laskár

- Vypočítaná spotreba tepla Agro Rybia Farma na základe ročnej spotreby elektrickej energie tepelných čerpadiel za rok 2019. 
- prepočtové vzorce jednotiek tepla, výhrevnosti a podobne
-Výhrevnosti domáceho hnedého uhlia zo stránky Wikipedia
    

Banské Košovsko - Laskárske močiare ako ohnisko biodiverzity

Možno ste si v prvom okamihu pomysleli, že biodiverzita je nejaká hnusná choroba, ktorá sa zákerne nepozorovane pomaly rozširuje z bezodných tmavých hlbín močiarov. 

Aké sú Vaše spomienky na močiare? 
Brodili ste sa niekedy po nekonečnom čvachtavom bludisku s čiernou vodou, kde sa nad výbežkami ostrice stále vznáša hmlistý opar, a kde v letnej noci  tamojší orchester obojživelníkov reve do tmy svoje nápevy ako zbor hluchonemých speváčikov?

V takom prípade máte zrejme takzvané nepravé – premietnuté spomienky na to, keď ste sa v spoločnosti rodičov pozerali na filmy z močiarneho prostredia – napríklad na film Král Šumavy, kde boli močiare vykreslené ako fakt hnusné, alebo na film Cesta do pravěku, kde vyzerali močiare tiež dosť odpudivo a nebezpečne.

Skutočných močiarov, ich atmosféru, vôňu, ale aj ich pokoj, si ale z čitateľov užil zrejme málokto, preto že od 18. storočia boli prirodzené mokriny, močiare a trasoviská plánovite postupne meliorované, odvodňované a vysušované. 
Močiare boli po stáročia činnosťou človeka menené na úrodné polia v blízkosti nív riek a potokov.

 Starší z čitateľov si ešte určite pamätajú ako boli melioračné práce ešte v 70tich rokoch minulého storočia bežne rozšírené,  skoro každé družstvo JRD si ich dalo robievať štátnym podnikom Meliorácie n.p.
Tak sa stalo, že zamokrené lúky, mokriny , trasoviská, rašeliniská a močiare z našej prírody na 99% vymizli.

Možno si poviete – a čo, však škoda ich nebolo, veď boli hnusné! 
To, aké boli už dávnejšie zničené mokriny, už dnes povedať nevieme – málokto z nás ich videl na vlastné oči, skoro nikto ich nefotil, takže ťažko súdiť, či boli naozaj škaredé, alebo nie. 

Košovská mokraď pri západe slnka. Je hnusná?? (foto RNDr. Bogdan)

   Karta macošského prístupu k mokrinám sa ale v poslednej dobe obrátila, a dnes sú mokrade environmentálnymi organizáciami a ministerstvami v EÚ považované za vzácne lokality , ohniská šírenia inde poškodenej biodiverzity.

 Mokrade sú dnes krajinným prvkom zadržujúcim vodu v krajine, obmedzujúcim jej odtekanie a ochladzujú a zavlažujú zem v období sucha a stúpajúcej teploty. Nemusia sa vám páčiť, ani Vás nikto nebude nútiť, aby ste močiare a mokriny milovali. To nič nemení na fakte, že existujúce a nové močiare sú rajom divokého života hmyzu, rastlín, rýb, obojživelníkov a vodného vtáctva na Slovensku.

Ako fungujú mokrade? 
Takto: 

zdroj obrázku: internet

Napriek tomu že sa močiare mnohým ľuďom neľúbia, je aj na Slovensku spústa ľudí ktorí  si uvedomujú skryté krásy mokrín, ich dôležitosť a hlavne ich vzácnosť.  Preto je tých pár mokradí, ktoré sme nestihli poničiť v zmysle socialistického hesla „Rozkážeme vetru, dažďu, a príroda nás bude poslúchať!“ v dnešnej dobe označovaných ako lokality najvyššieho stupňa ochrany podľa takzvanej Ramsarskej dohody.

