Lignit ako pôdny kondicionér

 

Po pôde chodíme každý deň a neuvedomujeme si, akou dôležitou súčasťou nášho života je.

Okrem pôdy a vody vyššie rastliny nikde inde nežijú, s výnimkou hydroponického umelého pestovania. Rastie na nej väčšina plodín, ktoré pestujeme a jeme.

https://sk.wikipedia.org/wiki/P%C3%B4da

a

https://www.topdesat.sk/2021/08/04/poda-co-je-zac/

Pôda sa tvorí zvetrávaním zložiek hornín, a jej zloženie závisí najmä od toho akého zloženia tie horniny sú. Pôdne baktérie minerály v horninách postupne rozožierajú a výsledkom ich života sú rôzne typy pôd alebo zeme. 

Ďalším faktorom tvorby pôdy je to, čo na nej rastie. V lese sa pôda tvorí o niečo rýchlejšie , preto že sa v nej rozkladajú organické zvyšky listov a ihličia stromov v nej rastúcich. Na obrábanej pôde sú organické steblá zberané na účely skrmovania, a uhlík sa preto do obrábanej pôdy vracia už po tisícročia obmedzene

Významnú časť pôdy využívame na poľnohospodárske účely.

 Poľnohospodárska pôda býva vyčerpanejšia, preto že do nej je na rozdiel od lúčnych porastov alebo stepí je prísun živín z hnitia porastu menší. 

Pri pestovaní obilnín sa totiž na ďalšie spracovanie v živočíšnej výrobe odoberá aj slama, teda steblá,  na ktorých klasy rastú. Späť do pôdy sa orbou zapracovávajú len steblá kukurice pestovanej na zrno a prípadne repky olejnej.

Tým spôsobom sa pôda postupne ochudobňuje o uhlík, ktorý v nej jedia drobné bezstavovce , hmyz a hlavne pôdne baktérie.

Odčerpávanie uhlíka z pôdy bolo v poľnohospodárskej malovýrobe minimálne, preto že maloroľníci chovali aj hospodárske zvieratá, a ich výkaly vo forme hnoja vyvážali na svoje polia a zapracovávali ich do pôdy. Okrem uhlíka sa tak do pôdy cyklicky dostával aj dusík, fosfor a iné dôležité prvky, ktoré mali a majú zásadný vplyv na zdravý vývoj pôdy bohatej na uhlík.

Kravský hnoj je tiež významným zdrojom humínových kyselín, ktoré majú zásadný vplyv na vývoj mikroživota v pôde.  Humínové kyseliny urýchľujú vstrebávanie živín z pôdy cez koreňový systém , čím sa znižujú nároky na hnojenie umelými hnojivami.

V súčasnosti je však kravského /maštaľného hnoja nedostatok. 

Chovy kráv  a hovädzieho dobytka sme na Slovensku v podstate z vlastnej iniciatívy drasticky obmedzili, chovy prasiat nám v súčasnosti likviduje epidémia prasačieho moru. Tak nám zostávajú k dispozícii len umelé hnojivá, vyrobené z ruského zemného plynu. Hnojivá, ktoré musíme dávkovať každý rok a kupovať si ich bez ohľadu na to, či sú drahšie alebo lacnejšie v závislosti od cien plynu a cien energii potrebných na ich výrobu. 

To ale nie je celá pravda.

Stále tu je možné do pôdy zaorávať prírodné hnojivo s mimoriadne vysokými obsahmi uhlíka, humínových a fulvónových kyselín, ktorý vynikajúco podporuje rast pôdnych baktérii, a ako špeciálny bonus, dokáže z pôdy vysávať a do svojej štruktúry kyselinových zlúčenín pevne uzamkýnať ťažké kovy.

Tento unikátny pôdny kondicionér je lignit z Bane Čáry

Zaoranie lignitu do pôdy zabezpečí pestovaným rastlinám lepší príjem živín z pôdy, takže možno znížiť dávkovanie syntetických hnojív, čím sa jednoducho ušetria peniaze na nákup stále drahších hnojív.

O využívaní lignitu na čistenie lokalít od ťažkých kovov ostatne píše aj nestor slovenskej geochémie a ekológie prof. Ondrej Hronec tu:

„- Problémová oblasť je stredný Gemer, najmä Nižná Slaná. Takisto je naďalej potrebné sledovať okolie Krompách, Rudnian a Sloviniek, lebo ťažké kovy sú tam stále a ostanú tam stáročia. V tomto prípade sme na ich likvidáciu skúmali humínové látky, ktorá sa dovážali zo Záhoria. Je to niečo ako nedozretá rašelina, ktorá vie na seba zaviazať ťažké kovy a nepustí ich, aby vstupovali do pôdy a do potravových reťazcov...“ Zdroj: https://gemer.korzar.sme.sk/c/22863564/vedec-po-spusteni-zavodu-v-niznej-slanej-vyhynuli-vsetky-vcely-banici-umierali-uz-predtym.html

V blogu o výnimočných vlastnostiach lignitu z Bane Čáry a možnostiach jeho aplikácie do pôdy sme už písali tu:  https://klamstvaouhli.blogspot.com/2019/04/o-lignite-z-carov.html

Zopakujme si, že jedna tona Čárskeho lignitu je schopná produkciou postupne uvoľňovaných humínových a fulvónových kyselín po aplikácii nahradiť v pôde účinky zaorania:

4 ton maštaľného hnoja alebo 6 ton rašeliny alebo 8 ton kompostu.

Čiže ak jednorázovo zaoriete v poli 10 ton lignitu z Bane Čáry na hektár, má to podobný účinok  na obsah uhlíku a humínových kyselín ako keby ste tam zaorali 40 ton hnoja, 60 ton rašeliny alebo 80 ton kompostu

Pšenica , raž, jačmeň sú plodiny pôdu ochudobňujúce – vyťahujú z pôdy viac minerálov.

Potom sú tu plodiny pôdu obohacujúce: bôboviny, strukoviny, ďatelina, vika, ktoré do pôdy zapracúvajú cez koreňový systém dusík získaný zo vzduchu. Obohacujúcou plodinou je aj repka olejná, ktorá vo svojich pletivách zachytáva najviac dusíka zo všetkých plodín. Repkovú slamu ale musíte zaorávať

Na to, aby ste mohli používať pôdu bez jej hnojenia musíte ako poľnohospodár plodiny striedať. Odbyt a ceny za obohacujúce aj vyčerpávajúce plodiny sú diametrálne odlišné.

Preto majú naši poľnohospodári tendenciu pestovať len plodiny, ktoré sú najvýnosnejšie z pohľadu tržieb, a to sú plodiny ktoré pôdu ochudobňujú.

Riešením, ktoré sa ponúka, je podpora života v pôde a dodanie uhlíka zároveň s ozdravovaním pôdy zachytávaním škodlivých prímesí. Jednoduchým zaorávaním stanovených dávok zrneného lignitu do pôd raz za 4 – 6 rokov.

Lignit je možné aplikovať do pôdy aj v iných odvetviach poľnohospodárstva. Pokusy s porovnávaním referenčných plôch napríklad dokazujú, že tam kde je do pôdy zapravená stanovená dávka lignitu, dávajú vinohrady s rovnakou polohou a rovnakým druhom viniča výnosy hrozna vyššie až o 1 tonu z hektára už prvý rok po aplikácii. 

Naviac zaorávanie lignitu na rozdiel od zaorávania rašeliny mení kyslosť pôdy z kyslej smerom k zásaditejšej reakcii, baktérie, ktorých rast akceleruje lignit v pôde až tisícnásobne, sú povahy zásadomilnej, takže pôda sa pridaním lignitu z Čár neokysľuje.

Bohužiaľ, tieto aplikácie sa na Slovensku nerozvíjajú tak rýchlo, ako by sa mohli, a hrozí, že Slovensko o tento zdroj jedinečného lignitu už čoskoro príde, hoci zásob je dostatok. 

Podobné výskumy s úspešnými výsledkami sa robia aj v zahraničí, len u nás sa väčšina aktivistov tvári, že uhlie je ako také škodlivé. Inde už dávnejšie prišli na to, že zaorať prírodné uhlie do pôdy je výhodné, pôde prospešné a pomáha poľnohospodárom šetriť náklady na hnojivo pri zvyšovaní výnosov.

