Tepelné čerpadlá a kúrenie rekreačných zariadení

Máme stále dojem, že mnohí z čitateľov nechápu princípy činnosti tepelných čerpadiel, hoci tepelné čerpadlo má doma prakticky každý z Vás. 

Nemôže preto zaškodiť keď si to v krátkosti vysvetlíme. 

Predovšetkým si musíme uvedomiť, že chlad a teplo nie sú dve protichodné veličiny. 

Chlad (zima, mráz) je len NEDOSTATOK tepla, rovnako ako tma je len nedostatok svetla. 

Keď nie je zdroj tepla, je v prostredí chlad. Chlad sa zmení na teplo dodaním potrebného množstva tepla. 

Teraz k vysvetleniu princípu tepelného čerpadla, ktoré máte všetci doma, aj keď o tom mnohí netušíte. Tými tepelnými čerpadlami sú chladnička a mraznička. Prípadne klimatizácia vo vašom aute, či byte.

Chladnička či mraznička sú tepelné čerpadlá vzduch-vzduch. Chladnička aj mraznička sú v princípe tepelne dobre odizolované skrine, v ktorých z uzavretého vnútra tepelné čerpadlo (kompresor) pomocou prchavej kvapaliny v uzavretom okruhu odoberá teplo z potravín, ktoré do nej vložíte, a to teplo potom vyžaruje cez tú zadnú mriežku vyžaruje do miestnosti. Určite viete, že keď chladnička alebo mrazák funguje, tá zadná mriežka (chladič) je teplá. To je to teplo, ktoré chladničkové tepelné čerpadlo odobralo zvnútra chladničky. 

Priemyselné tepelné čerpadlá na vykurovanie sú v princípe otočená chladnička. 

Z vonkajšieho prostredia odoberajú buď z vzduchu alebo vody teplo, ktoré potom vyžarujú dovnútra - do budov  -väčšinou do vody používanej na kúrenie vnútrajška. 

Oproti chladničkám z domácnosti je vo väčších tepelných čerpadlách len rozdiel v kompresore - väčšie tepelné čerpadlá nemajú elektromagnetický kompresor  ako je v chladničke, ale rotačný kompresor poháňaný elektromotorom, preto že výkonnejší kompresor chladničkového typu by bol neúmerne veľký a ťažký. 

Výhoda tepelného čerpadla je v tom, že má veľké výkonové číslo - takzvané COP. 

Výkonové číslo pri kompresorových tepelných čerpadlách systému vzduch - voda alebo voda-voda máva COP okolo 3,5 až 3,55.   

V preklade do bežného jazyka to znamená, že pri spotrebe elektriny v kompresore 1 kiloWatt zachytí (vyrobí) 3,5 kiloWattov tepla. 

Pokiaľ kúrite doma priamo elektrinou, pri spotrebe 1 kiloWattu elektriny , vyrobíte len maximálne 0,8 - 0,9 kiloWattu tepla, zvyšok elektriny zmizne - spotrebuje sa - v elektrickom odpore vyhrievacieho telesa.       

Teraz sa pozrieme na systémy kúrenia v hoteloch patriacim uhoľným baniam. 

V predchádzajúcich blogoch sme spomínali, že baníci dokážu myslieť , uvažovať a plánovať v oblasti obnoviteľných zdrojov energie oveľa akčnejšie, než mnohé skupiny zelených aktivistov. Baníci majú jednoducho náskok. 

Hotel Repiská v stredisku Jasná, bokom od zástupu iných hotelov. Foto z www.repiská.sk

Asi by ste očakávali, že horské hotely uhoľných baní budú asi vykurované uhlím, preto že nikto nedokáže uhlie kúpiť tak lacno ako jeho výrobcovia. 

To je však veľký omyl. 

Baníci až na drobné výnimky už dávno v hoteloch a chatách nekúria uhlím - už roky používajú k prírode šetrné obnoviteľné zdroje energie - tepelné čerpadlá všade tam, kde je to možné a účelné.  

Hotel Repiská v Demänovskej Doline

Od  kolaudácie v roku 1989 mal hotel Repiská zriadené kúrenie zemným plynom - nie uhlím. Uhlie z Hornej Nitry by bolo dovážať do Nízkych Tatier príliš komplikované a drahé, okrem toho aj neekologické. 

Aby hotel Repiská držal krok s dobou, bolo potrebné vybudovať v prízemí aj welness centrum. Lenže ohrievanie kvanta vody v bazéne kladie zvýšené nároky na kúrenie, a teda aj spotrebu paliva.  

Foto wellnesu z hotela Repiská z www.repiska.sk

 V roku 2013 HBP, a. s. Prievidza pristúpili k rekonštrukcii bazénovej haly a wellness centra hotela. Principiálna požiadavka bola, čo najjednoduchšie a najekonomickejšie zvýšiť produkciu tepla. V snahe znížiť nákladovosť vlastnej výroby tepla, teplej a úžitkovej (bazénovej) vody boli v rámci rekonštrukcie po dôkladnej tepelno-energetickej a ekonomickej súvahe – štúdia uskutočniteľnosti doplnené do kotolne 3 kusy tepelných čerpadiel „vzduch – voda“ tepelný výkon 25,00 kW, elektrický príkon 7,04 kW a výkonové číslo tepelných čerpadiel (COP) je teda 3,55. 

Tepelné čerpadlá sú schopné pracovať - dodávať teplo v hoteli až do -15 °C teploty vonkajšieho vzduchu,  ale ich účinnosť pod hodnotu 0 °C poklesu teploty vzduchu už rapídne klesá - zvyšuje sa spotreba elektriny. To však nie je problémom použitého typu čerpadiel, ale problém všeobecných princípov využívajúcich ako primárny zdroj atmosférický vzduch.

 

Tepelné čerpadlá sa plne osvedčili, zabezpečujú teplo, teplú a bazénovú vodu v plnom rozsahu od mája do septembra kalendárneho roka. 

Zjednodušene povedané - od mája do septembra- októbra je všetka voda v hoteli včítane bazénu ohrievaná vonkajším vzduchom pomocou tepelných čerpadiel. V zime sa kúri plynom. 

Tento systém funguje 7 rokov. 

  

Hotel Barbora vo Vyšnej Boci

funguje na polročnom vykurovaní pomocou tepelných čerpadiel ešte dlhšie než Hotel Repiská. 

V roku 2012 v rámci rekonštrukcie kotolne prešli z dovtedy používaného koksu na kotly na drevné peletky. 

Už vtedy boli inštalované 2 tepelné čerpadlá rady „vzduch – voda“ s cieľom zabezpečiť výrobu teplej vody pre hotel v období „máj – september“ kalendárneho roka. 

V tomto období sa v zásade klasická kotolňa spaľujúca peletky nepoužíva.

 Sú to analogické „stroje“ ako v prípade hotela Repiská. Obdobne aj penzión Barborka je z časti vykurovaný tepelným čerpadlom „vzduch – voda“. 

Hotel Barbora vo Vyšnej Boci s ekologickým vykurovaním. foto z www.hotelbarbora.sk

Čiže systém využívania obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla na Barbore a Barborke funguje už ôsmy rok. 

Štát spustil podporu kúrenia tepelnými čerpadlami len minulý rok, čo je asi tak všetko, čo sme k tomu chceli povedať.

 Baníci majú vo využívaní Obnoviteľných zdrojoch energie aj vo svojich rekreačných zariadeniach náskok v praxi ich využívania oproti ostatným  takmer 10 rokov.  

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podklady a informácie:
príslušné oddelenia HBP a.s.

Využívanie tepla Zeme baníkmi na Hornej Nitre

Už sme v niekoľkých príspevkoch spomínali, že baníci na Hornej Nitre sú v oblasti využívania energie tepla Zeme na Slovensku priekopníkmi na vykurovanie priemyselných zariadení a pestovanie rýb aj zeleniny.

Práve Hornonitrianske Bane Prievidza sú vlastníkmi a prevádzkovateľmi najväčšieho a najvýkonnejšieho tepelného čerpadla na Slovensku, s výkonom 1,5 Megawattov tepla za hodinu.

Samozrejme , množstvo tepla odobraného z banskej vody a časti termálnych vôd z vrtu baní, je sledované, merané a evidované.

Preto vieme povedať, že od počiatku zachytávania a využívania tepla zemských zdrojov v roku 2003 bane zachytili a využili do konca roku 2017 prostredníctvom tepelných výmenníkov a od roku 2011 aj tepelnými čerpadlami celkom  271 283 Gigajoule tepla.

To je pre väčšinu ľudí hodnota, ktorú si nevedia predstaviť , preto ju musíme zmaterializovať do niečoho hmatateľného. Do tuhého alebo plynného paliva

Všeobecne platí, že :

1 Mega Watt tepla  =  3,6 GigaJoule tepla (čo ako nepochybujeme - určite viete, lebo ste na základnej škole na fyzike dávali dobrý pozor!)

