Bane a ekologické rekultivácie II

V predchádzajúcom príspevku sme poukázali na rekultiváciu povrchovej Bane Lehota pod Vtáčnikom, ktorú urobili dnešné HBP a.s..

Podobným spôsobom boli ale rekultivované aj niektoré staršie podzemné bane , zhodou okolností tiež v katastri Lehoty pod Vtáčnikom.

Bývalá Baňa Lehota I - dnes v jej areáli sídli píla rakúskeho podniku KronoTimber patriaca do koncernu Kronospan. Sivezelený fľak je aplanovaná halda jalovej horniny vyťaženej z bane

 Iným príkladom rekultivácie a sekundárneho využívania bývalej bane je Baňa Lehota II, ktorá bola rekultivovaná v 80tich rokoch 20. storočia, a na mieste ktorej bol postavený strojársky závod Banská Mechanizácia a Eelektrifikácia  (BME) , ktorá patrí do portfolia HBP a.s. Vyrábajú sa v nej ťažké zvarence, ťažká hydraulika a generálne opravy banských strojov a zariadení.

Areál bývalej Bane Lehota II . Halda jaloviny je zalesnená a splanírovaná, na mieste areálu banského závodu je postavený strojársky závod.

Iným príkladom úspešnej rekultivácie, ktorá prebieha už 30 rokov,  je rekultivácia niekdajšej vôbec najstaršej bane na celej Hornej Nitre - povrchovej bane Konštantín z roku 1910.

Ako iné tu spomínané rekultivácie povrchu po dobývaní uhlia na Hornej Nitre, ani táto rekultivácia a návrat prírody v baníckej krajine sa nikdy do médii nedostala. 
Dnes je na tejto rozsiahlej povrchovej bani a halde les, preto že všetky druhy hnedého uhlia prítomné v jalovej hornine podporujú rast stromov natoľko, že stromy rastú výrazne rýchlejšie, ako stromy len o pár stovák metrov vzdialenejšie. 

O týchto rekultiváciách si budeme hovoriť v niektorých ďalších blogoch z tejto série.