Odmietať principiálne uhlie ako zdroj živín a rozvoja života organizmov zapracovaním do pôdy je prinajmenšom krátkozrakosť.  

 

Použité podklady a literatúra

 

http://publikacie.uke.sav.sk/sites/default/files/1993_5_252_254_weismann.pdf

http://www.agroserver.sk/news/zem-ukryva-jedinecne-hnojivo/

https://scialert.net/abstract/?doi=ijps.2020.137.141

https://scialert.net/fulltext/?doi=ijps.2020.137.141&org=11

https://cdnsciencepub.com/doi/full/10.4141/cjss-2014-008

https://gemer.korzar.sme.sk/c/22863564/vedec-po-spusteni-zavodu-v-niznej-slanej-vyhynuli-vsetky-vcely-banici-umierali-uz-predtym.html

https://www.sme.sk/c/2093276/lignit-z-bane-zahorie-ma-vyborne-ucinky-na-pestovanie-ekologickych-potravin.html

https://arl4.library.sk/arl-spu/sk/detail-spu_us_cat-0143165-Vplyv-ekologickeho-organickeho-hnojiva-Lignofert-na-urodu-a-kvalitu-zeleninovej-papriky/

F. Boroška: Poznatky o možnostiach netradičného využitia uhlia , Spravodaj BV 2-3/95 vyd. Bevex Prievidza

Nízkoteplotná geotermálna energia na Hornej Nitre

Pred pár rokmi bola v rámci prípravy na transformáciu Hornej Nitry riešená téma náhrady výroby elektrickej energie, keď sa ťažba uhlia na Hornej Nitre ukončí.

Spolok nezainteresovaných gúgličov pri Európskej Komisii (pod názvom JRC) vtedy navrhoval, že elektrická energia na Hornej Nitre by sa údajne kľudne mohla vyrábať z geotermálnej energie.

V článku  https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2018/02/mokre-sny-o-suchom-geotermali-na-hornej.html

sme vysvetlili prečo je to všetko "výskumníctvo JRC" iba také "gúgličské snenie" s otvorenými očami. Spoločné Výskumné Centrum robilo iba rešerše a syntézu poznatkov z internetu, lenže to nie je výskum - to je úroveň seminárnej práce študenta druhého ročníka gymnázia.

Samozrejme , že ako všade na svete, aj na Hornej Nitre geotermálnu energiu máme.
Väčšina tejto energie je ale nízkoteplotná - to znamená do 20 stupňov Celzia, maximálne niekoľko hlbokých vrtov je tu stredne teplotných teda do 70 stupňov Celzia.

O vysokoteplotnom geotermáli vo veľkých hĺbkach pod Hornonitrianskou kotlinou predbežne nemôže byť ani reči - preto že hĺbky nad 2500 metrov od povrchu v tejto oblasti vôbec nie sú preskúmané.
Kým niekto za drahé peniaze nenavŕta takéto vrty (3 km vrt = 5-7 miliónov € za kus) , nevieme o charaktere, povahe a zložení geotermálnej energie či termálnej vody v hlbokých štruktúrach vôbec nič. Každý kto tvrdí opak, tára do vetra. Vody z takýchto hlbokých vrtov bývajú veľmi často silne mineralizované - a kvôli tomu je problematické ich využívať na energetické účely - kvôli drahej úprave takýchto vôd a nutnosti ich reinjektáže späť do veľkých hĺbok

To čo už vieme je to, že hypotetické mapy teplotného toku v horninách z nedávnej minulosti sa pri najnovších vrtoch vôbec nepotvrdili - preložené do hovorovej reči to znamená, že hlboko pod zemou to vyzerá tak, že všetko je inak ako hádali geológovia, a voda z hĺbky viac ako dva kilometre je výrazne menej teplejšia, ako sa pôvodne uvažovalo.

Ak by napríklad mesto Prievidza dúfalo, že si navŕta geotermálny vrt do hĺbky povedzme  tritisíc metrov, kde sa očakávala podľa doterajších poznatkov teplota vody okolo 100 - 130 stupňov Celzia, tak z toho nič nebude, preto že v trojkilometrovej hĺbke pod mestom je len nejakých 65 stupňov Celzia teplá skala. Žiadny bod varu - znamená žiadna para a teda žiadna výroba elektriny.

Preto sa na Hornej Nitre treba orientovať skôr na energetiku z nízko teplotných vôd. Pod energetikou máme na mysli získavanie tepelnej energie, nie výrobu elektriny.
Momentálne máme na Hornej Nitre tri zdroje nízko teplotných vôd - všetky tri sú takzvané banské vody, vytekajúce z aktívnych alebo už odstavených baní na uhlie a lignit.

Z Bane Handlová vyteká 60 - 100 litrov nízko mineralizovanej banskej vody za sekundu teplej 15 - 17 stupňov Celzia , čo je teplo zhruba 7 MW. Z toho sa 2  - 2,5 Megawattu za hodinu využíva na kúrenie Rybej farmy, ktorej princípy sme spomínali v článkoch

https://baneaekologia.blogspot.com/2020/04/ako-funguje-rybia-farma-ii.html

https://baneaekologia.blogspot.com/2020/04/ako-funguje-rybia-farma-kde-berie.html
Zostáva ešte 2/3 tepelnej kapacity Handlovskej banskej vody, ktorá zatiaľ nie je využívaná - teda cca. 5 Megawattov za hodinu.

Z tejto štôlne na historickej fotke vyteká z Bane Handlová zmienených 100 litrov za sekundu banskej vody

Z Bane Cígeľ rovnako vyteká 80 - 100 litrov za sekundu nízko mineralizovanej vlažnej vody, ktorú priebežne ohrievajú na teplotu 16 - 18 stupňov Celzia stovky miliárd ton hornín západnej časti Pohoria Vtáčnik. To takisto predstavuje 7 - 8 Megawattov tepla za hodinu, nezávislých od ročnej doby alebo počasia. Táto teplota vody ešte zatiaľ nie je využívaná, ale chystá sa už projekt, ako ju  využívať na kúrenie domov a priemyselných prevádzok za ceny ktoré sú nižšie ako cena tepla z uhlia Elektrárne Nováky

Z Bane Nováky je tak isto čerpané na povrch 80 - 100 litrov za sekundu nízko mineralizovanej banskej vody teplej 16 - 18 stupňov Celzia, čo predstavuje ďalších 7-8 Megawattov tepla, z ktorého sa reálne využíva nejaké 2 Megawatty na ohrev vzduchu v bani počas zimných mesiacov a na pestovanie zeleniny. Zvyšok tepla ešte stále odteká do povrchových tokov.

Aj z Bane Nováky je na povrch čerpaná vlažná banská voda v objeme 100 litrov za sekundu

Summa sumárum  z baní na Hornej Nitre vyteká teda teplá voda s energiou 20 - 22 Megawattov, z ktorých sa zatiaľ zachytáva a využíva do 5 Megawattov za hodinu.  

Takáto je realita Hornonitrianskych nízkoteplotných zdrojov, ktorým baníci aktuálne hľadajú ďalšie zmysluplné využitie.

Na výrobu elektriny v takejto realite rýchlo zabudnite, to čo sa dnes naozaj cení, je prakticky večný zdroj tepla. Elektrina sa dá vyrábať aj inak, za lacnejší peniaz

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdroj informácii:

údaje z oddelenia OMG spoločnosti HBP a.s.   
 

  

Ako funguje ekologická Rybia farma - kde berie energiu

Pre mnohých ľudí je princíp fungovania rybej farmy a priľahlých skleníkov pri bani Handlová záhadou.
Pre niektorých aktivistov a rozumovo hendikepovanú časť populácie je fungovanie firmy na pestovanie sumcov dokonca akýmsi "greenwashingom" alebo dokonca "podvodom"

V tomto blogu - jeho prvej časti  -

si vysvetlíme, prečo a aké obnoviteľné zdroje energie farma využíva a tiež  objasníme základné ekologické princípy jej fungovania na OZE.

Rybia farma funguje od spustenia v roku 2015, teda už piaty rok.