Potom 271 283 GigaJoule sa rovná 75 356 MegaWattov tepla


Z jednej tony uhlia, aké sa ťaží na hornej Nitre sa horením dokáže uvoľniťcelkom  zhruba 2,7 MegaWattu tepla

Jednoduchým prepočtom sa dopracujeme k výsledku, že teplo zachytené zo Zeme v tepelných čerpadlách na Hornej Nitre  do roku 2017 zodpovedá  tepelnej energii ktorá je uvoľnená horením v 27 909 tonách miestneho lignitu/uhlia, alebo približne v 19 000 tonách čierneho energetického uhlia, alebo v  19 miliónoch kubíkov zemného plynu.

Pokiaľ by sa ale na chov rýb či pestovanie paradajok namiesto tepla zachyteného z energie tepla zemskej kôry v tepelných čerpadlách malo naozaj použiť tuhé alebo plynné palivo, museli by ste započítať aj straty tepla pri jeho výrobe - teda  mínus nízke účinnosti spaľovacích zariadení.

To znamená, že reálnou náhradou tepla (do roku 2017) zachytávaného baňami z banských a termálnych vôd by bolo teplo získané spálením zhruba

• 100 tisíc ton slovenského hnedého uhlia, alebo
• 70 tisíc ton čierneho uhlia z dovozu, alebo
• 40 miliónov kubíkov zemného plynu z dovozu 

Ak by sme to premenili na CO2 zo spaľovania domáceho uhlia, tak využívanie zemského tepla Hornonitrianskymi baňami na pestovanie paradajok a ohrev banských vetrov v zime doteraz ušetrilo

zaokrúhlene 100 000 ton CO2, ktoré do atmosféry neboli vypustené

To ale nie je všetko.

Ešte sme nezapočítali teplo z banskej vody zachytené a využité v Rybej Farme v Handlovej,  o ktorej sme písali v predchádzajúcich blogoch.

Rybia farma zachytí  z banskej vody a spotrebuje ročne priemerne okolo 8 000 až  9 000 MegaWattov tepla - v závislosti od toho ako teplo/zima je v tom ktorom roku. čo je okolo 1 megawattu tepla za hodinu každý deň, 365 dní v roku

Za päť rokov fungovania farmy teda Rybia Farma spotrebovala okolo 39 500 Megawattov tepla z banskej vody

Na výrobu rovnakého množstva tepla by sme spotrebovali 14 630 ton handlovského uhlia, alebo okolo 9 000 ton čierneho energetického uhlia, alebo 9 miliónov kubíkov zemného plynu , keby bola účinnosť prenosu a záchytu tepla 100% tná, čo nikdy nie je.

Pri reálnej účinnosti by sme na to ale spotrebovali :

• 43 900 ton domáceho uhlia, alebo
• 30 000 ton čierneho uhlia z dovozu, alebo
• 18 miliónov kubíkov zemného plynu z dovozu 

ak to prepočítame na CO2 z pálenia domáceho uhlia,  tak sa na bani Handlová ušetrilo za 5 rokov fungovania rybej farmy výrobou tepla z banskej vody približne 44 tisíc ton CO2

Potom vychádza, že zachytávaním tepla Zeme z banských vôd a z geotermálnej vody baníci na Hornej Nitre nevypustili do atmosféry

do 144 000 ton CO2 

nespálením 144 000 ton domáceho uhlia. 

Že si toto množstvo neviete celkom dobre predstaviť? 

Tak inak: 

do jedného železničného vagóna sa zmestí 50 ton uhlia = 5 veľkých 10 tonových  nákladných Tatier 

144 tisíc ton je 2 880 vagónov
alebo 

vlak plne naložený uhlím dlhý takmer 30 kilometrov bez lokomotív.

O tom, aké sú skutočné možnosti využívania vlažnej vody vytekajúcej z baní na Hornej Nitre, si povieme niečo na budúce. 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podklady a Zdroje informácii:  

- Ročný výkaz o obnoviteľných zdrojoch palív a energie Laskár

- Vypočítaná spotreba tepla Agro Rybia Farma na základe ročnej spotreby elektrickej energie tepelných čerpadiel za rok 2019. 
- prepočtové vzorce jednotiek tepla, výhrevnosti a podobne
-Výhrevnosti domáceho hnedého uhlia zo stránky Wikipedia
    

Ako funguje ekologická Rybia farma - kde berie energiu

Pre mnohých ľudí je princíp fungovania rybej farmy a priľahlých skleníkov pri bani Handlová záhadou.
Pre niektorých aktivistov a rozumovo hendikepovanú časť populácie je fungovanie firmy na pestovanie sumcov dokonca akýmsi "greenwashingom" alebo dokonca "podvodom"

V tomto blogu - jeho prvej časti  -

si vysvetlíme, prečo a aké obnoviteľné zdroje energie farma využíva a tiež  objasníme základné ekologické princípy jej fungovania na OZE.

Rybia farma funguje od spustenia v roku 2015, teda už piaty rok.

Baňa v Handlovej bola zahĺbená do podzemia ešte začiatkom minulého storočia. Pri bani bola po začiatku ťažby kvalitného hnedého uhlia s vlastnosťami čierneho uhlia zakrátko postavená prvá tepelná elektráreň na území dnešného Slovenska. Najprv slúžila len pre potreby baní, hnania jej kompresorov , ťažných strojov šácht, dobývacích strojov v podzemí a podobne, ale zakrátko na to už prebytková elektrina hnala aj mesto a priľahlé výrobné podniky. O tom však pohovoríme niekedy inokedy.
Chceme  tým povedať to , že bane v Handlovej  a uhoľní baníci majú viac ako storočné úzke prepojenie s energetikou - veď vchod do bane je necelých 100 metrov od elektrárne, ktorá fungovala 80 rokov.

Haly rybej farmy z vtáčej perspektívy. Hala s tromi prúžkami je chovná hala s bakteriálnym čistením strojovňou tepelných čerpadiel a vzduchotechniky. Hala s dvomi prúžkami sú sklady, mraziarne a udiarne. Dve haly s prelamovanými vzormi sú skleníky rybej farmy využívajúce prebytky tepla. 

Hydrogeológovia v baniach sto rokov sledujú aj zaznamenávajú aké vody, aké množstvá a aké kvality a zloženia tie vody majú, preto že je to dôležité pre poznanie geológie, nebezpečenstiev a ochrany životov a zdravia baníkov. Všetko sa zaznamenáva a značí do tabuliek, grafov. Náhle zmeny znamenajú možné ohrozenie, a treba pátrať prečo sa zmeny udiali.

Historická fotografia výtokov vody z vrtov v podzemí  Bani Handlová okolo konca I. svetovej vojny.  foto z Facebooku "Handlová kedysi" 

    Baňa Handlová sa svojimi sieťami štôlní za sto rokov v hĺbke "prehrýzla" popod významnú časť pohoria Vtáčnik - od Ponitria až po Pohronie. Stovky kilometrov štôlní v usadených horninách uložených pod novšími sopečnými vytvorili dokonalú sieť odvodňovacích (melioračných) ciest, a veľká časť vody ktorá spadne na okolitých horách , vysokých až 1200 metrov sa nakoniec dostane priesakmi a puklinami do bane. Cestou sa ohrieva od skál, v ktorých puklinách čurkoce a kvapká, až sa jej teplota dostane na úroveň teploty skál. Tá teplota skál je na rôznych miestach rôzna, ale v priemere je to 15 - 20 stupňov Celzia. Kým kvapka dažďa spadne niekde na Veľkom Griči, a kým pretečie všetkými puklinami až vykvapne v bani, uplynie až niekoľko mesiacov, po ceste sa voda zohreje na teplotu skál.
  Baňa svojimi hlavnými chodbami a ich odbočkami pozbiera v podzemí všetky stále aj nestále prítoky a nakoniec je pri vyústení bane na povrch z toho celkom slušný potok, s celoročným dlhodobým prietokom 100 litrov za sekundu, s teplotou len mierne kolísajúcou medzi 15 - 20 stupňov - v závislosti od ročného obdobia. Baňa teda funguje ako obrovský prietokový ohrievač dažďovej vody.

Hydrogeológovia si už dávnejšie všimli, že vlažná voda so sebou nesie pri takom prietoku celkom slušný objem tepelnej energie, ktorá už stovku rokov len tak vytekala do miestnych potokov.

Keď je prietok vody 100 litrov za sekundu a tá voda je skalným masívom ohriata na nejakých 16 - 18 stupňov, tak to predstavuje veľmi slušný objem tepelnej energie - zhruba 7 - 8 Megawattov za hodinu.
Inak povedané, na to, aby ste sto litrov vody za sekundu dokázali ohrievať hodinu na teplotu 16 - 18 stupňov, potrebovali by ste zhruba 10 mega Wattov elektrického prúdu, čo je spotreba 10 000 kilowattov za hodinu.

