Prvotnou myšlienkou bolo nahradiť spaľovanie fosílnych palív obnoviteľným zdrojom energie - drevnou hmotou, pripadne slamou, ktorá každoročne dorastá.
Táto myšlienka tak nejako automaticky predpokladala , že sa bude využívať hlavne ODPADNÁ BIOMASA - teda odpadové drevo po ťažbe kvalitnej guľatiny ako sú konáre, kôra a papečina, odpady z drevospracujúceho priemyslu ako piliny, hobliny a odštiepky z reziva s odrezkami.
Pri zavádzaní podpory na drevoštiepkové dotácie v EÚ sa ale zabudlo na ľudskú povahu.
V celej Európe sa táto myšlienka uchytila, ale drevospracujúci priemysel na Slovensku aj iných krajinách ju pochopil inak, ako bolo asi pôvodne myslené.
Keď sa začali rozdávať dotácie na drevoštiepkové elektrárne, a drevári zistili že sa im to oplatí, tak začali na palivovú biomasu spracúvať normálnu guľatinu , ťaženú v lesoch, čím sa začalo masívne odlesňovanie (aj) Slovenska.
Lenže lesy plnia tiež dôležitú vodozádržnú , proti eróznu a uhlíko-zádržnú a pôdotvornú funkciu , a tak sa po začiatku rozvoja ťažby dreva na štiepku stalo, že naša ekológia ako celok na slovensku dostáva na držku od inej ekologickej stratégie - biomasovej. Facky si uštedrujeme ako doma, tak aj zo zahraničia nás fackujú hlava -nehlava.
Papečina a drevný odpad zostávajú ležať v lese, v kotloch horí kvalitné drevo vo veľkom ťažené a často aj vyvážané do zahraničia z našich hôr a lesov.
Napríklad Rakúšania sa s obľubou pasujú do roly najekologickejšej krajiny, ktorá vraj takmer nepoužíva uhlie, ale málokto už vie, že Rakúsko dováža zo Slovenska ročne okolo 1 milión ton dreva. Jeho najkvalitnejšia časť sa spracuje na rezivo, ale významná časť sa v Esterajchu zoštiepkuje a zhorí v tamojších "ekologických" biomasových kotloch.
To je klasický príklad, ako navonok na obdiv vystavovaný ekologický prístup, je v skutočnosti ekologickým parazitovaním na susednej krajine.
Myslia si že môžu, len preto, že si Rakúšania môžu dovoliť platiť za drevo vyššiu cenu, než je cena dreva u nás doma.
Dnes je už všeobecne v povedomí, že ak má byť drevoštiepková energetika naozaj ekologická, musí drevo, ktoré je štiepkované, pochádzať z drevoštiepkových fariem, teda polí na drevoštiepku, kde je cielene na tento účel pestovaná vo forme rýchlorastúcich drevín.
Hornonitrianske bane si tento fakt, že štiepku treba pestovať, uvedomili už pred viac ako 10 rokmi, a preto z dôvodu potreby základného výskumu pestovania drevín na biomasu založili pokusný pozemok - pole alebo ak chcete háj - na pestovanie rýchlorastúcich miestnych drevín.
Okrem nejakých výskumných organizácii boli Hornonitrianske bane zrejme prvým priemyselným podnikom, na Slovensku ktorý sa vydal touto cestou.
 |
| Pohľad z diaľky na celý pokusný háj rýchlorastúcich drevín v Novákoch |
Cieľom založenia pokusného hája rýchlorastúcich drevín bolo zistiť, ktorým druhom sa v tunajšej pôde a podnebných podmienkam najlepšie darí, a ktoré listnaté dreviny majú najvyššie prírastky drevnej hmoty.
Bane boli totiž nútené pri výkupe pozemkov na účely dobývania uhlia a následnej tvorbe mokrín, vodných plôch a močiarov vykúpiť množstvo pôdy, ktorá sa stala podmočenou, a teda na pestovanie bežných obilnín a poľnohospodárskych produktov nevhodnou.
Preto sú v pokusnom háji vysadené najmä vodomilné dreviny ako sú rôzne topole, vŕby, jelše a podobné pionierske dreviny, ktoré rady vodu.
 |
| Topole na južnej strane pokusného hája dosahujú za desať rokov rastu výšku okolo 10 metrov. |
Na pohľad najlepšie na pozemku rastú topole biele.
Pokusný háj však čaká na vedecké vyhodnotenie svojich prírastkov a kvality dreva.
Celkom bolo vysadených viac ako 5000 stromčekov šľachtených rýchlorastúcich odrôd vŕb a topoľov . Časť vysadených stromčekov však hneď v prvej zime poobhrýzali premnožené jelene a srnky, ktorým sa v tejto - podľa mnohých ekonadšencov "úplne zničenej" krajine z nejakého "záhadného" dôvodu mimoriadne darí.
Pokiaľ sa teda jedná o pokusné pestovanie drevnej hmoty na energetické účely, Hornonitrianske bane v kategórii priemyselných podnikov na celom Slovensku pravdepodobne držia prvenstvo.
Položme si otázku:
Koľko z tých, ktorí majú posledných 5 rokov plné ústa ekológie, obnoviteľných zdrojov energie a biomasy na prednáškach , v televízii, v novinách a rádiách, má naozaj vysadené nejaké háje pestovaného dreva na svojich pozemkoch, ak nerátame nejaké ovocné záhrady???
Trúfame si odpovedať, že asi nikto!
Tárať a mlátiť prázdnu slamu hubou je tá najľahšia robota na svete, ale pri nej v 99% prípadov "skutek utek". Filozofovanie je pekné, ale absolútne neproduktívne.
Baníci až toľko netrepú, ale urobia toho fyzicky oveľa viac, ako všetci táraji z rôznych hnutí a environadšeneckých organizácii dokopy.
Okrem toho háj rýchlorastúcich drevín bol vysadený v dobe, keď väčšina tých, ktorí bane teraz kritizujú v médiách a dávajú rôzne "múdra", ešte ani neboli plnoletí, niektorí ešte len ťahali dreveného káčera po pieskovisku na dvore pri byte rodičov.
Tak, kto tu má ekologické myslenie a uvažuje ekologicky v dlhodobom horizonte???