Baňa v Handlovej bola zahĺbená do podzemia ešte začiatkom minulého storočia. Pri bani bola po začiatku ťažby kvalitného hnedého uhlia s vlastnosťami čierneho uhlia zakrátko postavená prvá tepelná elektráreň na území dnešného Slovenska. Najprv slúžila len pre potreby baní, hnania jej kompresorov , ťažných strojov šácht, dobývacích strojov v podzemí a podobne, ale zakrátko na to už prebytková elektrina hnala aj mesto a priľahlé výrobné podniky. O tom však pohovoríme niekedy inokedy.
Chceme  tým povedať to , že bane v Handlovej  a uhoľní baníci majú viac ako storočné úzke prepojenie s energetikou - veď vchod do bane je necelých 100 metrov od elektrárne, ktorá fungovala 80 rokov.

Haly rybej farmy z vtáčej perspektívy. Hala s tromi prúžkami je chovná hala s bakteriálnym čistením strojovňou tepelných čerpadiel a vzduchotechniky. Hala s dvomi prúžkami sú sklady, mraziarne a udiarne. Dve haly s prelamovanými vzormi sú skleníky rybej farmy využívajúce prebytky tepla. 

Hydrogeológovia v baniach sto rokov sledujú aj zaznamenávajú aké vody, aké množstvá a aké kvality a zloženia tie vody majú, preto že je to dôležité pre poznanie geológie, nebezpečenstiev a ochrany životov a zdravia baníkov. Všetko sa zaznamenáva a značí do tabuliek, grafov. Náhle zmeny znamenajú možné ohrozenie, a treba pátrať prečo sa zmeny udiali.

Historická fotografia výtokov vody z vrtov v podzemí  Bani Handlová okolo konca I. svetovej vojny.  foto z Facebooku "Handlová kedysi" 

    Baňa Handlová sa svojimi sieťami štôlní za sto rokov v hĺbke "prehrýzla" popod významnú časť pohoria Vtáčnik - od Ponitria až po Pohronie. Stovky kilometrov štôlní v usadených horninách uložených pod novšími sopečnými vytvorili dokonalú sieť odvodňovacích (melioračných) ciest, a veľká časť vody ktorá spadne na okolitých horách , vysokých až 1200 metrov sa nakoniec dostane priesakmi a puklinami do bane. Cestou sa ohrieva od skál, v ktorých puklinách čurkoce a kvapká, až sa jej teplota dostane na úroveň teploty skál. Tá teplota skál je na rôznych miestach rôzna, ale v priemere je to 15 - 20 stupňov Celzia. Kým kvapka dažďa spadne niekde na Veľkom Griči, a kým pretečie všetkými puklinami až vykvapne v bani, uplynie až niekoľko mesiacov, po ceste sa voda zohreje na teplotu skál.
  Baňa svojimi hlavnými chodbami a ich odbočkami pozbiera v podzemí všetky stále aj nestále prítoky a nakoniec je pri vyústení bane na povrch z toho celkom slušný potok, s celoročným dlhodobým prietokom 100 litrov za sekundu, s teplotou len mierne kolísajúcou medzi 15 - 20 stupňov - v závislosti od ročného obdobia. Baňa teda funguje ako obrovský prietokový ohrievač dažďovej vody.

Hydrogeológovia si už dávnejšie všimli, že vlažná voda so sebou nesie pri takom prietoku celkom slušný objem tepelnej energie, ktorá už stovku rokov len tak vytekala do miestnych potokov.

Keď je prietok vody 100 litrov za sekundu a tá voda je skalným masívom ohriata na nejakých 16 - 18 stupňov, tak to predstavuje veľmi slušný objem tepelnej energie - zhruba 7 - 8 Megawattov za hodinu.
Inak povedané, na to, aby ste sto litrov vody za sekundu dokázali ohrievať hodinu na teplotu 16 - 18 stupňov, potrebovali by ste zhruba 10 mega Wattov elektrického prúdu, čo je spotreba 10 000 kilowattov za hodinu.

Takýto objem tepla zeme sústredeného do banskej vody je hriech nechať tiecť do potoka, najmä keď je to zdroj takmer večný, nezávislý od počasia a čistý, bez výroby znečisťujúcich plynov, aj keď vznikol ako vedľajší následok podzemnej ťažby uhlia.

Preto hydrogeológovia spočítali tepelný potenciál banskej vody, a v spojení s faktom, že voda, ktorá z bane Handlová vyteká, je čistoty a kvality takmer pitnej vody, bez škodlivých prímesí, začali dumať ako ju využiť.
Vedenie baní sa rozhodlo pre stavbu farmy na halové pestovanie rýb.
Zvolili pestovanie sumčeka afrického, preto že ten nie je stresovaný životom v nádrži  telo na telo - tak žijú aj v afrických bahnitých riekach.
 Jediné čo potrebujú, je dostatok tepla - sú to ryby tropické- dostatok potravy, dobrú kvalitu vody a dokysličovanie vody.

Rybia farma bola postavená za necelých 14 mesiacov od prvého výkopu, a hneď po dokončení v nej začali chovať ryby. V súčasnosti produkuje každý rok tisíc ton rybieho mäsa vysokej kvality s obsahom 3 omega mastných kyselín ktorý sa vyrovná lososom .

Vizualizácie budúcej farmy v čase prípravy projektov

Ako teda halová farma na chov zdravých sumcov funguje? 

V súčasnosti farma spotrebúva z tých 100 litrov sekundových vlažnej vody iba 35 litrov za sekundu. Tridsať litrov za sekundu ide do tepelných čerpadiel s výkonom 1,2 Megawatt a 1,0 Megawatt, ktoré z vody odoberú teplo (fungujú ako princíp chladničky) v objeme okolo 2 Megawattov, a týmto teplom zásobujú ohrev vody v chovných nádržiach na 31 stupňoch, a na teplotu okolo 32 stupňov ohrievajú aj vzduch v chovnej hale.
Zvyšných 5 litrov za sekundu vody z bane po prefiltrovaní  prúdi na dotovanie vody v chovných nádržiach, z ktorých odteká tých 5 litrov na čistenie.

Pohľad na jedno z veľkých tepelných čerpadiel Rybej Farmy

Rybám sa dodáva do vody kyslík, ale preto že sa v tak teplej vode ťažko rozpúšťa, priamo v hale je vyvŕtaných niekoľko 20 metrov hlbokých "studní" do ktorých sa na dno vháňa pod tlakom 0,2 MegaPascalu, a pri takom tlaku sa rozpúšťa lepšie. Okrem toho africké sumce sú od prírody vybavené pre život v riedkom bahne afrických riek s nízkym obsahom kyslíka nepravými "pľúcami" a tak sa chodia na hladinu nadýchať obyčajného vzduchu v hale.

Pohľad do chovnej haly. V nádržiach sú chované sumčeky za prísnych hygienických podmienok

Samozrejme ako sumčeky žerú špeciálne krmivo vyrábané len pre ne vo Francúzsku, tak aj strávené zvyšky vylučujú do vody - ľudovo povedané "kadia" do vody. Preto je z dna každej chovnej valcovej nádrže neustále zberaný tento kal, a ten ekologicky zase čistia baktérie.
Všetka odpadná voda s kalom prúdi do veľkej hlbokej nádrže vedľa chovne, ktorá je vybavená plátmi špeciálneho voštinového povrchu s obrovskou povrchovou plochou, osídlenou vybranými kmeňmi baktérii, ktoré odpadnú vodu z dna nádrží filtrujú, jedia, a premieňajú amoniak na obyčajný dusík a vodu. Dá sa povedať, že všetko čo desaťtisíce rýb vylúčia, v osobitnej zakrytej nádrži zjedia desiatky miliárd baktérii,  premenou amoniaku na vodík a dusík vodu vyčistia, takže môže ísť naspäť do obehu .

Okrem toho tie baktérie, ktoré čistia vodu, svojim trávením vyvíjajú značné množstvo ďalšieho tepla, a to sa využíva na ohrievanie vzduchu v chovnej hale a kúrenie priľahlých priestorov spracovne a sociálnej infraštruktúry. Všetky priestory farmy sú vybavené rekuperáciou ventilačného vzduchu, takže teplo zo vzduchu pri nútenom vetraní na výstupe ventilácie do atmosféry je odoberané a vracané späť do obehu zohrievaním čerstvého vzduchu zvonka, aby sa zbytočne nemíňala energia na jej hrev

Pohľad do haly vzduchotechniky. V popredí jeden z filtrov a rekuperátorov tepla ventilačného vzduchu

Voda, ktorá vyteká zo sústavy hál a spracovne von, ešte prechádza cez ďalšiu biologickú čističku odpadových vôd, až potom ide do povrchových tokov.