Takýto objem tepla zeme sústredeného do banskej vody je hriech nechať tiecť do potoka, najmä keď je to zdroj takmer večný, nezávislý od počasia a čistý, bez výroby znečisťujúcich plynov, aj keď vznikol ako vedľajší následok podzemnej ťažby uhlia.

Preto hydrogeológovia spočítali tepelný potenciál banskej vody, a v spojení s faktom, že voda, ktorá z bane Handlová vyteká, je čistoty a kvality takmer pitnej vody, bez škodlivých prímesí, začali dumať ako ju využiť.
Vedenie baní sa rozhodlo pre stavbu farmy na halové pestovanie rýb.
Zvolili pestovanie sumčeka afrického, preto že ten nie je stresovaný životom v nádrži  telo na telo - tak žijú aj v afrických bahnitých riekach.
 Jediné čo potrebujú, je dostatok tepla - sú to ryby tropické- dostatok potravy, dobrú kvalitu vody a dokysličovanie vody.

Rybia farma bola postavená za necelých 14 mesiacov od prvého výkopu, a hneď po dokončení v nej začali chovať ryby. V súčasnosti produkuje každý rok tisíc ton rybieho mäsa vysokej kvality s obsahom 3 omega mastných kyselín ktorý sa vyrovná lososom .

Vizualizácie budúcej farmy v čase prípravy projektov

Ako teda halová farma na chov zdravých sumcov funguje? 

V súčasnosti farma spotrebúva z tých 100 litrov sekundových vlažnej vody iba 35 litrov za sekundu. Tridsať litrov za sekundu ide do tepelných čerpadiel s výkonom 1,2 Megawatt a 1,0 Megawatt, ktoré z vody odoberú teplo (fungujú ako princíp chladničky) v objeme okolo 2 Megawattov, a týmto teplom zásobujú ohrev vody v chovných nádržiach na 31 stupňoch, a na teplotu okolo 32 stupňov ohrievajú aj vzduch v chovnej hale.
Zvyšných 5 litrov za sekundu vody z bane po prefiltrovaní  prúdi na dotovanie vody v chovných nádržiach, z ktorých odteká tých 5 litrov na čistenie.

Pohľad na jedno z veľkých tepelných čerpadiel Rybej Farmy

Rybám sa dodáva do vody kyslík, ale preto že sa v tak teplej vode ťažko rozpúšťa, priamo v hale je vyvŕtaných niekoľko 20 metrov hlbokých "studní" do ktorých sa na dno vháňa pod tlakom 0,2 MegaPascalu, a pri takom tlaku sa rozpúšťa lepšie. Okrem toho africké sumce sú od prírody vybavené pre život v riedkom bahne afrických riek s nízkym obsahom kyslíka nepravými "pľúcami" a tak sa chodia na hladinu nadýchať obyčajného vzduchu v hale.

Pohľad do chovnej haly. V nádržiach sú chované sumčeky za prísnych hygienických podmienok

Samozrejme ako sumčeky žerú špeciálne krmivo vyrábané len pre ne vo Francúzsku, tak aj strávené zvyšky vylučujú do vody - ľudovo povedané "kadia" do vody. Preto je z dna každej chovnej valcovej nádrže neustále zberaný tento kal, a ten ekologicky zase čistia baktérie.
Všetka odpadná voda s kalom prúdi do veľkej hlbokej nádrže vedľa chovne, ktorá je vybavená plátmi špeciálneho voštinového povrchu s obrovskou povrchovou plochou, osídlenou vybranými kmeňmi baktérii, ktoré odpadnú vodu z dna nádrží filtrujú, jedia, a premieňajú amoniak na obyčajný dusík a vodu. Dá sa povedať, že všetko čo desaťtisíce rýb vylúčia, v osobitnej zakrytej nádrži zjedia desiatky miliárd baktérii,  premenou amoniaku na vodík a dusík vodu vyčistia, takže môže ísť naspäť do obehu .

Okrem toho tie baktérie, ktoré čistia vodu, svojim trávením vyvíjajú značné množstvo ďalšieho tepla, a to sa využíva na ohrievanie vzduchu v chovnej hale a kúrenie priľahlých priestorov spracovne a sociálnej infraštruktúry. Všetky priestory farmy sú vybavené rekuperáciou ventilačného vzduchu, takže teplo zo vzduchu pri nútenom vetraní na výstupe ventilácie do atmosféry je odoberané a vracané späť do obehu zohrievaním čerstvého vzduchu zvonka, aby sa zbytočne nemíňala energia na jej hrev

Pohľad do haly vzduchotechniky. V popredí jeden z filtrov a rekuperátorov tepla ventilačného vzduchu

Voda, ktorá vyteká zo sústavy hál a spracovne von, ešte prechádza cez ďalšiu biologickú čističku odpadových vôd, až potom ide do povrchových tokov.

Kvôli tomu, že voda z chovných nádrží je čistená a recyklovaná vlastnou "veľkofarmou" chovaných baktérii, nie je možné do chovne rýb v prípade nejakého ochorenia sumcov dávať žiadne antibiotiká, preto že tie by zároveň zabili aj všetky tie miliardy dobrých užitočných baktérii čistiacich vodu v čistiacich bazénoch.

Všetci sme teraz v nejakých karanténnych opatreniach kvôli vírusu COVID 19.

Rybia farma v Handlovej je v nepretržitej karanténe od samého počiatku spustenia chovu rýb, a platia tam už 5 rokov hygienické opatrenia podobnej sily, ako na infekčných oddeleniach nemocníc. Do chovnej haly môžu ísť len tí pracovníci ktorí na to majú povolenie, vstup je len v ochrannom odeve, musia prejsť dezinfekciou rúk aj obuvi, a pred vstupom do haly sa musia osprchovať v šatni s antibakteriálnymi mydlami.
Všetky malé rybičky, ktoré sú dopĺňané do chovu , sú v osobitných nádržiach oddelene držané v osobitných miestnostiach v karanténe jeden mesiac, a až keď sa ukáže, že neprejavujú známky nejakých rybích ochorení, sú dopravené do chovnej haly.
Pracovníci rybej farmy nesmú byť hobby akvaristi, ani rybári - aby nezavliekli do chovných priestorov nejakú rybiu chorobu, ktorá by mohla zničiť celý chov aj čistiace baktérie.
 Každý bazén chovne rýb je po skončení jedného cyklu chovu celý vyšúchaný a vystriekaný dezinfekčnými prostriedkami.

V ďalšom dieli rozprávania si vysvetlíme, prečo a ako je táto technológia ekologická aj v oblasti odpadov, a prečo z rýb prakticky nič neide do odpadu, ale naopak - všetko je nejako využité - možno budú niektorí prekvapení na čo všetko sa využívajú zbytky.

Na záver si zopakujme niektoré body, prečo je rybia farma ekologická:

• všetko teplo ktoré využíva, je teplo Zeme a teplo produkované baktériami pri čistení vody vychádzajúcej z chovných nádrží.
• jediný vonkajší zdroj energie je elektrický prúd, ale spotrebuje sa ho len okolo 500 kW na pohon tepelných čerpadiel. 
• voda ktorú farma používa, je voda odpadová vytekajúca z činnej bane - nie je tu žiadny odber povrchových alebo plytkých podzemných vôd, žiadne studne na čerpanie podzemnej vody. Využíva sa voda, ktorá by samospádom vytekala ešte stovky rokov bez úžitku
• banská voda z bane Handlová nemá nič spoločné ani nemá žiadne vplyvy na odbery geotermálnej vody v Bojniciach - kto to tvrdí, je amatérsky bibas
• teplo z banskej vody aj zdroj banskej vody sú obnoviteľné a dlhodobo udržateľné zdroje poháňané prírodou
• pri chove rýb sa nesmú používať antibiotiká, preto musí byť držaná permanentná karanténa, ale chov je prakticky na úrovni semi-bio kvality. 
• Tým že sa ryby s vysokým obsahom pestujú umelo na pevnine, sa znižuje podiel Slovenska na nadmernom neudržateľnom rybolove v svetových moriach a oceánoch. 

Druhý diel popisu ako Rybia farma funguje , je tu: 

https://www.blogger.com/u/1/blog/post/edit/2017019749787338019/8545573950216494272

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdroje informácii:

Materiály dodané láskavosťou spoločnosti Agro - Rybia farma, dcérskej spoločnosti HBP a.s.
           

Bane na Hornej Nitre a ekológia - pokračovanie

V uplynulom desaťročí je módnou záležitosťou doktrína očierňovania a ohadzovania mediálnou špinou všetkého čo súvisí s dobývaním, spracovaním a využívaním uhlia.

Najrôznejší ekonadšenci, väčšinou sa regrutujúcich z rád magistrov a bakalárov, ktorí ekológiu a environmentalistiku , nieto ešte technické vedy nikdy neštudovali, sa radi obúvajú do vecí, ktorým vôbec nerozumejú v plnej šírke problematiky, ale za to idú do toho s niekedy až nepríčetnou vervou.