Ak si myslíte, že močiare sú hlavne ohniskom rodenia komárov, mýlite sa. Komáre milujú drobné nádržky, kaluže a nádoby so stojatou teplou vodou. Močiare im nevyhovujú - najmä preto, že v močiaroch sa to hemží hladnými živočíchmi, ktoré si rady zmlsnú na komárích larvách - to platí pre obojživelníky, ryby aj vtáky. 

Možno vám príde záhadné, ako sa do izolovaných mokrín dostanú rybky. Nevysadzujú ich tam rybári, ale paradoxne zarybňujú ich vodné vtáky. Ako preletujú z jednej vody na inú, na labkách a nožičkách sa im prilepia oplodnené ikry, a v novej vode zase pri pristávaní a veslovaní odpadnú. 
Preto sa o močiaroch hovorí , že sú ohniskami alebo horúcimi bodmi šírenia biodiverzity - rôznorodosti života. Lebo je tam hotový guláš života kypiaci rôznymi formami a druhmi rastlín a živočíchov.    

Nové močiare dnes prakticky v našej prírode nevznikajú.
 Našťastie aj pri tomto pravidle je výnimka potvrdzujúca pravidlo:

Košovsko-laskárske mokrade na stredozápadnom Slovensku.  Sú vzácnym a na Slovensku aj pravdepodobne jediným príkladom novovznikajúcich mokradí a močiarov. Vznikajú ako vedľajší produkt podzemného dobývania uhlia v okolí horného toku rieky Nitra po zaklesnutí povrchu.
 Tieto mokrade vznikajúce už 40 rokov  nedávno preskúmali odborníci z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej Akadémie Vied , pracoviska v Nitre.  

Označili ich za veľmi významné útočisko migrujúcich a domácich vodných vtákov, obojživelníkov a cicavcov. Našli pri nich dokonca aj niektoré rastliny, ktoré boli považované za na Slovensku vyhynuté, a hniezdia tu vtáky, ktoré inde nenájdete.   
V súčasnosti napríklad na Laskárskej mokradi zimuje viac ako 40 hlavý kŕdeľ labutí veľkých. 

Záber časti kŕdľa Labutí veľkých pri Laskárskej mokradi

Pri jarnom a jesennom ťahu na Košovsko -Laskárskych mokradiach oddychujú, kŕmia sa a nocujú tisícové kŕdle sťahovavých vodných vtákov. Hornonitrianske mokrade už dávno zaradili do svojho cestovného itinerára , a pravdepodobne aj kvôli nim pozmenili aj svoje trasy migrácie zo severu na juh a naopak. 

 Nedávno boli v týchto mokradiach objavené stopy činnosti iných vzácnych živočíchov, ktoré na Hornej Nitre neboli videné viac ako 300 rokov.  
Bobry sa po dvesto rokoch vrátili na Hornú nitru, a našli tu výborné podmienky nie vďaka ekológom, ale paradoxne vďaka baníkom, ktorí sú vraj všeobecne škodliví. 
Všetko zlé je ale vždy na niečo dobré. 
Pokračujúce podzemné dobývanie uhlia Hornonitrianske mokriny ďalej rozširuje v oblasti, ktorej prírodný ráz bol človekom poničený.  

Bobria rodina na brehu Nitry pri Koši nezaháľa ani v zime

Mokraďami vlastne baňa vracia tejto časti rieky Nitra ráz krajiny, v akom sa nachádzala pred 500 a viac rokmi. Otvorením plánovaného 12. úseku sa počíta s rozširovaním rozlohy a tvorbou rôznych typov mokradí . Zatiaľ je ich tu zhruba 40 hektárov. 
    
Banský zákon každej banskej organizácii však ukladá vzniknuté mokrade zasýpať. Popravde banský zákon nepozná mokrade. Hovorí o poklesoch terénu. Pokles terénu sa ale v podmienkach okolia rieky Nitry naplní dažďovou a podpovrchovou vodou, z čoho vznikne vodná plocha - mokraď.