Kvôli tomu, že voda z chovných nádrží je čistená a recyklovaná vlastnou "veľkofarmou" chovaných baktérii, nie je možné do chovne rýb v prípade nejakého ochorenia sumcov dávať žiadne antibiotiká, preto že tie by zároveň zabili aj všetky tie miliardy dobrých užitočných baktérii čistiacich vodu v čistiacich bazénoch.

Všetci sme teraz v nejakých karanténnych opatreniach kvôli vírusu COVID 19.

Rybia farma v Handlovej je v nepretržitej karanténe od samého počiatku spustenia chovu rýb, a platia tam už 5 rokov hygienické opatrenia podobnej sily, ako na infekčných oddeleniach nemocníc. Do chovnej haly môžu ísť len tí pracovníci ktorí na to majú povolenie, vstup je len v ochrannom odeve, musia prejsť dezinfekciou rúk aj obuvi, a pred vstupom do haly sa musia osprchovať v šatni s antibakteriálnymi mydlami.
Všetky malé rybičky, ktoré sú dopĺňané do chovu , sú v osobitných nádržiach oddelene držané v osobitných miestnostiach v karanténe jeden mesiac, a až keď sa ukáže, že neprejavujú známky nejakých rybích ochorení, sú dopravené do chovnej haly.
Pracovníci rybej farmy nesmú byť hobby akvaristi, ani rybári - aby nezavliekli do chovných priestorov nejakú rybiu chorobu, ktorá by mohla zničiť celý chov aj čistiace baktérie.
 Každý bazén chovne rýb je po skončení jedného cyklu chovu celý vyšúchaný a vystriekaný dezinfekčnými prostriedkami.

V ďalšom dieli rozprávania si vysvetlíme, prečo a ako je táto technológia ekologická aj v oblasti odpadov, a prečo z rýb prakticky nič neide do odpadu, ale naopak - všetko je nejako využité - možno budú niektorí prekvapení na čo všetko sa využívajú zbytky.

Na záver si zopakujme niektoré body, prečo je rybia farma ekologická:

• všetko teplo ktoré využíva, je teplo Zeme a teplo produkované baktériami pri čistení vody vychádzajúcej z chovných nádrží.
• jediný vonkajší zdroj energie je elektrický prúd, ale spotrebuje sa ho len okolo 500 kW na pohon tepelných čerpadiel. 
• voda ktorú farma používa, je voda odpadová vytekajúca z činnej bane - nie je tu žiadny odber povrchových alebo plytkých podzemných vôd, žiadne studne na čerpanie podzemnej vody. Využíva sa voda, ktorá by samospádom vytekala ešte stovky rokov bez úžitku
• banská voda z bane Handlová nemá nič spoločné ani nemá žiadne vplyvy na odbery geotermálnej vody v Bojniciach - kto to tvrdí, je amatérsky bibas
• teplo z banskej vody aj zdroj banskej vody sú obnoviteľné a dlhodobo udržateľné zdroje poháňané prírodou
• pri chove rýb sa nesmú používať antibiotiká, preto musí byť držaná permanentná karanténa, ale chov je prakticky na úrovni semi-bio kvality. 
• Tým že sa ryby s vysokým obsahom pestujú umelo na pevnine, sa znižuje podiel Slovenska na nadmernom neudržateľnom rybolove v svetových moriach a oceánoch. 

Druhý diel popisu ako Rybia farma funguje , je tu: 

https://www.blogger.com/u/1/blog/post/edit/2017019749787338019/8545573950216494272

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdroje informácii:

Materiály dodané láskavosťou spoločnosti Agro - Rybia farma, dcérskej spoločnosti HBP a.s.
           

Bane a ekologické rekultivácie II

V predchádzajúcom príspevku sme poukázali na rekultiváciu povrchovej Bane Lehota pod Vtáčnikom, ktorú urobili dnešné HBP a.s..

Podobným spôsobom boli ale rekultivované aj niektoré staršie podzemné bane , zhodou okolností tiež v katastri Lehoty pod Vtáčnikom.

Bývalá Baňa Lehota I - dnes v jej areáli sídli píla rakúskeho podniku KronoTimber patriaca do koncernu Kronospan. Sivezelený fľak je aplanovaná halda jalovej horniny vyťaženej z bane

 Iným príkladom rekultivácie a sekundárneho využívania bývalej bane je Baňa Lehota II, ktorá bola rekultivovaná v 80tich rokoch 20. storočia, a na mieste ktorej bol postavený strojársky závod Banská Mechanizácia a Eelektrifikácia  (BME) , ktorá patrí do portfolia HBP a.s. Vyrábajú sa v nej ťažké zvarence, ťažká hydraulika a generálne opravy banských strojov a zariadení.

Areál bývalej Bane Lehota II . Halda jaloviny je zalesnená a splanírovaná, na mieste areálu banského závodu je postavený strojársky závod.

Iným príkladom úspešnej rekultivácie, ktorá prebieha už 30 rokov,  je rekultivácia niekdajšej vôbec najstaršej bane na celej Hornej Nitre - povrchovej bane Konštantín z roku 1910.

Ako iné tu spomínané rekultivácie povrchu po dobývaní uhlia na Hornej Nitre, ani táto rekultivácia a návrat prírody v baníckej krajine sa nikdy do médii nedostala. 
Dnes je na tejto rozsiahlej povrchovej bani a halde les, preto že všetky druhy hnedého uhlia prítomné v jalovej hornine podporujú rast stromov natoľko, že stromy rastú výrazne rýchlejšie, ako stromy len o pár stovák metrov vzdialenejšie. 

O týchto rekultiváciách si budeme hovoriť v niektorých ďalších blogoch z tejto série.   

Bane a ekologické rekultivácie

Najrôznejší autori a autorky v slovenských oznamovacích prostriedkoch vypisujú, rozprávajú o tom, že po ukončení ťažby uhlia na Hornej Nitre bude potrebné urobiť rekultivácie.

Súhlas. Rekultivácie sú potrebné.
A?

Položme takýmto zvestovateľom múdra otázku typu:  "Vážený pane/pani, a čo konkrétne si pod rekultiváciou následkov banskej činnosti predstavujete? Ako budeme rekultivovať, akými postupmi, aké materiály použijeme?"
Odrazu zistíte, že v tých správach, článkoch, blogoch a reportážach sa slovné spojenie "rekultivácia vplyvov banskej činnosti" používa ako bezobsažný blábol, ktoré dobre (hlavne "odborne") vyzerá, ale jeho používatelia vôbec nevedia, čo rekultivácia je, ako sa robí, a čo to vlastne je.
Keď pôjdete s otázkami na autorov takýchto výrokov hlbšie, zistíte, že si cudzoslovné zaklínadlo  "rekultivácia" predstavujú tak, že sa "nejaká jama zahrnie ekologickým materiálom, a vybuduje sa tam niečo iné" podľa možnosti verejne prospešné, zdravé, pekné, niečo čo bude lákať miestnych aj turistov.
Inak povedané, nevedia to zadefinovať nijako presnejšie, vedia len to, čo si myslia.

Na to by sme si asi mali zavolať nejakých "expertov" z Európskej únie, nie?
Nuž, milý čitateľ , na tomto mieste Ti musíme oznámiť, že expertov na rekultivácie tu máme dostatok.
Skutočných expertov, s praxou, overenými postupmi a výsledkami, nie nejakých tajtrlíkov a tajtrlíčky s certifikátmi, ktorým na VŠ diplome ešte neuschol atrament.
Máme ich priamo tu, na Hornej Nitre, a možno Vás prekvapí, že sú všetci už dávno zamestnaní na baniach.

Preto že práve Hornonitrianske Bane a ich právni predchodcovia robia rekultivačné práce na Hornom Ponitrí priebežne, odborne , bez vyvolávania humbugu v médiách, už viac ako 60 rokov.

Keď nejaká baňa skončí, tak sa podľa možností rekultivujú jej vplyvy na povrch zemský. Tých baní na Hornej Nitre už v nedávnej minulosti skončilo viac ako prstov na ruke, nie len nedávno uzavretá Baňa Cígeľ, ktorá zatiaľ rekultivačnými prácami neprešla, preto že sa plánuje jej ďalšie využívanie na iné priemyselno rekreačné účely.
Skončil lom Konštantín v Handlovej, skončila Baňa Adolf v Novákoch, skončila Baňa Richard, skončila Baňa Lehota I , skončila baňa Lehota II, a skončil aj jediný povrchový veľkolom na uhlie Lehota pod Vtáčnikom.