No a masmédiá, milujúce konflikty, krv, pot, slzy a silné emócie sa na tejto vlne s radosťou a potešením zvezú, lebo je o čom písať a hovoriť.

Pred pár dňami sme užasli, keď na TA3 s vážnou tvárou a obavami v hlase hlásateľka v prehľade najdôležitejších udalostí roku 2019 hovorila, že v roku 2019 zhoreli na severnom póle obrovské územia lesov.
Čo k tomu dodať?
Len toľko, že sme nevedeli že na ľadoch plávajúcich na Severnom ľadovom oceáne rastú rozľahlé lesy! Zrejme nejaké nové druhy, vyšľachtené sovietskymi súdruhmi lesníkmi...

Pome teda radšej domov.
Aktivisti strašne radi vykrikujú, že dobývanie uhlia na Hornej Nitre - tristo metrov pod povrchom zemským - silne poškodzuje životné prostredie.
Keď sa ale spýtate alebo požiadate, nech popíšu konkrétnejšie, že ako teda tie podzemné bane poškodzujú životné prostredie, začnú splietať naučené argumenty, že spaľovaním uhlia umierajú stovky až tisíce ľudí na slovensku a desiatky tisícov ľudí v Európe. To sú argumenty expertov s kalkulačkou na sčítavanie potencionálnych mŕtvol, o ktorých príčinách a anamnéze vedúcej k úmrtiu nevedia nič. Kto má choré pľúca, ten umrel na znečistenie vzduchu. Príčiny znečistenia vzduchu si môžete zvoliť podľa ľubovôle, ako sa hodí - dieselové autá, spaľovanie uhlia, spaľovanie odpadov, spaľovanie biomasy.  Ľen domácemu vykurovaniu ako zdroju znečistenia vzduchu sa naši ekonadšenci zatiaľ vyhýbajú ako čert krížu, hoci SHMÚ aj Ministerstvo životného prostredia hovoria už roky, že je na Slovensku najväčším znečisťovateľom. Lenže to je háklivá téma, ísť babkám a dedkom na dediny ísť vysvetľovať, že nesmú kúriť drevom a majú pre záchranu planéty sedieť doma v zime. A preto radšej nedovzdelaní nadšenci v oblečení vyrobenom z ropy radšej blábolia niečo o tom, že uhlie patrí pod zem alebo do múzea. 

Počuli ste niekedy z úst aktivistov, že by sa priznali, že niekoho v minulosti obvinili z genocídy životného prostredia neoprávnene?
Zachytili ste niekde, že by sa ktorýkoľvek aktivista ospravedlnil, že jeho obvinenia neboli správne, hoci len pre to, že mali povedzme nedostatočné informácie?
Bola niekde uverejnená nejaká omluva, že niekoho ohádzali špinou len pre to, aby sa dostali do masmédii a že ich obvinenia boli nepodložené?
Priznal niekto z radov všetkých zelených aktivistických organizácii niekedy, že baníctvo má mnohé priame aj nepriame pozitívne vplyvy na životné prostredie?
Povedal niekto z ukričaných aktivistov že pre spravodlivosť treba uviesť aj to, že bane vytvorili alebo dokonca aj v súčasnosti vytvárajú nové útočiská pre zákonom prísne chránené živočíchy a rastliny? 
Ak áno, dajte nám nejaké linky do komentárov k tomuto blogu, radi si ich prečítame a poopravíme si názor.

Myslíme si ale, že nijaké takéto vyjadrenia nikdy nikde nenájdete, pokiaľ neboli priamo nariadené súdnou cestou.
Lebo tak to na Slovensku chodí. Ohadzovať hocikoho špinou možno, vylievať na hocikoho kýble splaškov možno, ale priznať prípadne nejakú chybu, to je už mission impossible!

Jednoduchí ľudkovia a tragédi, radi rozprávajú o životnom prostredí na Hornej Nitre ako o úplne zničenom podzemnými baňami, čo je z pohľadu ekológie totálna hlúposť.
Je to výsledok ich čiernobieleho videnia sveta, kde nie je žiadne miesto pre tisíce odtieňov medzi bielou a čiernou. nevedia že existujú stovky odtieňov sivej farby, niečo medzi totálnym dobrom a totálnym zlom.

Spomeňme preto ďalšie ekologické opatrenia vykonávané baňami na Hornej Nitre, o ktorých verejnosť nemá ani potuchy.

Z pohľadu ekologických predpisov našej republiky musí každá ťažobná organizácia, ktorá nejakým spôsobom naruší nejaké chránené biotopy (asi jedinú "výnimku" ako sa zdá, majú domáci ťažiari dreva) urobiť náhradné práce na iných vhodných územiach tak, aby sa tam ekológia vylepšila, čo do druhovej pestrosti a teda biodiverzity.
Baníci teda zo zákona nemôžu a ani nesmú byť "biodiverzantmi" ale naopak, platná legislatíva nariaďuje v takom prípade vykonať opatrenia na inom území na zlepšenie životného prostredia .

Vedeli ste napríklad, že súčasťou povolenia na prekládku rieky, železnice, a línových stavieb pri otvárke 11. ťažobného úseku Bane Nováky, kde sa teraz dobýva uhlie pre energetiku, je aj takzvané Náhradné revitalizačné opatrenie v Národnej Prírodnej Rezervácii Vyšehrad na Hornej Nitre?

Presunom niekoľkých stožiarov veľmi vysokého napätia 220 kV na okraj takzvaných Opatovských vŕškov pri príprave vtedy nového 11. dobývacieho priestoru došlo na rozlohe 1,6 hektára k zásahom do biotopu národného významu klasifikovaného ako Ls. 2.1 teda dubovo hrabových lesov karpatských, ležiacich v katastri obce Opatovce nad Nitrou.  To v preklade do obyčajného jazyka slovenského znamená, že okraj hory popod vysoké napätie sa musí na dĺžke niekoľkých stovák metrov pravidelne rezať, aby rastúce stromy nezasiahli vedenie, a stromy napríklad pri zaťažení dávkou mokrého snehu nemohli padnúť na káble na  pár stožiaroch.

Podľa zákona č. 543/2002 zbierky zákonov bolo preto baniam určené náhradné revitalizačné opatrenie - práce na reintrodukciu (znovuosídlenie) Národnej Prírodnej Rezervácie Vyšehrad kriticky ohrozeným motýľom  Jasoňom Červenookým (Parnassius Apollo) , na ktorý bol pripravený patričný projekt , spracovaný študovanými a praktickými ekológmi pred viac ako 12 rokmi.

Ekológovia pracujúci v odbore sa väčšinou zaoberajú reálnymi problémami životného prostredia a spôsobmi ich riešenia, na rozdiel od amatérov - ekologických pseudoaktivistov, ktorí väčšinou len vykrikujú naučené zaklínadlá, ale problematike jednak nerozumejú, a ani neponúkajú žiadne skutočné riešenia, nieto ešte nejaké projekty. 

Náhradné revitalizačné opatrenie pre bane na území štátnej prírodnej rezervácie Vyšehrad spočíva podľa projektu v tom, že na ploche 1 hektára rezervácie v bralnatom teréne museli záhradnícke nožnice a ručné pílky na náklady banskej organizácie Hornonitrianskych Baní nahradiť bývalú činnosť kôz a ovcí.

Po stáročia bola vrcholová časť kóty NPR  Vyšehrad, ktorá je aj významnou archeologickou lokalitou, dávno predtým, ako bola vyhlásená za Národnú prírodnú rezerváciuspásaná kozami a ovcami  miestnych obyvateľov. Kozy ako milovníčky skalnatého terénu sa starali o ohrýzanie výmladkov náletových drevín na skalách, ovce spásali a hnojili lúčnaté časti, a tak sa zároveň starali o to, aby sa na vápencových bralách v minulosti dobre darilo aj motýľom Jasoňom Červenookým.

Nechápete ako pasenie oviec a kôz súviselo s vtedajším vhodným prostredím pre dnes už kriticky ohrozeného motýľa ?
Vysvetlíme - nemusíte mať vzdelanie ekológa - je to jednoduchšie ako by sa zdalo. Veľmi zjednodušene povedané: Všetko súvisí v prírode so všetkým.

Jasoň červenooký, na Slovensku kriticky ohrozený druh. Snímka z wikimedie commons, adresa viď päta článku 

 Kozy rady ohrýzajú mladé šťavnaté výhonky náletových drevín a tak zabraňujú ich šíreniu na lúky a bralá.
Náletové dreviny sa tak po stáročia nemohli šíriť na skaly a tieniť nízkym sukulentným rozchodníkom rastúcim hlavne na skalách, ktoré kozy nejedia. Rozchodníky však rady spásajú a ožierajú  húsenice Jasoňa červenookého, je to ich prirodzený zdroj potravy.