  Zatiaľ sa baníci na Hornej Nitre snažia mokrade pokiaľ možno zachovávať v prirodzenom stave – ponechávajú ich samovývoju. To znamená, že sa tvoria, prehlbujú, zarastajú šachorinou, plnia sa vodou a zase vysychajú. Práve premenlivosť a rôzne typy mokrín vyhovuje vodnému životu najviac. 

  Pokiaľ sa ale v blízkej budúcnosti nepodarí dosiahnuť zosúladenie alebo kompromis medzi jednotlivými ministerstvami, preváži povinnosť napísaná v banskom zákone, preto že z neplnenia dikcie zákonného predpisu môžu hroziť súdne tresty a vysoké pokuty.  

Mokrade vraj vadia letisku, ktoré spadá pod legislatívu Dopravného úradu SR a jeho zákonov, tiež prekážajú niektorým občanom  preto že prichádzajú vznikom mokradí o poľnohospodársku pôdu, čo im väčšinou v skutočnosti nijako významne neuberá na peniazoch, kým dostávajú od baní finančné kompenzácie. To je zase nejaký Zákon o poľnohospodárskej pôde. 
 Keď banská organizácia ukončí svoju činnosť, skončí aj prísun kompenzácii, čo si odškodňovaní zatiaľ asi neuvedomujú.   

Novovznikajúca mokraď pri bývalej obci Koš. Foto Kromková

Budúcnosť nových aj tých  mokradí je preto z pohľadu zákonov a ich vzájomného protirečeniu  stále neistá.
Zatiaľ robia bane všetko pre to, aby sa nové mokrade pokiaľ možno čo najlepšie ochránili. V rámci pilotného programu pre Uhoľné regióny v Transformácii, chceli v spolupráci s odborníkmi SAV a univerzít navrhnúť využívanie mokradí pre pozorovateľov vtákov, vybudovanie náučného chodníka, a vykonať ďalšie opatrenia na zadržiavanie vody v krajine. - napríklad poprepájať časť z nich s miestnymi potokmi na uľahčenie šírenia druhov. 

Mimochodom, mokriny ako jediné miesto na Hornej Nitre dokázali pri pamätnej bleskovej povodni z roku 2012 , ktorá zaplavila dediny a mestá od Handlovej po Prievidzu, povodňovú vlnu sploštiť natoľko, že škody pod nimi už boli výrazne zmenšené. Tu sa jasne preukázala obrovská schopnosť mokrín absorbovať kvantá vody prúdiacich riekami z náhlych silných prietrží mračien  
            

 Hornonitrianske bane Prievidza sa už viac ako 15 rokov aktívne angažujú v ochrane a využití Novácko-košských mokradí, ako veľmi zaujímavého krajinotvorného prvku na hornej Nitre. V rokoch 2011-2012 spolupracovali bane s Výskumným ústavom vodného hospodárstva Bratislava v rámci programu LIFE+ na riešení zachovania mokradí z pohľadu biodiverzity a uchádzali sa  o financovanie projektu ich využitia z eurofondov. 
Navrhované riešenie bolo vyhodnotené ako zaujímavé, inovatívne, ale v konečnom dôsledku požiadavka na finančnú podporu nebola akceptovaná.

Veľká vodná akumulácia na okraji obce Starý Koš dnes slúži najmä rybárom. Foto: RNDr. Bogdáň

            Nie tak dávno spolupracovali bane aj s Výskumným ústavom vodného hospodárstva na projekte „Využitie unikátnych mokradí v poddolovanom území Nováky-Koš“. Chceli využiť socio-ekonomický potenciál tejto oblasti. Náučné chodníky možno využívať na vzdelávanie detí a dospievajúcich, fotografi a pozorovatelia vodného vtáctva sa mohli ubytovávať v okolitých obciach.