Viete povedať kde tieto bane boli?
Väčšina z Vás pri snahe odpovedať bude tápať a v snahe "nestratiť tvár" vytisne zo seba niečo v tom zmysle že posledné tri menované bane boli pri Lehote pod Vtáčnikom.
No, namôjveru, to je dedukcia hodná Šerloka Holmsa, za ktorú vám prideľujem z moci úradnej malé absolútne bezvýznamné plus :-D

Viacerí baníci vedia, kde sa týchto vymenovaných 6 baní nachádzalo, a viete, prečo to neviete vy ostatní?
Lebo bane urobili rekultiváciu týchto baní.
To že rekultiváciu urobili dobre, je potvrdené tým že tie bane sa "stratili".
Zmizli po rekultivácii z očí, a za nejakú desiatku rokov zmizli aj z mysle a pamäti ľudí.

Dáme príklad? Dáme:

Lom Lehota Pod Vtáčnikom:

Takto vyzerá Lom Lehota dnes, na panoramatickom 180 stupňovom zábere:

Najprv niečo o histórii povrchových baní na uhlie na Slovensku.

Lom Lehota pod Vtáčnikom okrem malého povrchového lomu na uhlie v Handlovskom revíri (pole Konštantín) bol jediný povrchový lom na uhlie na celom Slovensku.
10 - 15 metrov hrubý kus Nováckeho sloja lignitu sa pri severozápadnom okraji obce Lehota pod Vtáčnikom nachádzal pod ornou pôdou a ílovcami len nejakých 40-50 metrov hlboko.
Preto by bolo neefektívne vyťažiť ho podzemným spôsobom, a pri vtedajších ekonomických podmienkach sa oplatilo otvoriť tu povrchovú baňu na uhlie. Najprv sa z bane Lehota II podzemným prekopom overili veľkosť a kvality zásob.
Zistili, že v tom bloku je 1,6 milióna ton dobrého lignitu.
Keby sa ťažil podzemným spôsobom, nepodarilo by sa ho kvôli banským predpisom vybrať viacej ako 60 - 70% .
Povrchovým lomom sa dalo vybrať viac ako 98% uhlia.

Začiatok ťažby skrývky Lomu Lehota  pri Mlynskej ulici rok 1980

Veľkými bágrami sa od roku 1979 odstránilo celé nadložie, zhromaždilo sa na kopu na halde pri lome a časť toho  skrývkového materiálu sa použila na rekultivácie končiacich podzemných Baní Lehota I , II.
Sloj bol obnažený 20.6.1980
Aby ste mali predstavu o objeme skrývky, tak sa odviezlo viac ako 20 miliónov ton hornín,, čo predstavuje objem necelých 10 miliónov metrov kubických.  Z toho bolo štvrť milión kubíkov ornice, ktorá bola odložená na osobitnej halde na definitívne dokončovanie vopred naplánovaných rekultivačných prác.

Potom sa začal ťažiť samotný sloj veľkými rýpadlami s vrtnými a trhacími prácami, preto že uhlie bolo pomerne húževnaté a nedalo sa len tak bágrovať. Uhlie sa vozilo nákladnými autami na Baňu Nováky, až kým sa neodťažilo 1,613 milióna ton uhlia, zároveň sa pokračovalo v odpratávaní skrývky

Ťažba sloja uhlia (čierne dole)

Časť domov na Mlynskej ulici bola vykúpená a zbúraná, jej obyvateľom boli postavené nové domy v inej časti obce. Podobne boli kompenzované škody po zosune časti lomovej steny, následkom čoho boli asanované ďalšie obydlia a hospodárske budovy.

Po 9 rokoch ťažby včítane skrývky zostala po lome Lehota ohromná jama rozmerov 850 x420 metrov, s plochou zhruba  100 hektárov, a hĺbkou okolo 70 metrov.

Postupne, ako sa uhlie odťažovalo, zároveň bola na tie miesta navážaná uskladnená skrývka.

V roku 1989 sa začala definitívna rekultivácia tejto rany v zemi, a to tak, že z vopred pripravenej haldy skrývkových hornín a zeminy sa rýpadlami  odťažoval materiál, zavážal sa do vytvorenej jamy a buldozérmi sa rozrovnával do požadovaného tvaru definitívnej oválnej priehlbiny.
Použil sa teda pôvodný materiál z miesta, nič cudzorodé sa nedovážalo. Na rekultiváciu sa nepoužil celý objem skrývkových hornín, a tak bol zvyšok skrývkovej haldy buldozérmi rozprestrený na oválnu vyvýšeninu - nenápadný kopček, ktorý dnes pokrýva z väčšej časti háj s pionierskymi náletovými drevinami.

Paralelne s ťažbou sa zavážala už vyťažená časť lomu predtým pripravenou jalovinou

Po ukončení ťažby sa pokračovalo v zavážaní jamy skrývkou a terasy sa postupne splanírovali buldozérmi

O progresívnom a ekologickom zmýšľaní baníkov už z tej doby svedčí jeden ďalší fakt: baníci celú rekultiváciu povrchového uhoľného lomu navrhli a realizovali tak, aby sa dal  bývalý uhoľný lom použiť ako vodná nádrž s funkciou rekreačnou a vodozádržnou.
Na konci rekultivácie bol vybudovaný prívodný (napúšťací) objekt tejto budúcej nádrže od Lehotského potoka na konci Mlynskej ulice, aj vypúšťací objekt tejto plánovanej vodnej nádrže - umelého jazera- na Baníckej ulici.
Jazero by malo byť hlboké cca. 20 metrov, s plochou okolo 15 hektárov.

Rekultivácie sa skončili  roku 1990.

Takto bol lom Lehota pod Vtáčnikom odovzdaný do užívania obci, v správe Slovenského Vodohospodárskeho Podniku š.p., ktorý spracoval projekt jeho využívania ako vodnej stavby.
Asi ste postrehli formuláciu "malo by byť"

Dodnes sa totiž rekultivovaný lom Lehota stále používa ako ďatelinisko na pestovanie krmiva pre dojnice veľkofarmy Lehota pod Vtáčnikom, a naplánované napustenie pripraveného umelého jazera sa nakoniec nekonalo, bolo odložené na neurčito.
 Na jeho dne je porast malého hájika vodomilných jelší lepkavých - malý lužný hájik.
Časť svahu zvyšku zaoblenej haldy je používaná ako motokrosová tréningová dráha.

Prečo nebola prichystaná vodná nádrž nikdy po odovzdaní napustená vodou a prečo reálne nebola  využívaná na rekreačné či rybárske účely, to je už iná pesnička, za ktorú bane nemôžu.
Časť miestnych obyvateľov bola údajne pri rozhodovaní ako ďalej, proti vytvoreniu jazera preto že chceli mať kľud vo svojej štvrti, iná časť ľudí bola za, a tým došlo k rozkolu miestnych (obecných) záujmov.
Tak sa nakoniec obyvatelia Lehoty pod Vtáčnikom nedohodli nijako.
Všetko je v ľuďoch- hovorí okrídlené príslovie. My si myslíme, že Lehotské jazero raz bude naplnené, preto že sa v Európe stále viac kladie dôraz na zadržiavanie vody v krajine.

Lehota pod Vtáčnikom je obec veľká , bez stovky má takmer 4000 obyvateľov, o jej význame medzi iným svedčí aj to, že v obci majú vlastný krytý plavecký bazén, ihriská pre všetky bežné masové športy, lyžiarsky vlek so zasnežovaním , jedenásť dlhých ulíc, a podobné vymoženosti,  ktoré nemajú ani niektoré okresné mestá.

Pokiaľ je kolektívu známe, obec Lehota pod Vtáčnikom zaradila svoj projekt dokončenia napustenia tejto v podstate kompletnej vodnej stavby medzi projekty v rámci transformácie uhoľných regiónov na Hornej Nitre.

Takto nejako by Lehotské jazero - nádrž po bývalom lome mohlo vyzerať v budúcnosti pri pohľade z lietadla

 Toto je len jeden z celej rady príkladov úspešných ekologických rekultivácii bývalých banských závodov na Hornej Nitre.

O ďalších ekologických prvenstvách baní sa dočítate v iných blogoch.