Rozchodník biely, šľachtená verzia, predávaná v kvetinárstvach. Tieto sukulenty žerú húsenice prísne chráneného jasoňa

Ovce zase spásali lúčnaté časti vrcholu Vyšehradu, čím vlastne nahrádzali kosenie lúk, čo prospievalo rastu nektáronosných kvetov, na ktorých sa pásli dospelé motýle Jasoňa červenookého 

S príchodom nových časov už kozy a ovce spolu s funkciou obecných pastierov prestali fungovať, a bralnato lúčny vrchol Vyšehradu začali zaplieňovať náletové dreviny, ktoré tienia slnkomilným rozchodníkom, lúky bez pasenia alebo kosenia  prestali kvitnúť kvetmi vhodnými pre motýle.

Bralnatý vrchol Vyšehradu, po odstránení  časti náletových drevín. Foto z webu www.nitrianskepravno.sk  

Tými náletovými drevinami, ktoré bránia rozchodníkom v raste tienením, sú naše miestne liesky, smreky , trnky, ruže šípové a buky. Tieto kedysi ožieraním výhonkov decimovali kozy a ovce a vlastne držali porasty v patričných hraniciach, a zároveň udržiavali pasienky v kondícii a zložení druhov vhodných pre Jasoňa červenookého.

Už vidím internetových instagramových a facebookových rádobyodborníkov, ako dávajú vraj odborné rady typu:
však nech tam bane zriadia salaš, nakúpia ovečky kozičky, však majú za čo dostávajú predsa podporu zo štátu!
Nech bane spracujú projekt na eurofondy, a ovce s kozami nech kúpia a chovajú z nejakého fondu EÚ! 

  Tak za prvé: bane žiadnu podporu od štátu okrem tej, ktorá je určená na pomoc pri likvidácii uzatváraných baní nedostávajú - ak neviete toto, tak neviete nič, a radšej si problematiku podpory výroby elektriny z domácich zdrojov choďte doštudovať!
Štát prispieva na výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia elektrárňam, ktoré vlastní súkromník z česka a druhým spoluvlastníkom je slovenská republika. Len menšia časť z týchto prostriedkov štátnej podpory ide na nákup uhlia od baní na Hornej Nitre a na Záhorí.

Za druhé, HBP sú podľa pravidiel EÚ klasifikované ako veľký podnik,  a EÚ podporuje veľké podniky eurofondami asi tak ochotne, ako sa priemerné deti ochotne hrnú k zubárovi. Miera finančnej spoluúčasti fondov EÚ na projektoch veľkých podnikov je veľmi nízka.

So zriadením salaša súvisí množstvo problémov - ovečky nestačí len pásť, treba im aj evidenciu podľa pravidiel EÚ, treba im veterinárne prehliadky, treba ich strihať a slovenskú vlnu dnes nikto nechce. Treba im tiež zimné ustajnenie, chystanie krmiva na zimu a podobne, pričom z televízie vieme, že výnosy chovu ovečiek nie sú bohvieaké. Treba nakúpiť aj zariadenia na spracovanie mlieka, kopu veterinárnych, hygienických , potravinárskych a iných povolení. Okrem toho časť internetových mudrlantov by v takom prípade začala na statusoch a fórach ihneď škriekať, že aha - pozrite ich kupujú si ovce za naše peniaze za elektriku!
 Figu borovú!

Z týchto a podobných dôvodov je zriadenie chovu oviec a kôz na Vyšehrade a tým aj znovuvytvorenie lokality pre Jasoňa červenookého takouto cestou nereálne.
Schodnejšou cestou je opakovaná úprava lokality pomocou pílok a záhradných nožníc.
Akokoľvek sa môže zdať ochrana prírody pomocou píl podivná, vo vyspelých ekologicky orientovaných krajinách je tento spôsob postupu bežný, vyskúšaný a hodnotený ako efektívny. Ak ani toto neviete, poštudujte si knihy o krajinnej ekológii.
Bolo by fajn, keby sa aspoň jeden z chovateľov oviec a/alebo kôz prihlásil, že chce na Vyšehrade pásť. Sme ale tej mienky, že sa tak nestane, a bane ani orgány Štátnej ochrany prírody sa na pastierov a chovateľov malého statku nebudú transformovať.

 Určená lokalita NPR Vyšehrad preto bola pracovníkmi baní v spolupráci s dodávateľskými organizáciami aj pracovníkmi ZOO Bojnice opakovane čistená od náletových krov a drevín mechanicky, aby mali rozchodníky dosť slnka.

Potom sa uskutočnil ďalší krok : výsev nektáronosných domácich lúčnych kvetín na ktorých rady sajú nektár dospelé jasone: nevädze, bodliaky, hlaváče.

Predstava , že lokalitu stačí vyčistiť od krovín na skalách, pokosiť a vysiať nektáronosné kvety, a o rok sa budú jasone na lokalite utešene množiť, je ale tiež naivná hlúposť.
Čistenie lokality sa musí opakovať po niekoľko rokov opakovať, kým sa vybraný hektár krajiny stabilizuje. Odborníci entomológovia z Bojnickej Národnej ZOO zatiaľ umelým chovom množia húsenice a motýle Jasoňov, aby ich mohli na tejto, a ďalších lokalitách vypúšťať.

Jedna lokalita ale nestačí na to, aby bola populácia motýľa zdravá, musí byť niekoľko takýchto miest potrebných na to, aby sa medzi jednotlivými "kmeňmi" jasoňov na rozdielnych lokalitách obmieňali gény, inak populácia zdegeneruje a zanikne. .
O samčekoch jasoňa je známe, že bez problémov za samičkami preletia aj 8 kilometrov. Preto sa v tichosti pripravujú na návrat jasoňov na Hornú Nitru aj ďalšie vhodné lokality. Nebudeme ich ale uvádzať, aby sme nedávali návod kšeftárom s motýľmi, preto že aj takí sa určite nájdu.

Mimochodom: na takýchto projektoch bane na Hornej Nitre pracujú už viac ako 11 rokov.
Vedeli ste o tom, alebo aspoň o tomto konkrétnom projekte? 
Dočítali ste sa o tom v novinách alebo bola o tom reportáž na nejakej televíznej stanici? 
Odpoveď je jednoduchá, a darmo budete hľadať po internetových linkách: 
NIE! 

Taká informácia totiž  neprináša žiadne konflikty, žiadne rozpory, žiadnych nasr...dených ľudí, žiadnu krv, hnis,  nikto do kamery kvôli tomu nebliaka, nešermuje rukami, a teda takáto pozitívna správa pre masmédiá prakticky bezcenná, hoci v skutočnosti by sme v médiách mali byť na takéto veci hrdí.
Bohužiaľ, takto to dnes chodí.

Zato ste však boli v uplynulých dvoch rokoch celé týždne bombardovaní informáciami o tom, že vďaka baniam na Hornej Nitre na jar 2018 v mokrine, ktorá patrí baniam, ktorá je napájaná banskou vodou (a ktorú bane prenajali miestnym rybárom- nepatrí im tam ani meter štvorcový vody) , skapalo 10 šťúk , ktorých sumárna hodnota je asi 100 €uro, kvôli krátkodobému znečisteniu vody, ktoré sa nedalo predvídať ani sanovať.

Noviny a televízie bane obviňovali z všetkého možného, Greenpeace inšpirovali k amatérskemu pseudovýskumu sedimentov potokov navlečení do komických oblekov ako kozmonauti,   búrky v šerbli sa hrnuli jedna za druhou ako tajfúny do Mexického zálivu. Patrilo k tomu aj hopkanie z mostov v meste Nitre do rieky Nitra - samozrejme za patričnej pozornosti médii, ktoré zvolali.

Viete, koľko je spoločenská hodnota jediného jedného kusa motýľa Jasoňa červenookého?
pozrite si tu: http://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/detail/70802
   
Jeden kus tohto motýľa sa hodnotou rovnú štyridsiatim šiestym šťukám!

Myslíme, že to hovorí za všetko.
Ako sme už napísali na inom mieste, bane nerobia okolo svojich prác na ochrane prírodných hodnôt a rekultiváciách žiadny mediálny virvar, ale trpezlivo a postupne pracujú na takýchto aktivitách stále.

Banícke farby sú zelená a čierna.

Akožeodborníci v rôznych aktivistických spolkoch tú zelenú stránku baníckej práce nevidia a vlastne asi ani nechcú vidieť.
Lebo zelená v čiernobielom svete vyzerá ako sivá, a sivá predsa do ich čiernobieleho vnímania sveta nepatrí. 