Hlavným cieľom projektu bol návrh pozitívneho začlenenia mokradí do životného prostredia v obývaných oblastiach Nováky-Koš. 
Ide  o zachovanie mokradí, ktoré vznikajú na ploche súčasnej nosnej  ťažobnej kapacity 11. poľa ťažobného úseku Nováky, na ploche cca 40 hektárov. Projekt mal vybudovaním náučného chodníka podporiť nielen edukačnú činnosť zameranú na mokrade a okolité životné prostredie, ale jeho súčasťou bol aj návrh na využitie územia ako miesta relaxu a zadržiavania vody v krajine.  

Projekt, ktorý mal ambíciu uchádzať sa o prostriedky z eurofondov v rámci programu LIFE+2013 ale neprešiel do užšieho výberu. 

Baníci sa ale nevzdávajú. 
Možno je čas nadchádzajúcej postupnej konverzie tým vhodnejším časom, keď politici a aktivisti budú ochotnejšie načúvať tým, ktorí tvoria skutočné hodnoty - baníkom. V zmenu hlupákov na inteligentov však nedúfame. 

Pri spustení 12 ťažobného úseku do ťažby mohli vzniknú ďalšie, ešte zaujímavejšie mokriny, ktoré mali mať mať z jednej stany strmé brehy, ako stvorené na hniezdenie niektorých vtákov. 

   Ak si chcete pozrieť krátke video natočené ku Svetovému Dňu mokrín o Košovsko-Laskárskych mokrinách, kliknite si TU: 

http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12957/147148#2044

Dodatok: Čitateľ "Unknown" k pôvodnému umiestneniu článku pripojil komentár, ktorý by pri premiestnení blogu zmizol: 

K uvedenému  toľkoto : 
Áno, je fakt, že z pôvodných banskou činnosťou vzniknutých depresii vyplnených vodou do formy mokriny, bolo niekoľko menších zasypaných navážkami, väčšinou materiálom z haldového hospodárstva baní . 
Tá spomínaná je oficiálne zriadená a riadená skládka odpadu v správe presťahovanej obce Koš, a jej zamestnanci musia zo zákona kontrolovať a určovať čo na skládku môže alebo nemôže byť umiestňované. Tá skládka je na dolnom konci "Nového"Koša, a tak čo sa do nej dostane, to v nej a v miestnej vode Košovania budú mať. Kontrola skládkovaného materiálu je pravdepodobne v kompetencii miestneho Odboru kontroly životného prostredia, určite ale nie banskej organizácie. 

Divoké skládky v starej obci Koš či Laskár sú bohužiaľ dielom prevažne miestnych nezodpovedných ľudí z Koša, Novák a možno aj Opatoviec nad Nitrou, ktorí sa takto zbavujú svojich odpadov, namiesto toho, aby bol riadne kontrolovane odstránený a zabezpečený. 

Banská organizácia nemôže niesť zodpovednosť ani náklady za likvidáciu skládok ktoré vytvárajú ľudia na území mokrín, rovnako ako nezodpovedá za prípadný bordel a smetiská vytvárané na brehoch mokrín napríklad rybármi alebo kúpajúcou sa mládežou.

Všetko je o ľuďoch, ako vieme, a ľudská hlúposť je bez konca. 
    
Poznámka kolektívu: Tento príspevok bol pôvodne uvedený na blogovej sérii "Informácie o vplyve baníctva na termálnu vodu". Preto že nepojednáva o termálnej vode, ale skôr o ekológii v okolí mokrín a močiarov, bol premiestnený do tejto blogovej línie.  

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použitá literatúra: 

https://www.researchgate.net/publication/281148330_Vplyv_tazby_uhlia_na_krajinu_a_biodiverzitu_Kosskych_mokradi_Hornonitrianska_kotlina_2013

biodiverzita košských mokradí
http://147.213.211.222/sites/default/files/2009_6_336_339_mojses_0.pdf

vtáctvo Košských mokradí
http://www.tichodroma.sk/pdfs/Tichodroma_20.split/Tichodroma_20.127-134.pdf

https://www.fpv.umb.sk › app › cmsFile