Na okraj nám dovoľte jednu poznámku:
Chceme poznamenať, že nikto z tých, čo sa v médiách naparujú a púšťajú "múdrosti" o rekultiváciách - týka sa to najmä rôznych zelených aktivistov a lokálnych politických činiteľov - nikdy nerobil žiadne rekultivácie. Sú to v drvivej väčšine len  teoretici, bez praxe, a zarážajúco často aj bez príslušného vzdelania, zato však s egami a nabubrelosťou teplovzdušných balónov, pchajúcich sa do médii ako kuny do hydinárne.
Baníci sa vo svojom odbore vyznajú, do ich odborností patrí aj zahladzovanie následkov dobývania nerastov. Baníci o týchto veciach nekecajú v médiách.
Jednoducho ich robia. 


Podklady a zdroje informácii: 

1. Náučný banský turistický chodník Uhoľná Stopa v Novákoch - 2010 -2011

2. "Povrchové dobývanie uhlia v Nováckom Ložisku" Karol Andráši, zborník Vyšná Boca  1995, vyd Bevex Prievidza v čísle 2-3/95

3. Článok Ondrej Hancko: 40 rokov od začiatku povrchového dobývania na bani Nováky, časopis Baník 2019

 
         

  

Ekológia spojená s údajným "Koncom uhlia na Slovensku"

ilustračný obrázok z webu https://iisd.org/library/end-coal-cop24

V júni a júli 2019 sa všade v slovenských oznamovacích prostriedkoch vyrojili ako huby po daždi správy o blízkom "konci uhlia na Slovensku" v roku 2023

Napríklad:
https://www.startitup.sk/slovensko-sa-definitivne-vzdava-spinavej-energie-z-uhlia/

https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/koniec-uhlia-vo-v4-spravny-cas-je-teraz/

a množstvo podobných článkov, reportáží, blogov a spotov.
Svorne sa v nich tvrdí, že v roku 2023 uhlie na Slovensku končí.

Naozaj?

S ukončením dotáciii na Hornonitrianske uhlie sa končí "Doba Uhoľná" na Slovensku a nikto už nebude používať to bakané špinavé uhlie, a preto sa nám prudko zlepší ekologická situácia?

Ba červíka rohatého!

Ak veríte takýmto propagandistickým hlúpostiam, bude to zrejme tým, že Vám chýba základný prehľad o tom, koľko sa na Slovensku uhlia ťaží, koľko sa ho spotrebúva a koľko sa ho vlastne dováža zo zahraničia, aby sa pokryl dopyt po tomto zdroji tepelnej energie. Preto že dopyt po uhlí na Slovensku sa začal pokrývať z domácich zdrojov pred 110 rokmi a len tak ľahko, ako to predstavujú aktivisti a podaktorí politici, sa neskončí  -" sťaby ako keď utne". To je hlúpe zavádzanie.

Žiadny "koniec uhlia" na Slovensku sa konať nie len že nebude, ale sa konať ani nemôže, preto že v okamihu, kedy by sa naraz skončilo používanie všetkého uhlia na Slovensku, položili by sa do pár dní mnohé podniky s desiatkami tisícov zamestnancov. Huty sa bez uhlia jednoducho nezaobídu, ani domy v dedinách a mestách v mnohých oblastiach Slovenska, kde ešte nie je dotiahnutý zemný plyn. Je mi ľúto milí aktivisti , my na svete nemáme žiadny iný taký bohatý a koncentrovaný zdroj uhlíka a uhľovodíkov, ako zdroja tepelnej energie, akým je uhlie.
Môžete namietať, že huty by mohli fungovať na princípe redukcie kovov vodíkom, ale žiadna huta na svete fungujúca na vodík ešte na svete nevyrába železo či iné kovy, a tak skoro ani fungovať nebude. Okrem toho pre výrobu mnohých zliatín potrebujeme nauhlíčovadlá - a ani tu sa bez uhlia drevného alebo minerálneho jednoducho nezaobídeme.

Ako sa dá vyrábať napríklad taký hliník elektrolyticky bez výroby uhlíkových anód?
Nijako, anódy pecí na výrobu elektrolytického hliníka jednoducho sú vyrábané z uhoľného koksu a petrosmoly.
Možno by sa dali použiť aj nejaké iné anódy, napríklad grafitové, ale tie by boli niekoľkonásobne drahšie, vieme?

Tak ako to je v praxi s výrobou a dovozom uhlia na Slovensku?

Poslednú desiatku rokov sa podľa výkazov Štatistického Úradu SR na Slovensko dováža každoročne viac ako 4,5 milióna ton rôznych druhov uhlia.
To je za desať rokov 45 miliónov ton.

Zároveň sa za rovnaké obdobie na Slovensku vyťažilo okolo 23 - 24 miliónov ton energetického hnedého uhlia, pričom posledné dva roky je to už menej ako 2 milióny ton uhlia za rok, a to množstvo sa bude ďalej postupne znižovať.
Čiže polovička toho množstva, koľko sa uhlia za rovnaké obdobie doviezlo, alebo ak chcete inak, tak na Slovensko za dovážalo a stále dováža dvakrát viac uhlia, ako sa ho na Slovensku za rok dá vyťažiť.

Z tých 4,5 milióna ton každoročne dovezeného uhlia z Poľska, Česka a Ruska je približne 0,5 milióna ton koksovateľného uhlia pre hutnícke prevádzky, približne 0,5 milióna ton hnedého uhlia z Česka pre teplárne na Slovensku, a zvyšok teda 3,5 milióna ton uhlia je uhlie čierne, metalurgické a energetické.

Pokiaľ ste tej mienky, že tie objemy prevažne energetického uhlia dovážané v objeme 2 - 3 násobku doma vyťaženého sa spália oveľa ekologickejšie než v tepelných elektrárňach, tak je vaše poznanie reálií úplne scestné, a opäť musíme konštatovať,  že autorom takých teórii žiaľ chýbajú základné poznatky praxe.

Najmenej polovica z troch miliónov ton čierneho uhlia sa nespáli v teplárňach miest, kde by sa dali predpokladať nejaké filtre na zachytávanie  popolčeka, alebo systémy na odstraňovanie NOx zo spalín. Kdeže - tie milióny ton uhlia sa spália väčšinou v domácich kúreniskách kotlov na pevné palivo, kde nie sú nainštalované žiadne systémy na filtrovanie spalín, nie je tam ani ani DeSOX systém, ani DeNOx systémy.
Žiadne snímače v komínoch alebo kotloch, žiadna evidencia škodlivín tu nie je, a tak skoro ani nebude.
 Tieto spaliny aj s popolčekom, sírou, oxidmi dusíka idú rovno do dýchateľnej vrstvy vzduchu.
 Teda do vrstvy ovzdušia do 10 metrov výšky od výšky terénu na danom mieste, meste či dedine.

Pri akomkoľvek  spaľovaní fosílnych palív vzniká aj CO2. To uvoľnené množstvo CO2 sa zmenami techológii spaľovania nijako významne nemení, preto je v zásade jedno, akú technológiu spaľovania -akú pec -používate.
Pri domácom slovenskom hnedom uhlí platí, že objem - hmotnosť CO2 uvoľneného z horenia týchto mladých uhli sa v praxi rovná ich hmotnosti v surovom stave, teda koľko miliónov ton hnedého a lignitového uhlia zhorí, toľko miliónov ton vyletí CO2 hore komínom elektrárne. Táto empirická poučka pri čiernom uhlí z dovozov neplatí - tu je podiel CO2 vyšší -  je zhruba 1,3 - 1,4 násobok hmotnosti dovezeného uhlia, preto že tu je podiel spáliteľného uhlíka obsiahnutý v uhlí o niečo vyšší.

Takže, keď teda v roku 2023 skončia dotácie na domáce uhlie, a ťažba sa tu naozaj ukončí, tak potom k tomu dátumu z celkového množstva vypúšťaného CO2 zo spaľovania uhlia ubudne približne 1,0 až 0,5 milióna ton CO2 ročne.
Tie zhruba 4 milióny ton uhlia vyťaženého zo zahraničia sa ku nám budú dovážať a páliť aj naďalej, a práve preto žiadny sľubovaný koniec uhlia na Slovensku nebude, aj keď túto dezinformáciu s vážnymi tvárami rozprávajú rýchlokvasení aktivisti . 