--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podklady a zdroje informácii

http://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/detail/70802

foto: https://www.google.com/url?sa=i&source=images&cd=&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwjnqK-NgufmAhXRZFAKHYnIAmEQjhx6BAgBEAI&url=https%3A%2F%2Fcommons.wikimedia.org%2Fwiki%2FFile%3APapilionidae_-_Parnassius_apollo-1.JPG&psig=AOvVaw0fmh6b4cEd-T6HieZCXfhh&ust=1578126651287423

foto:
https://www.nitrianskepravno.sk/vysehrad.html

Článok
"Náhradné revitalizačné opatrenia v NPR Vyšehrad" autor M.Holý, v magazíne Montanrevue č. 3/November 2019, vydáva ZBSC, Kammerhofská , strany 20 - 21.

pomocná literatúra:

Rosinová H. 2008: Projekt revitalizačných opatrení NPR Vyšehrad. 

Zákon NRSR z 25. júna 2002 č. 543/2002 Z.z, o ochrane prírody a krajiny,  v znení neskorších predpisov, vyskytuje sa na webe.

   

Bane a ekologické rekultivácie II

V predchádzajúcom príspevku sme poukázali na rekultiváciu povrchovej Bane Lehota pod Vtáčnikom, ktorú urobili dnešné HBP a.s..

Podobným spôsobom boli ale rekultivované aj niektoré staršie podzemné bane , zhodou okolností tiež v katastri Lehoty pod Vtáčnikom.

Bývalá Baňa Lehota I - dnes v jej areáli sídli píla rakúskeho podniku KronoTimber patriaca do koncernu Kronospan. Sivezelený fľak je aplanovaná halda jalovej horniny vyťaženej z bane

 Iným príkladom rekultivácie a sekundárneho využívania bývalej bane je Baňa Lehota II, ktorá bola rekultivovaná v 80tich rokoch 20. storočia, a na mieste ktorej bol postavený strojársky závod Banská Mechanizácia a Eelektrifikácia  (BME) , ktorá patrí do portfolia HBP a.s. Vyrábajú sa v nej ťažké zvarence, ťažká hydraulika a generálne opravy banských strojov a zariadení.

Areál bývalej Bane Lehota II . Halda jaloviny je zalesnená a splanírovaná, na mieste areálu banského závodu je postavený strojársky závod.

Iným príkladom úspešnej rekultivácie, ktorá prebieha už 30 rokov,  je rekultivácia niekdajšej vôbec najstaršej bane na celej Hornej Nitre - povrchovej bane Konštantín z roku 1910.

Ako iné tu spomínané rekultivácie povrchu po dobývaní uhlia na Hornej Nitre, ani táto rekultivácia a návrat prírody v baníckej krajine sa nikdy do médii nedostala. 
Dnes je na tejto rozsiahlej povrchovej bani a halde les, preto že všetky druhy hnedého uhlia prítomné v jalovej hornine podporujú rast stromov natoľko, že stromy rastú výrazne rýchlejšie, ako stromy len o pár stovák metrov vzdialenejšie. 

O týchto rekultiváciách si budeme hovoriť v niektorých ďalších blogoch z tejto série.   

Ekológia spojená s údajným "Koncom uhlia na Slovensku"

ilustračný obrázok z webu https://iisd.org/library/end-coal-cop24

V júni a júli 2019 sa všade v slovenských oznamovacích prostriedkoch vyrojili ako huby po daždi správy o blízkom "konci uhlia na Slovensku" v roku 2023

Napríklad:
https://www.startitup.sk/slovensko-sa-definitivne-vzdava-spinavej-energie-z-uhlia/

https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/koniec-uhlia-vo-v4-spravny-cas-je-teraz/

a množstvo podobných článkov, reportáží, blogov a spotov.
Svorne sa v nich tvrdí, že v roku 2023 uhlie na Slovensku končí.

Naozaj?

S ukončením dotáciii na Hornonitrianske uhlie sa končí "Doba Uhoľná" na Slovensku a nikto už nebude používať to bakané špinavé uhlie, a preto sa nám prudko zlepší ekologická situácia?

Ba červíka rohatého!

Ak veríte takýmto propagandistickým hlúpostiam, bude to zrejme tým, že Vám chýba základný prehľad o tom, koľko sa na Slovensku uhlia ťaží, koľko sa ho spotrebúva a koľko sa ho vlastne dováža zo zahraničia, aby sa pokryl dopyt po tomto zdroji tepelnej energie. Preto že dopyt po uhlí na Slovensku sa začal pokrývať z domácich zdrojov pred 110 rokmi a len tak ľahko, ako to predstavujú aktivisti a podaktorí politici, sa neskončí  -" sťaby ako keď utne". To je hlúpe zavádzanie.

Žiadny "koniec uhlia" na Slovensku sa konať nie len že nebude, ale sa konať ani nemôže, preto že v okamihu, kedy by sa naraz skončilo používanie všetkého uhlia na Slovensku, položili by sa do pár dní mnohé podniky s desiatkami tisícov zamestnancov. Huty sa bez uhlia jednoducho nezaobídu, ani domy v dedinách a mestách v mnohých oblastiach Slovenska, kde ešte nie je dotiahnutý zemný plyn. Je mi ľúto milí aktivisti , my na svete nemáme žiadny iný taký bohatý a koncentrovaný zdroj uhlíka a uhľovodíkov, ako zdroja tepelnej energie, akým je uhlie.
Môžete namietať, že huty by mohli fungovať na princípe redukcie kovov vodíkom, ale žiadna huta na svete fungujúca na vodík ešte na svete nevyrába železo či iné kovy, a tak skoro ani fungovať nebude. Okrem toho pre výrobu mnohých zliatín potrebujeme nauhlíčovadlá - a ani tu sa bez uhlia drevného alebo minerálneho jednoducho nezaobídeme.

Ako sa dá vyrábať napríklad taký hliník elektrolyticky bez výroby uhlíkových anód?
Nijako, anódy pecí na výrobu elektrolytického hliníka jednoducho sú vyrábané z uhoľného koksu a petrosmoly.
Možno by sa dali použiť aj nejaké iné anódy, napríklad grafitové, ale tie by boli niekoľkonásobne drahšie, vieme?

Tak ako to je v praxi s výrobou a dovozom uhlia na Slovensku?

Poslednú desiatku rokov sa podľa výkazov Štatistického Úradu SR na Slovensko dováža každoročne viac ako 4,5 milióna ton rôznych druhov uhlia.
To je za desať rokov 45 miliónov ton.

Zároveň sa za rovnaké obdobie na Slovensku vyťažilo okolo 23 - 24 miliónov ton energetického hnedého uhlia, pričom posledné dva roky je to už menej ako 2 milióny ton uhlia za rok, a to množstvo sa bude ďalej postupne znižovať.
Čiže polovička toho množstva, koľko sa uhlia za rovnaké obdobie doviezlo, alebo ak chcete inak, tak na Slovensko za dovážalo a stále dováža dvakrát viac uhlia, ako sa ho na Slovensku za rok dá vyťažiť.

Z tých 4,5 milióna ton každoročne dovezeného uhlia z Poľska, Česka a Ruska je približne 0,5 milióna ton koksovateľného uhlia pre hutnícke prevádzky, približne 0,5 milióna ton hnedého uhlia z Česka pre teplárne na Slovensku, a zvyšok teda 3,5 milióna ton uhlia je uhlie čierne, metalurgické a energetické.

Pokiaľ ste tej mienky, že tie objemy prevažne energetického uhlia dovážané v objeme 2 - 3 násobku doma vyťaženého sa spália oveľa ekologickejšie než v tepelných elektrárňach, tak je vaše poznanie reálií úplne scestné, a opäť musíme konštatovať,  že autorom takých teórii žiaľ chýbajú základné poznatky praxe.

Najmenej polovica z troch miliónov ton čierneho uhlia sa nespáli v teplárňach miest, kde by sa dali predpokladať nejaké filtre na zachytávanie  popolčeka, alebo systémy na odstraňovanie NOx zo spalín. Kdeže - tie milióny ton uhlia sa spália väčšinou v domácich kúreniskách kotlov na pevné palivo, kde nie sú nainštalované žiadne systémy na filtrovanie spalín, nie je tam ani ani DeSOX systém, ani DeNOx systémy.
Žiadne snímače v komínoch alebo kotloch, žiadna evidencia škodlivín tu nie je, a tak skoro ani nebude.
 Tieto spaliny aj s popolčekom, sírou, oxidmi dusíka idú rovno do dýchateľnej vrstvy vzduchu.
 Teda do vrstvy ovzdušia do 10 metrov výšky od výšky terénu na danom mieste, meste či dedine.

Pri akomkoľvek  spaľovaní fosílnych palív vzniká aj CO2. To uvoľnené množstvo CO2 sa zmenami techológii spaľovania nijako významne nemení, preto je v zásade jedno, akú technológiu spaľovania -akú pec -používate.
Pri domácom slovenskom hnedom uhlí platí, že objem - hmotnosť CO2 uvoľneného z horenia týchto mladých uhli sa v praxi rovná ich hmotnosti v surovom stave, teda koľko miliónov ton hnedého a lignitového uhlia zhorí, toľko miliónov ton vyletí CO2 hore komínom elektrárne. Táto empirická poučka pri čiernom uhlí z dovozov neplatí - tu je podiel CO2 vyšší -  je zhruba 1,3 - 1,4 násobok hmotnosti dovezeného uhlia, preto že tu je podiel spáliteľného uhlíka obsiahnutý v uhlí o niečo vyšší.

Takže, keď teda v roku 2023 skončia dotácie na domáce uhlie, a ťažba sa tu naozaj ukončí, tak potom k tomu dátumu z celkového množstva vypúšťaného CO2 zo spaľovania uhlia ubudne približne 1,0 až 0,5 milióna ton CO2 ročne.
Tie zhruba 4 milióny ton uhlia vyťaženého zo zahraničia sa ku nám budú dovážať a páliť aj naďalej, a práve preto žiadny sľubovaný koniec uhlia na Slovensku nebude, aj keď túto dezinformáciu s vážnymi tvárami rozprávajú rýchlokvasení aktivisti . 

Nič podstatné sa nezmení ani na údajných počtoch každoročných mŕtvych z titulu pľúcnych chorôb spôsobených znečistením vzduchu s ktorými tak radi argumentujú kalkulačkoví "experti", preto že podiel spaľovaného domáceho uhlia je menej ako jedna tretina z celkom spaľovaného uhlia na Slovensku, a to čo sa bude naďalej páliť, produkuje často vyššie znečistenie, než prísne kontrolované horenie uhlia a filtrácia spalín v ENO . 

Nijako významne sa tiež nezníži objem CO2 vypúšťaný do atmosféry , preto že CO2 z domáceho uhlia je súčasný podiel menej ako 5% z celkových exhalácii oxidu uhličitého (32 -33 miliónov ton ročne), predtým dosahoval 10%   

Jednoducho povedané: Pokiaľ máte na budúci rok znížiť dlh o 100 euro, tak vás dve dvojeurové mince z dlhov vôbec nevytrhnú.
Môžete nimi akurát tak halasne a demonštratívne štrngať, ako štrngajú v médiách zavádzajúce vyhlásenia aktivistov a politikov o konci uhlia na Slovensku.

Ak niekto niekde tvrdí, že v roku 2023 nejaká "špinavá energia" z uhlia končí, tak preukazuje, že o problematike spotreby uhlia na Slovensku nevie ani mäkké fň. Väčšina tepelnej energie pre domy a huty sa stále aj po tomto dátume bude vyrábať z uhlia. 

Bodka a Zdar Boh!

Banské Košovsko - Laskárske močiare ako ohnisko biodiverzity

Možno ste si v prvom okamihu pomysleli, že biodiverzita je nejaká hnusná choroba, ktorá sa zákerne nepozorovane pomaly rozširuje z bezodných tmavých hlbín močiarov. 

Aké sú Vaše spomienky na močiare? 
Brodili ste sa niekedy po nekonečnom čvachtavom bludisku s čiernou vodou, kde sa nad výbežkami ostrice stále vznáša hmlistý opar, a kde v letnej noci  tamojší orchester obojživelníkov reve do tmy svoje nápevy ako zbor hluchonemých speváčikov?

V takom prípade máte zrejme takzvané nepravé – premietnuté spomienky na to, keď ste sa v spoločnosti rodičov pozerali na filmy z močiarneho prostredia – napríklad na film Král Šumavy, kde boli močiare vykreslené ako fakt hnusné, alebo na film Cesta do pravěku, kde vyzerali močiare tiež dosť odpudivo a nebezpečne.

Skutočných močiarov, ich atmosféru, vôňu, ale aj ich pokoj, si ale z čitateľov užil zrejme málokto, preto že od 18. storočia boli prirodzené mokriny, močiare a trasoviská plánovite postupne meliorované, odvodňované a vysušované. 
Močiare boli po stáročia činnosťou človeka menené na úrodné polia v blízkosti nív riek a potokov.

 Starší z čitateľov si ešte určite pamätajú ako boli melioračné práce ešte v 70tich rokoch minulého storočia bežne rozšírené,  skoro každé družstvo JRD si ich dalo robievať štátnym podnikom Meliorácie n.p.
Tak sa stalo, že zamokrené lúky, mokriny , trasoviská, rašeliniská a močiare z našej prírody na 99% vymizli.

Možno si poviete – a čo, však škoda ich nebolo, veď boli hnusné! 
To, aké boli už dávnejšie zničené mokriny, už dnes povedať nevieme – málokto z nás ich videl na vlastné oči, skoro nikto ich nefotil, takže ťažko súdiť, či boli naozaj škaredé, alebo nie. 

Košovská mokraď pri západe slnka. Je hnusná?? (foto RNDr. Bogdan)

   Karta macošského prístupu k mokrinám sa ale v poslednej dobe obrátila, a dnes sú mokrade environmentálnymi organizáciami a ministerstvami v EÚ považované za vzácne lokality , ohniská šírenia inde poškodenej biodiverzity.

 Mokrade sú dnes krajinným prvkom zadržujúcim vodu v krajine, obmedzujúcim jej odtekanie a ochladzujú a zavlažujú zem v období sucha a stúpajúcej teploty. Nemusia sa vám páčiť, ani Vás nikto nebude nútiť, aby ste močiare a mokriny milovali. To nič nemení na fakte, že existujúce a nové močiare sú rajom divokého života hmyzu, rastlín, rýb, obojživelníkov a vodného vtáctva na Slovensku.

Ako fungujú mokrade? 
Takto: 

zdroj obrázku: internet

Napriek tomu že sa močiare mnohým ľuďom neľúbia, je aj na Slovensku spústa ľudí ktorí  si uvedomujú skryté krásy mokrín, ich dôležitosť a hlavne ich vzácnosť.  Preto je tých pár mokradí, ktoré sme nestihli poničiť v zmysle socialistického hesla „Rozkážeme vetru, dažďu, a príroda nás bude poslúchať!“ v dnešnej dobe označovaných ako lokality najvyššieho stupňa ochrany podľa takzvanej Ramsarskej dohody.

Ak si myslíte, že močiare sú hlavne ohniskom rodenia komárov, mýlite sa. Komáre milujú drobné nádržky, kaluže a nádoby so stojatou teplou vodou. Močiare im nevyhovujú - najmä preto, že v močiaroch sa to hemží hladnými živočíchmi, ktoré si rady zmlsnú na komárích larvách - to platí pre obojživelníky, ryby aj vtáky. 

Možno vám príde záhadné, ako sa do izolovaných mokrín dostanú rybky. Nevysadzujú ich tam rybári, ale paradoxne zarybňujú ich vodné vtáky. Ako preletujú z jednej vody na inú, na labkách a nožičkách sa im prilepia oplodnené ikry, a v novej vode zase pri pristávaní a veslovaní odpadnú. 
Preto sa o močiaroch hovorí , že sú ohniskami alebo horúcimi bodmi šírenia biodiverzity - rôznorodosti života. Lebo je tam hotový guláš života kypiaci rôznymi formami a druhmi rastlín a živočíchov.    

Nové močiare dnes prakticky v našej prírode nevznikajú.
 Našťastie aj pri tomto pravidle je výnimka potvrdzujúca pravidlo:

Košovsko-laskárske mokrade na stredozápadnom Slovensku.  Sú vzácnym a na Slovensku aj pravdepodobne jediným príkladom novovznikajúcich mokradí a močiarov. Vznikajú ako vedľajší produkt podzemného dobývania uhlia v okolí horného toku rieky Nitra po zaklesnutí povrchu.
 Tieto mokrade vznikajúce už 40 rokov  nedávno preskúmali odborníci z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej Akadémie Vied , pracoviska v Nitre.  

Označili ich za veľmi významné útočisko migrujúcich a domácich vodných vtákov, obojživelníkov a cicavcov. Našli pri nich dokonca aj niektoré rastliny, ktoré boli považované za na Slovensku vyhynuté, a hniezdia tu vtáky, ktoré inde nenájdete.   
V súčasnosti napríklad na Laskárskej mokradi zimuje viac ako 40 hlavý kŕdeľ labutí veľkých. 

Záber časti kŕdľa Labutí veľkých pri Laskárskej mokradi

Pri jarnom a jesennom ťahu na Košovsko -Laskárskych mokradiach oddychujú, kŕmia sa a nocujú tisícové kŕdle sťahovavých vodných vtákov. Hornonitrianske mokrade už dávno zaradili do svojho cestovného itinerára , a pravdepodobne aj kvôli nim pozmenili aj svoje trasy migrácie zo severu na juh a naopak. 