Nič podstatné sa nezmení ani na údajných počtoch každoročných mŕtvych z titulu pľúcnych chorôb spôsobených znečistením vzduchu s ktorými tak radi argumentujú kalkulačkoví "experti", preto že podiel spaľovaného domáceho uhlia je menej ako jedna tretina z celkom spaľovaného uhlia na Slovensku, a to čo sa bude naďalej páliť, produkuje často vyššie znečistenie, než prísne kontrolované horenie uhlia a filtrácia spalín v ENO . 

Nijako významne sa tiež nezníži objem CO2 vypúšťaný do atmosféry , preto že CO2 z domáceho uhlia je súčasný podiel menej ako 5% z celkových exhalácii oxidu uhličitého (32 -33 miliónov ton ročne), predtým dosahoval 10%   

Jednoducho povedané: Pokiaľ máte na budúci rok znížiť dlh o 100 euro, tak vás dve dvojeurové mince z dlhov vôbec nevytrhnú.
Môžete nimi akurát tak halasne a demonštratívne štrngať, ako štrngajú v médiách zavádzajúce vyhlásenia aktivistov a politikov o konci uhlia na Slovensku.

Ak niekto niekde tvrdí, že v roku 2023 nejaká "špinavá energia" z uhlia končí, tak preukazuje, že o problematike spotreby uhlia na Slovensku nevie ani mäkké fň. Väčšina tepelnej energie pre domy a huty sa stále aj po tomto dátume bude vyrábať z uhlia. 

Bodka a Zdar Boh!

Banské Košovsko - Laskárske močiare ako ohnisko biodiverzity

Možno ste si v prvom okamihu pomysleli, že biodiverzita je nejaká hnusná choroba, ktorá sa zákerne nepozorovane pomaly rozširuje z bezodných tmavých hlbín močiarov. 

Aké sú Vaše spomienky na močiare? 
Brodili ste sa niekedy po nekonečnom čvachtavom bludisku s čiernou vodou, kde sa nad výbežkami ostrice stále vznáša hmlistý opar, a kde v letnej noci  tamojší orchester obojživelníkov reve do tmy svoje nápevy ako zbor hluchonemých speváčikov?

V takom prípade máte zrejme takzvané nepravé – premietnuté spomienky na to, keď ste sa v spoločnosti rodičov pozerali na filmy z močiarneho prostredia – napríklad na film Král Šumavy, kde boli močiare vykreslené ako fakt hnusné, alebo na film Cesta do pravěku, kde vyzerali močiare tiež dosť odpudivo a nebezpečne.

Skutočných močiarov, ich atmosféru, vôňu, ale aj ich pokoj, si ale z čitateľov užil zrejme málokto, preto že od 18. storočia boli prirodzené mokriny, močiare a trasoviská plánovite postupne meliorované, odvodňované a vysušované. 
Močiare boli po stáročia činnosťou človeka menené na úrodné polia v blízkosti nív riek a potokov.

 Starší z čitateľov si ešte určite pamätajú ako boli melioračné práce ešte v 70tich rokoch minulého storočia bežne rozšírené,  skoro každé družstvo JRD si ich dalo robievať štátnym podnikom Meliorácie n.p.
Tak sa stalo, že zamokrené lúky, mokriny , trasoviská, rašeliniská a močiare z našej prírody na 99% vymizli.

Možno si poviete – a čo, však škoda ich nebolo, veď boli hnusné! 
To, aké boli už dávnejšie zničené mokriny, už dnes povedať nevieme – málokto z nás ich videl na vlastné oči, skoro nikto ich nefotil, takže ťažko súdiť, či boli naozaj škaredé, alebo nie. 

Košovská mokraď pri západe slnka. Je hnusná?? (foto RNDr. Bogdan)

   Karta macošského prístupu k mokrinám sa ale v poslednej dobe obrátila, a dnes sú mokrade environmentálnymi organizáciami a ministerstvami v EÚ považované za vzácne lokality , ohniská šírenia inde poškodenej biodiverzity.

 Mokrade sú dnes krajinným prvkom zadržujúcim vodu v krajine, obmedzujúcim jej odtekanie a ochladzujú a zavlažujú zem v období sucha a stúpajúcej teploty. Nemusia sa vám páčiť, ani Vás nikto nebude nútiť, aby ste močiare a mokriny milovali. To nič nemení na fakte, že existujúce a nové močiare sú rajom divokého života hmyzu, rastlín, rýb, obojživelníkov a vodného vtáctva na Slovensku.

Ako fungujú mokrade? 
Takto: 

zdroj obrázku: internet

Napriek tomu že sa močiare mnohým ľuďom neľúbia, je aj na Slovensku spústa ľudí ktorí  si uvedomujú skryté krásy mokrín, ich dôležitosť a hlavne ich vzácnosť.  Preto je tých pár mokradí, ktoré sme nestihli poničiť v zmysle socialistického hesla „Rozkážeme vetru, dažďu, a príroda nás bude poslúchať!“ v dnešnej dobe označovaných ako lokality najvyššieho stupňa ochrany podľa takzvanej Ramsarskej dohody.

Ak si myslíte, že močiare sú hlavne ohniskom rodenia komárov, mýlite sa. Komáre milujú drobné nádržky, kaluže a nádoby so stojatou teplou vodou. Močiare im nevyhovujú - najmä preto, že v močiaroch sa to hemží hladnými živočíchmi, ktoré si rady zmlsnú na komárích larvách - to platí pre obojživelníky, ryby aj vtáky. 

Možno vám príde záhadné, ako sa do izolovaných mokrín dostanú rybky. Nevysadzujú ich tam rybári, ale paradoxne zarybňujú ich vodné vtáky. Ako preletujú z jednej vody na inú, na labkách a nožičkách sa im prilepia oplodnené ikry, a v novej vode zase pri pristávaní a veslovaní odpadnú. 
Preto sa o močiaroch hovorí , že sú ohniskami alebo horúcimi bodmi šírenia biodiverzity - rôznorodosti života. Lebo je tam hotový guláš života kypiaci rôznymi formami a druhmi rastlín a živočíchov.    

Nové močiare dnes prakticky v našej prírode nevznikajú.
 Našťastie aj pri tomto pravidle je výnimka potvrdzujúca pravidlo:

Košovsko-laskárske mokrade na stredozápadnom Slovensku.  Sú vzácnym a na Slovensku aj pravdepodobne jediným príkladom novovznikajúcich mokradí a močiarov. Vznikajú ako vedľajší produkt podzemného dobývania uhlia v okolí horného toku rieky Nitra po zaklesnutí povrchu.
 Tieto mokrade vznikajúce už 40 rokov  nedávno preskúmali odborníci z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej Akadémie Vied , pracoviska v Nitre.  

Označili ich za veľmi významné útočisko migrujúcich a domácich vodných vtákov, obojživelníkov a cicavcov. Našli pri nich dokonca aj niektoré rastliny, ktoré boli považované za na Slovensku vyhynuté, a hniezdia tu vtáky, ktoré inde nenájdete.   
V súčasnosti napríklad na Laskárskej mokradi zimuje viac ako 40 hlavý kŕdeľ labutí veľkých. 

Záber časti kŕdľa Labutí veľkých pri Laskárskej mokradi

Pri jarnom a jesennom ťahu na Košovsko -Laskárskych mokradiach oddychujú, kŕmia sa a nocujú tisícové kŕdle sťahovavých vodných vtákov. Hornonitrianske mokrade už dávno zaradili do svojho cestovného itinerára , a pravdepodobne aj kvôli nim pozmenili aj svoje trasy migrácie zo severu na juh a naopak. 

 Nedávno boli v týchto mokradiach objavené stopy činnosti iných vzácnych živočíchov, ktoré na Hornej Nitre neboli videné viac ako 300 rokov.  
Bobry sa po dvesto rokoch vrátili na Hornú nitru, a našli tu výborné podmienky nie vďaka ekológom, ale paradoxne vďaka baníkom, ktorí sú vraj všeobecne škodliví. 
Všetko zlé je ale vždy na niečo dobré. 
Pokračujúce podzemné dobývanie uhlia Hornonitrianske mokriny ďalej rozširuje v oblasti, ktorej prírodný ráz bol človekom poničený.  