 Nedávno boli v týchto mokradiach objavené stopy činnosti iných vzácnych živočíchov, ktoré na Hornej Nitre neboli videné viac ako 300 rokov.  
Bobry sa po dvesto rokoch vrátili na Hornú nitru, a našli tu výborné podmienky nie vďaka ekológom, ale paradoxne vďaka baníkom, ktorí sú vraj všeobecne škodliví. 
Všetko zlé je ale vždy na niečo dobré. 
Pokračujúce podzemné dobývanie uhlia Hornonitrianske mokriny ďalej rozširuje v oblasti, ktorej prírodný ráz bol človekom poničený.  

Bobria rodina na brehu Nitry pri Koši nezaháľa ani v zime

Mokraďami vlastne baňa vracia tejto časti rieky Nitra ráz krajiny, v akom sa nachádzala pred 500 a viac rokmi. Otvorením plánovaného 12. úseku sa počíta s rozširovaním rozlohy a tvorbou rôznych typov mokradí . Zatiaľ je ich tu zhruba 40 hektárov. 
    
Banský zákon každej banskej organizácii však ukladá vzniknuté mokrade zasýpať. Popravde banský zákon nepozná mokrade. Hovorí o poklesoch terénu. Pokles terénu sa ale v podmienkach okolia rieky Nitry naplní dažďovou a podpovrchovou vodou, z čoho vznikne vodná plocha - mokraď.

  Zatiaľ sa baníci na Hornej Nitre snažia mokrade pokiaľ možno zachovávať v prirodzenom stave – ponechávajú ich samovývoju. To znamená, že sa tvoria, prehlbujú, zarastajú šachorinou, plnia sa vodou a zase vysychajú. Práve premenlivosť a rôzne typy mokrín vyhovuje vodnému životu najviac. 

  Pokiaľ sa ale v blízkej budúcnosti nepodarí dosiahnuť zosúladenie alebo kompromis medzi jednotlivými ministerstvami, preváži povinnosť napísaná v banskom zákone, preto že z neplnenia dikcie zákonného predpisu môžu hroziť súdne tresty a vysoké pokuty.  

Mokrade vraj vadia letisku, ktoré spadá pod legislatívu Dopravného úradu SR a jeho zákonov, tiež prekážajú niektorým občanom  preto že prichádzajú vznikom mokradí o poľnohospodársku pôdu, čo im väčšinou v skutočnosti nijako významne neuberá na peniazoch, kým dostávajú od baní finančné kompenzácie. To je zase nejaký Zákon o poľnohospodárskej pôde. 
 Keď banská organizácia ukončí svoju činnosť, skončí aj prísun kompenzácii, čo si odškodňovaní zatiaľ asi neuvedomujú.   

Novovznikajúca mokraď pri bývalej obci Koš. Foto Kromková

Budúcnosť nových aj tých  mokradí je preto z pohľadu zákonov a ich vzájomného protirečeniu  stále neistá.
Zatiaľ robia bane všetko pre to, aby sa nové mokrade pokiaľ možno čo najlepšie ochránili. V rámci pilotného programu pre Uhoľné regióny v Transformácii, chceli v spolupráci s odborníkmi SAV a univerzít navrhnúť využívanie mokradí pre pozorovateľov vtákov, vybudovanie náučného chodníka, a vykonať ďalšie opatrenia na zadržiavanie vody v krajine. - napríklad poprepájať časť z nich s miestnymi potokmi na uľahčenie šírenia druhov. 

Mimochodom, mokriny ako jediné miesto na Hornej Nitre dokázali pri pamätnej bleskovej povodni z roku 2012 , ktorá zaplavila dediny a mestá od Handlovej po Prievidzu, povodňovú vlnu sploštiť natoľko, že škody pod nimi už boli výrazne zmenšené. Tu sa jasne preukázala obrovská schopnosť mokrín absorbovať kvantá vody prúdiacich riekami z náhlych silných prietrží mračien  
            

 Hornonitrianske bane Prievidza sa už viac ako 15 rokov aktívne angažujú v ochrane a využití Novácko-košských mokradí, ako veľmi zaujímavého krajinotvorného prvku na hornej Nitre. V rokoch 2011-2012 spolupracovali bane s Výskumným ústavom vodného hospodárstva Bratislava v rámci programu LIFE+ na riešení zachovania mokradí z pohľadu biodiverzity a uchádzali sa  o financovanie projektu ich využitia z eurofondov. 
Navrhované riešenie bolo vyhodnotené ako zaujímavé, inovatívne, ale v konečnom dôsledku požiadavka na finančnú podporu nebola akceptovaná.

Veľká vodná akumulácia na okraji obce Starý Koš dnes slúži najmä rybárom. Foto: RNDr. Bogdáň

            Nie tak dávno spolupracovali bane aj s Výskumným ústavom vodného hospodárstva na projekte „Využitie unikátnych mokradí v poddolovanom území Nováky-Koš“. Chceli využiť socio-ekonomický potenciál tejto oblasti. Náučné chodníky možno využívať na vzdelávanie detí a dospievajúcich, fotografi a pozorovatelia vodného vtáctva sa mohli ubytovávať v okolitých obciach.

Hlavným cieľom projektu bol návrh pozitívneho začlenenia mokradí do životného prostredia v obývaných oblastiach Nováky-Koš. 
Ide  o zachovanie mokradí, ktoré vznikajú na ploche súčasnej nosnej  ťažobnej kapacity 11. poľa ťažobného úseku Nováky, na ploche cca 40 hektárov. Projekt mal vybudovaním náučného chodníka podporiť nielen edukačnú činnosť zameranú na mokrade a okolité životné prostredie, ale jeho súčasťou bol aj návrh na využitie územia ako miesta relaxu a zadržiavania vody v krajine.  

Projekt, ktorý mal ambíciu uchádzať sa o prostriedky z eurofondov v rámci programu LIFE+2013 ale neprešiel do užšieho výberu. 

Baníci sa ale nevzdávajú. 
Možno je čas nadchádzajúcej postupnej konverzie tým vhodnejším časom, keď politici a aktivisti budú ochotnejšie načúvať tým, ktorí tvoria skutočné hodnoty - baníkom. V zmenu hlupákov na inteligentov však nedúfame. 

Pri spustení 12 ťažobného úseku do ťažby mohli vzniknú ďalšie, ešte zaujímavejšie mokriny, ktoré mali mať mať z jednej stany strmé brehy, ako stvorené na hniezdenie niektorých vtákov. 

   Ak si chcete pozrieť krátke video natočené ku Svetovému Dňu mokrín o Košovsko-Laskárskych mokrinách, kliknite si TU: 

http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12957/147148#2044

Dodatok: Čitateľ "Unknown" k pôvodnému umiestneniu článku pripojil komentár, ktorý by pri premiestnení blogu zmizol: 

K uvedenému  toľkoto : 
Áno, je fakt, že z pôvodných banskou činnosťou vzniknutých depresii vyplnených vodou do formy mokriny, bolo niekoľko menších zasypaných navážkami, väčšinou materiálom z haldového hospodárstva baní . 
Tá spomínaná je oficiálne zriadená a riadená skládka odpadu v správe presťahovanej obce Koš, a jej zamestnanci musia zo zákona kontrolovať a určovať čo na skládku môže alebo nemôže byť umiestňované. Tá skládka je na dolnom konci "Nového"Koša, a tak čo sa do nej dostane, to v nej a v miestnej vode Košovania budú mať. Kontrola skládkovaného materiálu je pravdepodobne v kompetencii miestneho Odboru kontroly životného prostredia, určite ale nie banskej organizácie. 

Divoké skládky v starej obci Koš či Laskár sú bohužiaľ dielom prevažne miestnych nezodpovedných ľudí z Koša, Novák a možno aj Opatoviec nad Nitrou, ktorí sa takto zbavujú svojich odpadov, namiesto toho, aby bol riadne kontrolovane odstránený a zabezpečený. 

Banská organizácia nemôže niesť zodpovednosť ani náklady za likvidáciu skládok ktoré vytvárajú ľudia na území mokrín, rovnako ako nezodpovedá za prípadný bordel a smetiská vytvárané na brehoch mokrín napríklad rybármi alebo kúpajúcou sa mládežou.

Všetko je o ľuďoch, ako vieme, a ľudská hlúposť je bez konca. 
    
Poznámka kolektívu: Tento príspevok bol pôvodne uvedený na blogovej sérii "Informácie o vplyve baníctva na termálnu vodu". Preto že nepojednáva o termálnej vode, ale skôr o ekológii v okolí mokrín a močiarov, bol premiestnený do tejto blogovej línie.  

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použitá literatúra: 

https://www.researchgate.net/publication/281148330_Vplyv_tazby_uhlia_na_krajinu_a_biodiverzitu_Kosskych_mokradi_Hornonitrianska_kotlina_2013

biodiverzita košských mokradí
http://147.213.211.222/sites/default/files/2009_6_336_339_mojses_0.pdf

vtáctvo Košských mokradí
http://www.tichodroma.sk/pdfs/Tichodroma_20.split/Tichodroma_20.127-134.pdf

https://www.fpv.umb.sk › app › cmsFile