Bobria rodina na brehu Nitry pri Koši nezaháľa ani v zime

Mokraďami vlastne baňa vracia tejto časti rieky Nitra ráz krajiny, v akom sa nachádzala pred 500 a viac rokmi. Otvorením plánovaného 12. úseku sa počíta s rozširovaním rozlohy a tvorbou rôznych typov mokradí . Zatiaľ je ich tu zhruba 40 hektárov. 
    
Banský zákon každej banskej organizácii však ukladá vzniknuté mokrade zasýpať. Popravde banský zákon nepozná mokrade. Hovorí o poklesoch terénu. Pokles terénu sa ale v podmienkach okolia rieky Nitry naplní dažďovou a podpovrchovou vodou, z čoho vznikne vodná plocha - mokraď.

  Zatiaľ sa baníci na Hornej Nitre snažia mokrade pokiaľ možno zachovávať v prirodzenom stave – ponechávajú ich samovývoju. To znamená, že sa tvoria, prehlbujú, zarastajú šachorinou, plnia sa vodou a zase vysychajú. Práve premenlivosť a rôzne typy mokrín vyhovuje vodnému životu najviac. 

  Pokiaľ sa ale v blízkej budúcnosti nepodarí dosiahnuť zosúladenie alebo kompromis medzi jednotlivými ministerstvami, preváži povinnosť napísaná v banskom zákone, preto že z neplnenia dikcie zákonného predpisu môžu hroziť súdne tresty a vysoké pokuty.  

Mokrade vraj vadia letisku, ktoré spadá pod legislatívu Dopravného úradu SR a jeho zákonov, tiež prekážajú niektorým občanom  preto že prichádzajú vznikom mokradí o poľnohospodársku pôdu, čo im väčšinou v skutočnosti nijako významne neuberá na peniazoch, kým dostávajú od baní finančné kompenzácie. To je zase nejaký Zákon o poľnohospodárskej pôde. 
 Keď banská organizácia ukončí svoju činnosť, skončí aj prísun kompenzácii, čo si odškodňovaní zatiaľ asi neuvedomujú.   

Novovznikajúca mokraď pri bývalej obci Koš. Foto Kromková

Budúcnosť nových aj tých  mokradí je preto z pohľadu zákonov a ich vzájomného protirečeniu  stále neistá.
Zatiaľ robia bane všetko pre to, aby sa nové mokrade pokiaľ možno čo najlepšie ochránili. V rámci pilotného programu pre Uhoľné regióny v Transformácii, chceli v spolupráci s odborníkmi SAV a univerzít navrhnúť využívanie mokradí pre pozorovateľov vtákov, vybudovanie náučného chodníka, a vykonať ďalšie opatrenia na zadržiavanie vody v krajine. - napríklad poprepájať časť z nich s miestnymi potokmi na uľahčenie šírenia druhov. 

Mimochodom, mokriny ako jediné miesto na Hornej Nitre dokázali pri pamätnej bleskovej povodni z roku 2012 , ktorá zaplavila dediny a mestá od Handlovej po Prievidzu, povodňovú vlnu sploštiť natoľko, že škody pod nimi už boli výrazne zmenšené. Tu sa jasne preukázala obrovská schopnosť mokrín absorbovať kvantá vody prúdiacich riekami z náhlych silných prietrží mračien  
            

 Hornonitrianske bane Prievidza sa už viac ako 15 rokov aktívne angažujú v ochrane a využití Novácko-košských mokradí, ako veľmi zaujímavého krajinotvorného prvku na hornej Nitre. V rokoch 2011-2012 spolupracovali bane s Výskumným ústavom vodného hospodárstva Bratislava v rámci programu LIFE+ na riešení zachovania mokradí z pohľadu biodiverzity a uchádzali sa  o financovanie projektu ich využitia z eurofondov. 
Navrhované riešenie bolo vyhodnotené ako zaujímavé, inovatívne, ale v konečnom dôsledku požiadavka na finančnú podporu nebola akceptovaná.

Veľká vodná akumulácia na okraji obce Starý Koš dnes slúži najmä rybárom. Foto: RNDr. Bogdáň

            Nie tak dávno spolupracovali bane aj s Výskumným ústavom vodného hospodárstva na projekte „Využitie unikátnych mokradí v poddolovanom území Nováky-Koš“. Chceli využiť socio-ekonomický potenciál tejto oblasti. Náučné chodníky možno využívať na vzdelávanie detí a dospievajúcich, fotografi a pozorovatelia vodného vtáctva sa mohli ubytovávať v okolitých obciach.

Hlavným cieľom projektu bol návrh pozitívneho začlenenia mokradí do životného prostredia v obývaných oblastiach Nováky-Koš. 
Ide  o zachovanie mokradí, ktoré vznikajú na ploche súčasnej nosnej  ťažobnej kapacity 11. poľa ťažobného úseku Nováky, na ploche cca 40 hektárov. Projekt mal vybudovaním náučného chodníka podporiť nielen edukačnú činnosť zameranú na mokrade a okolité životné prostredie, ale jeho súčasťou bol aj návrh na využitie územia ako miesta relaxu a zadržiavania vody v krajine.  

Projekt, ktorý mal ambíciu uchádzať sa o prostriedky z eurofondov v rámci programu LIFE+2013 ale neprešiel do užšieho výberu. 

Baníci sa ale nevzdávajú. 
Možno je čas nadchádzajúcej postupnej konverzie tým vhodnejším časom, keď politici a aktivisti budú ochotnejšie načúvať tým, ktorí tvoria skutočné hodnoty - baníkom. V zmenu hlupákov na inteligentov však nedúfame. 

Pri spustení 12 ťažobného úseku do ťažby mohli vzniknú ďalšie, ešte zaujímavejšie mokriny, ktoré mali mať mať z jednej stany strmé brehy, ako stvorené na hniezdenie niektorých vtákov. 

   Ak si chcete pozrieť krátke video natočené ku Svetovému Dňu mokrín o Košovsko-Laskárskych mokrinách, kliknite si TU: 

http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12957/147148#2044

Dodatok: Čitateľ "Unknown" k pôvodnému umiestneniu článku pripojil komentár, ktorý by pri premiestnení blogu zmizol: 

K uvedenému  toľkoto : 
Áno, je fakt, že z pôvodných banskou činnosťou vzniknutých depresii vyplnených vodou do formy mokriny, bolo niekoľko menších zasypaných navážkami, väčšinou materiálom z haldového hospodárstva baní . 
Tá spomínaná je oficiálne zriadená a riadená skládka odpadu v správe presťahovanej obce Koš, a jej zamestnanci musia zo zákona kontrolovať a určovať čo na skládku môže alebo nemôže byť umiestňované. Tá skládka je na dolnom konci "Nového"Koša, a tak čo sa do nej dostane, to v nej a v miestnej vode Košovania budú mať. Kontrola skládkovaného materiálu je pravdepodobne v kompetencii miestneho Odboru kontroly životného prostredia, určite ale nie banskej organizácie. 

Divoké skládky v starej obci Koš či Laskár sú bohužiaľ dielom prevažne miestnych nezodpovedných ľudí z Koša, Novák a možno aj Opatoviec nad Nitrou, ktorí sa takto zbavujú svojich odpadov, namiesto toho, aby bol riadne kontrolovane odstránený a zabezpečený. 

Banská organizácia nemôže niesť zodpovednosť ani náklady za likvidáciu skládok ktoré vytvárajú ľudia na území mokrín, rovnako ako nezodpovedá za prípadný bordel a smetiská vytvárané na brehoch mokrín napríklad rybármi alebo kúpajúcou sa mládežou.

Všetko je o ľuďoch, ako vieme, a ľudská hlúposť je bez konca. 
    
Poznámka kolektívu: Tento príspevok bol pôvodne uvedený na blogovej sérii "Informácie o vplyve baníctva na termálnu vodu". Preto že nepojednáva o termálnej vode, ale skôr o ekológii v okolí mokrín a močiarov, bol premiestnený do tejto blogovej línie.  

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použitá literatúra: 

https://www.researchgate.net/publication/281148330_Vplyv_tazby_uhlia_na_krajinu_a_biodiverzitu_Kosskych_mokradi_Hornonitrianska_kotlina_2013

biodiverzita košských mokradí
http://147.213.211.222/sites/default/files/2009_6_336_339_mojses_0.pdf

vtáctvo Košských mokradí
http://www.tichodroma.sk/pdfs/Tichodroma_20.split/Tichodroma_20.127-134.pdf

https://www.fpv.umb.sk › app › cmsFile